DTE 2021
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Pretláčať kompostovanie nemá zmysel, ak pre kompost nevznikne odbyt (píše Marek Hrabčák)

„Zero waste“ nefunguje ani pri biologickom spracovaní odpadov. Potvrdzujú to čísla z Nemecka.

kompostovanie

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  14.12.2020 |  Marek Hrabčák | redakcia

Vo svojich predošlých textoch na Odpady-portal.sk som poukázal na niektoré základné trendy nemeckého odpadového hospodárstva, ktoré vyplývajú z posledného štatistického prehľadu za rok 2017. Vyzerá to tak, že aj v tejto najbohatšej krajine EU prešľapuje odpadové hospodárstvo na mieste. Napriek odhodlaným vyhláseniam politikov, opakovane proklamovaným cieľom a kvótam či stále novým smerniciam a akčným plánom EK.

Už starí Rimania tvrdili, že „Historia magistra et vitae,“ čo znamená, že dejiny sú učiteľkou života. V prírode a aj v spoločnosti vždy platia zákony a zákonitosti, ktorých poznanie nám pomáha lepšie predvídať budúce udalosti. Preto je dobré pozorne sledovať fakty a dáta, z nich vyvodzovať poznatky a trendy a pripravovať sa tak na očakávané udalosti. Lebo aj šťastie praje len pripraveným.

V prvom príspevku venovanom Nemecku som sa zameral na celkový rast produkcie odpadov v Nemecku od skončenia poslednej ekonomickej krízy v rokoch 2009 – 2010. Len čo sa hospodársky rast znovu rozbehol nad 4 % medziročného prírastku, prejavilo sa to nárastom celkovej produkcie odpadov, ako aj samotných komunálnych odpadov.

Ekonomický boom druhej dekády tretieho tisícročia sa v Nemecku prejavil nárastom HDP o 33 % oproti krízovým rokom, čo zároveň znamenalo zvýšenie celkovej produkcie odpadov o 14 % a komunálnych odpadov o 8 %.

V ďalšom príspevku som sa zameral na zariadenia na mechnicko-biologicku úpravu odpadov (MBÚ), teda na zariadenia, do ktorých je momentálne na Slovensku vkladaná veľká nádej v súvislosti so znižovaním podielu skládkovaného komunálneho odpadu.

Ako som ukázal na číslach z nemeckého štatistického úradu, po prvotnom nadšení z týchto zariadení po zákaze skládkovania neupraveného KO (1. júna 2005), dochádza v Nemecku k stagnácií až prepadu využívania týchto zariadení.

V tomto texte sa zameriam na ďalšiu oblasť, a to na zariadenia na biologické spracovanie odpadov.

Ako v Nemecku nakladajú s bioodpadom?

Podľa údajov spolkového ministerstva životného prostredia (BMU, 2018) vzniklo v roku 2015 v Nemecku okolo 13,85 mil. ton biologicky rozložiteľných odpadov. Prevažne išlo o odpady z oddeleného triedeného zberu, o bioodpady zo záhrad a parkov, o bioodpady z obchodov a ďalšie bioodpady z rôznych zdrojov.

Tieto odpady boli následne aeróbne alebo anaeróbne spracovávané v kompostárňach alebo digestačno-bioplynových zariadeniach. Podľa údajov za rok 2016 predstavoval oddelený zber od občanov v nádobach asi 4,83 mil. ton a odpad zo záhrad a parkov asi 5,35 mil. ton, čo v prepočte potom vychádza na približne 123 kilogramov/obyvateľ/rok. 

Dni teplárenstva a energetiky 2021

V roku 2015 bolo z celkového množstva 13,85 mil. ton bioodpadov spracovaných asi 7,37 mil. ton v 868 kompostovacích zariadeniach, kde bolo vyrobených zhruba 3,96 mil. ton kompostu. Separátne zbieraný bioodpad do samostatných nádob je zdrojom vysoko kvalitného kompostu, menej kvalitné komposty po zmiešaní so zeminou sú potom využívane na technické rekultivácie a úpravy krajiny.

Ďalších 6,48 mil. ton bolo spracované v digestačných (alebo kombinovaných) zariadeniach pričom sa vyprodukovalo celkovo 4,09 mil. ton fermentačných zvyškov pre ďalšie využitie. Významným prínosom týchto zariadení je výroba elektrickej a tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov.

Koľko kompostu z bioodpadu vzniká?

Pri podrobnejšom skúmaní štatistiky odpadov za rok 2017 pre kategóriu BRO zariadení podľa nemeckého štatistického úradu (Destatis, 2019) je zrejmé, že že tieto zariadenia spracovávajú len pomerne úzke druhy odpadov.

V podstate vidíme, že na vstupe do týchto zariadení figurujú iba tri hlavné skupiny odpadov: 02 + 19 + 20, ktoré spolu predstavujú až 98 % z celkového spracovaného odpadu. Najväčší podiel má skupina 20, ktorá dosahuje 64 % podiel, nasledovaná skupinou 02, ktorá dosahuje 23 % podiel a tretia významná skupina je skupina 19 z 11 % podielom. 

Pri rozdelení až na jednotlivé druhy odpadov vidíme, že štyri druhy odpadov predstavujú až 72 % na vstupe. Najvýznamnejšie zastúpenie má odpad 20 02 01 - biologicky rozložiteľný odpad (30%), potom 20 03 0101 - oddelene zbieraný bioodpad (27%), 19 08 05 - kaly z čistenia komunálnych odpadových vôd (7,7%) a nakoniec 02 01 07 -odpady z lesného hospodárstva (6,0 %). Paradoxne je ale korelácia medzi bioodpadmi a komunálnymi odpadmi pomerne nízka (r= 0,588), pričom oveľa vyššia je s celkovým množstvom odpadov (r=0,862).

Zaujímavé sú aj údaje o výstupe z týchto zariadení. Z celkového množstva 15,819 mil. ton na vstupe (DESTATIS vykazuje celkový spracovaný odpad, teda vrátane dovezeného zo zahraničia, BMU pracuje s údajmi o množstve odpadov vyprodukovaných v Nemecku) za rok 2017 bolo na výstupe už len 10,808 mil. ton, čo predstavuje cca 68 %.

Z toho vyplýva, že asi 31 % tvoria tzv. procesné straty. Z výstupného množstva tvoril zhodnotený odpad (druhotné suroviny a získane materiály) celkom 8,614 mil. ton, čo predstavuje 54,5 % zo vstupného množstva. Zvyšných 211 900 ton výstupného produktu tvoril odpad na zneškodnenie (1,3 %) a 1,984 mil. t odpad na ďalšie zhodnotenie (12,0 %).

Ak budeme ďalej sledovať rozdelenie výstupných produktov z týchto zariadení zistíme, že len 4,189 mil. t tvoril výsledný kompost (26,5 %). Ďalších 3,760 mil. t tvorili odpady zaradené ako 19 06 04 až 19 06 06, ktoré boli ďalej inak zhodnotené.

Podiel kompostu voči vstupnému BRO klesá

Ďalšie závery o trendy v nakladaní s BRO v Nemecku vyplývajú z nasledujúcej tabuľky. Vychádzam v nej z dostupných údajov spolkového štatistického úradu (Destatis, 2019, str. 103).

Pre lepšiu názornosť je z týchto dát zostrojený aj prehľadný graf.

Takto zoradené dáta prinášajú zaujímavé pohľady a úvahy. Predovšetkým je zaujímavé, že zákaz skládkovania neupraveného komunálneho odpadu v roku 2006 nemal na biologické zhodnocovanie odpadov v Nemecku žiadny merateľný dopad.

Medzi rokmi 2002 až 2010 nie je vidieť nijaký výrazný nárast. Množstvo takto spracovaných odpadov sa medzi rokmi 1996 až 2002 síce zdvojnásobilo z pôvodných 6,554 mil. ton na 12,242 mil. ton, ale počas krízy v období 2008 až 2010 sa tento vývoj prakticky zastavil na 13,0 mil. ton.

Oživenie priniesli potom roky 2011-2014, kedy sa množstvo spracovaných bioodpadov zvýšilo na cca 15,0 mil. ton ročne, ale posledné sledované roky je medziročný prírastok minimálny (0,5 %). Za roky 2014 až 2017 sa ročné množstvo týchto odpadov stále pohybuje v rozpätí 15,4 až 15,8 mil. ton. Celkový nárast produkcie BRO odpadov sa v období rokov 2009-2017 zvýšil o necelých 20 %.

Ešte zaujímavejšie sú údaje o množstve vyrobeného kompostu (červená čiara na grafe), ktorý s rastúcim množstvom odpadov na vstupe paradoxne klesá. Najväčší podiel vyrobeného kompostu voči vstupnému BRO odpadu bol v rokoch 2006 a 2008, kedy dosahoval až 34,2%.

Od prelomu desaťročia vidíme systematický pokles, čo znamená že aj pri rastúcom množstve spracovaného BRO odpadu sa vyrobí hmotnostne menej kompostu. V poslednom sledovanom roku to bolo už len 26,5 %.

Tento stav je spôsobený aj tým, že pomerovo viac BRO odpadov konči namiesto kompostárni v zariadeniach na anaeróbne spracovanie a výrobu bioplynu. Zatiaľ čo v roku 2013 tvoril pomer kompostárne : bioplynky zhruba 50 % : 38 %, v posledných rokoch už je to len 48% : 42%. Inými slovami: stále významnejšia časť z celkového množstva BRO odpadov je namiesto kompostární spracovávaná bioplynkami.

Samotná účinnosť kompostární, teda pomer vstupného odpadu k vyprodukovanému kompostu, sa pohybuje v prípade „zelených“ kompostární okolo 47 % - 50 % a v pri kompostárňach na zmiešaný bioodpad je to okolo 39 % - 43 %.

Ďalším veľmi zaujímavým údajom je potom odbyt vyrobeného kompostu. Z tabuľky je zrejmé, že domácnosti majú za celé sledované obdobie deviatich rokov vyrovnaný záujem o tento druh spracovaného odpadu v rozpätí 17 - 20 % (zelená čiara grafu).

Z celkových 4,189 mil. ton vyrobeného kompostu za rok 2017 tak bol najväčší podiel (66 %) využitý v poľnohospodárstve a v lesníctve, ďalších 14 % potom pri rekultiváciách a úpravách terénu.

Aj tu je možné sledovať zaujímavý trend: využívanie kompostu pri rekultiváciách v rokoch 2006 - 2010 tvorilo až 33 % a v poľnohospodárstve len necelých 50 %. Postupne sa tento pomer zvrátil v prospech poľnohospodárstva a lesníctva na úkor rekultivácií. Domácnosti za celých desať rokov sledovaného obdobia spotrebujú stále len necelých 20 % z vyrobeného kompostu.

Zachráni nás kompostovanie?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (1)

  1. varkolyova.dagmar@gmail.com22.12.2020 (09:51)
    Pán Hrabčák, veľmi dobre napísané, ostáva veriť, že si to prečítajú aj tí, ktorí rozhodujú , ktorým smerom sa uberáme/budeme uberať. Vyrobiť kompost priemyselne a potom ho nie je kam a komu predať ; vyrábať a potom venovať zadarmo, je čisté bláznovstvo. V nemenovanej firme sme kompostovali, vyrábali projekty a vymýšľali spôsoby, ako by to mohlo fungovať už v rokoch 2002 až 2006 a k ničomu reálnemu sme v danom čase nedospeli, vždy to stroskotalo presne na tom, kam sa kompost bude umiestňovať. Držím palce, aby sa aspon niekto nad týmito argumentami a už praxou overenými skutočnosťami, ktoré v článku uvádzate, zamyslel. Dagmar Várkolyová

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Energetické zhodnocovanie odpadu bude aj v budúcnosti dôležitou súčasťou cirkulárnej ekonomiky, hovorí šéf dánskeho ZEVO Copenhill, presláveného aj zjazdovkou na streche.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/04

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/04

Čo obsahuje aprílové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetiku ENERGO?

Miroslav Jakuš: Po 20 rokoch je na čom stavať, ISOH 2 treba budovať s rozvahou

Miroslav Jakuš: Po 20 rokoch je na čom stavať, ISOH 2 treba budovať s rozvahou

Ministerstvo nenavrhlo koncepciu ISOH 2 správne, nový systém sa do roku 2023 zrejme vybudovať nestihne, hovorí riaditeľ spoločnosti INISOFT, ktorá český ISOH vytvorila a dodnes celý systém spravuje.