Názor. Čo sme navrhovali a čo presadili pre obce pri žiadostiach o príspevok z envirofondu

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo v novembri minulého roku návrh novely dvoch zákonov: o poplatkoch za uloženie odpadov a o Environmentálnom fonde.

Návrhom chce ministerstvo umožniť získať dotáciu z príjmov z poplatkov za uloženie odpadov na skládky odpadov a na odkaliská aj takým obciam, ktoré zavedú a zabezpečujú vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľné kuchynské odpady z domácností (BRKO).

Kto mohol doteraz prijímať dotácie?

Doteraz mohli príjmy z týchto vybratých poplatkov čerpať z envirofondu obce, na ktorých území sa nachádza skládka odpadov alebo odkalisko, alebo cez ne prechádza príjazdová účelová komunikácia.

Okrem nich však však druhú skupinu oprávnených prijímateľov dotácií tvorili aj obce, ktorým nebola v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie ustanovení zákona o odpadoch a ktoré zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahli požadovanú úroveň vytriedenia z celkovej hmotnosti komunálnych odpadov vzniknutých v tejto obci (pre rok 2020 na úrovni 33 %).

Ďalšou skupinou, ktorá mohla získavať dotácie z tohto vyťaženého zdroja peňazí, boli obce a podnikatelia, ktorí podnikajú v odpadovom hospodárstve, a tiež podnikatelia, ktorí preukážu, že v rámci svojho výrobného procesu znížia produkciu odpadov.

Čo rieši novela?

Návrh novely pridáva k oprávneným poberateľom príspevku aj obce, ktoré ktoré splnia podmienky v oblasti zhodnocovania bioodpadu.

Konkrétne tie, ktoré zabezpečujú prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu BRKO z domácností, zhodnotenie celého jeho vyzbieraného objemu v zariadení na zhodnocovanie BRKO a zároveň im nebola v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za niektoré porušenia predpisov. Tieto príjmy však môže obec použiť len na účely zabezpečenia triedeného zberu a zhodnotenia BRKO z domácností.

Čo sme navrhovali a čo vyrokovali

Na základe podnetu od obcí aj odborníkov v odpadovom hospodárstve sme spolu s kolegyňou poslankyňou Annou Zemanovou oslovili MŽP SR s pozmeňovacím návrhom, v ktorom sme chceli dosiahnuť niektoré zmeny. V časti z nich sme našli prienik názorov s ministerstvom životného prostredia.

1. Navýšenie príspevkov pre obce so skládkami

Podľa súčasného znenia zákona o poplatkoch sú príspevky z envirofondu pre obce rozdelené na dve kategórie:

• A) Jedna časť peňazí z fondu ide pre obce, na území ktorých sa nachádza skládka odpadov alebo odkalisko, a tiež obce, ktorých územím prechádza príjazdová účelová komunikácia (§ 7 ods. 1a)).
• B) Druhá časť prostriedkov plynie pre tie obce, ktoré splnia podmienky zo zákona o poplatkoch (§ 7 ods. 1b)): hlavnou podmienkou je, že musia preukázať úroveň vytriedenia komunálneho odpadu 35 %, resp. 32 % od roku 2022.

Problém je však v tom, že tie obce, ktoré splnia podmienky pre druhú časť príjmov, ale na ich území je skládka, odkalisko, alebo príjazdová komunikácia ku skládke, tak si o ne nemôžu požiadať, lebo už získavajú prostriedky z prvého dielu, teda “za skládku na ich území”. Zakazuje im to totiž zákon v bode 9a.

Na prvý pohľad je logika ustanovení zjavná: máte skládku, tak máte už dosť peňazí na rozvoj odpadového hospodárstva v obci.

Podľa nášho názoru však tento princíp popiera primárny účel, pre ktorý pôvodne vznikol zákon o poplatkoch: teda odškodniť obce, ktoré znášajú negatívnu externalitu zo skládky, odkaliska a príjazdovej komunikácie.

Tieto obce mali získavať príspevok na celkové zlepšenie životného prostredia, teda napríklad, aby si vybudovali hlukové steny, alebo znižovali prašnosť v obci.

No ako to už zo zákonmi býva, postupne sa nafukujú o ďalšie opatrenia a dnes ich môžu obce použiť na tieto účely až keď preukážu 60 %-nú mieru triedenia v obci (§ 7 ods. 7 c), v opačnom prípade len na účely odpadového hospodárstva.

Toto opatrenie považujem za nesprávne a budeme o ňom s ministerstvom rokovať pri ďalšom otvorení zákona.

V našom terajšom pozmeňovacom návrhu sme chceli dosiahnuť, aby obce, ktoré majú skládky, odkaliská a príjazdové komunikácie, neboli diskriminované tým, že nemôžu požiadať o príspevok aj z druhej časti príspevkov, teda aby boli rovnocenné so všetkými ostatnými obcami “bez skládok”.

Ministerstvo si tento náš návrh neosvojilo.

Argumentovalo tým, že ak by mala obec, na území ktorej sa nachádza skládka odpadov alebo ňou prechádza účelová príjazdová komunikácia získať príspevok aj za mieru vytriedenia, malo by to negatívny dopad na výšku príspevkov a dotácií pre ostatné subjekty a skupiny subjektov. K tomu by v krátkom čase od podania nášho návrhu nestihli pripraviť analýzu. 

Predstavitelia MŽP SR tiež uviedli, že obce, na ktorých území sa nachádza skládka odpadu, majú na rozdiel od ostatných obcí väčšinou dostatok finančných prostriedkov a v prípade, že by príjem z prvej časti mal byť nižší než potenciálny príjem z druhej časti, tak si môžu požiadať o tento, ale tým strácajú nárok na peniaze z prvej časti (§ 7 ods. 11).

Postoj ministerstva sme v zmysle pravidiel fungovania koalície rešpektovali a návrh stiahli.

Verím však, že pri ďalšej novele poplatkového zákona nájdeme s ministerstvom zhodu v snahe dosiahnuť, aby obce mohli riešiť negatívnu externalitu skládky prostredníctvom peňazí z fondu: buď na celkové zlepšenie životného prostredia, alebo aspoň na navýšenie prostriedkov na skvalitnenie odpadového hospodárstva. Pretože si to zaslúžia a bol to pôvodný zámer zákona.

2. Dvojnásobná diskriminácia obcí

Podľa súčasného znenia zákona sa o príspevky z Environmentálneho fondu môžu uchádzať iba tie obce, ktorým nebola v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o odpadoch (§ 7 ods. 7a a § 7 ods. 9 b).

Táto istá podmienka sa vzťahuje aj na nový, tretí príspevok pre obce (nazvime ho “príspevok C” - pozn. aut.), ktorý môže obec použiť len na účely zabezpečenia triedeného zberu a zhodnotenia biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO) z domácností. Ten zavádza ministerstvo práve v tejto novele zákona.

Obec je tak týmto spôsobom sankciovaná dvakrát: prvýkrát pokutou za porušenie zákona o odpadoch a druhýkrát nemožnosťou žiadať o príspevok ďalšie tri roky.

Toto nepovažujeme za správne a preto sme ministerstvu navrhli, aby táto druhá sankcia bola odstránená.

Ministerstvo v reakcii na náš návrh pripomenulo, že ide o štandardné kvázi-sankčné opatrenie existujúce aj v iných právnych odvetviach a dotačných schémach, napr. v oblasti EŠIF a nelegálneho zamestnávania. Úplné vylúčenie tohto opatrenia preto považuje za nevhodné, nakoľko sa ním stratí jedna z motivácií pre obce, aby sa snažili dodržiavať zákon.

Predstavitelia rezortu však súhlasili s tým, že niektoré menšie porušenia zákona by nemuseli byť týmto spôsobom druhýkrát sankcionované.

Spoločnými rokovaniami sme dospeli k nášmu pozmeňovaciemu návrhu, aby časť týchto porušení nebola sankcionovaná zastavením možnosti získania príspevkov na tri roky.

Trojročnou “stopkou” tak ostáva potrestané napríklad to, ak obec nezabezpečí zavedenie a vykonávanie triedeného zberu BRO a BRKO, nezabezpečí najmenej dvakrát do roka zber a prepravu objemných odpadov, drobných stavebných odpadov alebo nezavedie množstvový zber a oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu z domácností s obsahom nebezpečných látok. Tiež povinnosti vo vzťahu k odpadom vo všeobecne záväznom nariadení.

Táto “stopka” však odteraz odpadne napríklad pre prípady, ak obec nezverejní na svojom webovom sídle popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi v obci, či nezabezpečí podľa potreby, najmenej jedenkrát do roka, informačnú kampaň zameranú na zvýšenie triedeného zberu BRKO.

Na druhej strane sme si osvojili návrh ministerstva, aby “stopka” platila pre prípad porušenia zákona o poplatkoch za uloženie odpadov na skládku. S týmto pozmeňujúcim návrhom sme na základe podnetu MŽP SR súhlasili, nakoľko považujeme za správne, aby obec mohla žiadať o príspevok vtedy, ak na svojom webovom sídle zverejnila informáciu o úrovni vytriedenia komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok. To je totiž oprávnená požiadavka pre prijímanie príspevku.

3. Envirofond musí lepšie informovať

Ďalší náš návrh smeroval k tomu, aby obce mali komfortnejšie riešenie podávania žiadostí a mohli ich podávať spoločne k jednému termínu. Zároveň aby ich Environmentálny fond informoval o vybavení žiadosti, nakoľko sme dostali pripomienku od niektorých obcí, že k takémuto vyrozumeniu nedochádza.

Predstavitelia MŽP, s ktorými sme viedli rokovania o všetkých návrhoch (štátny tajomník Michal Kiča, riaditeľ sekcie Michal Bakyta a šéfka legislatívy Janette Smažáková - pozn. aut.), v reakcii na tento návrh zdôraznili, že uprednostňujú užívateľsky komfortné riešenia, aj keď budú mať zásadne negatívny personálny dopad na Environmentálny fond, no zjednotenie termínov pre podanie žiadostí nemôžu za súčasného personálneho stavu Environmentálneho fondu garantovať.

Prezentovali však úmysel, že pri ďalšom otvorení novely tohto zákona už tento rok chcú zabezpečiť, aby obce už neboli zaťažované povinnosťou podávať žiadosti “na vytriedenie” (príspevok B) a prinajmenšom elektronizovať podávanie žiadostí na BRKO (príspevok C).

Dohodli sme sa tiež na návrhu, podľa ktorého Environmentálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku do 31. júla (príspevok B) a do 31. októbra (príspevok C) príslušného kalendárneho roka. Ak Environmentálny fond žiadosť o poskytnutie príspevku zamietne, oznámi obci dôvod zamietnutia tejto žiadosti v uvedených termínoch.

Tento pozmeňovací návrh bol taktiež schválený v parlamente.

Záver

Oceňujem konštruktívnosť predstaviteľov ministerstva pri rokovaniach o našich prvých pozmeňovacích návrhoch v odpadovej oblasti počas tohto volebného obdobia (v mojom prípade vôbec prvýkrát - pozn. aut.), ako aj ich promptnosť pri reagovaní na naše návrhy.

Aj napriek odlišnostiam v názoroch na celkový koncept poplatkového zákona, ktorý sa postupom času stal nástrojom na získavanie zdrojov pre dotácie do odpadového hospodárstva, našli sme zhodu v niektorých názoroch na efektívne fungovanie mechanizmu.

Oba zákony a mechanizmy však budú potrebovať prejsť zásadnejšou reformou.

Považujem za dôležité, aj na základe neblahej skúsenosti so skráteným legislatívnym konaním minuloročnej novely zákona o odpadoch, aby kľúčové témy odpadovej legislatívy boli prenesené aj na parlamentnú pôdu.

Intenzívnejšie zapojenie zákonodarného zboru do tvorby zákonov v tejto oblasti môže byť pre odpadové hospodárstvo bezpochyby prínosom.

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS,
spoluvlastník vydavateľstva denníka Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.