Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Dánsko, ktoré patrí v oblasti nakladania s odpadmi k najvyspelejším krajinám na svete, sa momentálne ocitlo na križovatke. Cieľom navrhovanej reformy je výrazne znížiť uhlíkové emisie. Súčasťou tohto plánu je aj zatvorenie niekoľkých Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). V súčasnosti 23 takýchto prevádzok spracúva takmer polovicu všetkého odpadu v krajine a vyrába z neho elektrinu a teplo pre domácnosti.

„V Dánsku panuje konsenzus, že musíme zvýšiť podiel recyklácie, čo je samozrejme želaný cieľ, ale nezmení sa tým to, že aj o desať rokov tu bude veľa odpadu, ktorý nedokážeme zrecyklovať,“ pripomína Jacob H. Simonsen, výkonný riaditeľ spoločnosti ARC, ktorá spracúva odpad v Kodani a okolí a prevádzkuje aj ZEVO Amager Bakke celosvetovo známe lyžiarskou zjazdovkou na svojej streche. 

Kapacitu spaľovania odpadu v ZEVO plánuje dánska vláda znížiť na celoštátnej úrovni do roku 2030 o 30 percent. Čo je cieľom návrhu?

Reforma je súčasťou väčšieho klimatického plánu na zníženie emisií oxidu uhličitého. Dánsko chce do roku 2030 zredukovať emisie CO2 o 70 percent – v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Hlavným nástrojom v tejto iniciatíve, pokiaľ ide o odpad, je zabrániť jeho dovozu zo zahraničia. Dosiahnuť sa to má aj tým, že sa zníži kapacita dánskych ZEVO, čo má prispieť k lepšej emisnej bilancii. Zabúda sa však na to, že tento prístup nezmení emisie v ostatných štátoch EÚ ani na svete – túto súvislosť dánska vláda prehliada. Z globálneho pohľadu – ak sa odpad v krajine pôvodu uloží na skládku, bude to mať oveľa negatívnejší vplyv na emisie skleníkových plynov. 

Aký je váš postoj k novele? 

Ambícia zlepšiť ochranu klímy je, prirodzene, správny postoj politikov, je to dôležité a potrebné. Mám však za to, že spôsob, akým sa tak má stať – teda znížiť kapacitu dánskych ZEVO – nie je celkom premyslený. 

Koľko odpadu ročne Dánsko dováža? 

V roku 2020 to bolo odhadom 500-tisíc ton. Importovaný odpad pochádza primárne zo Spojeného kráľovstva, z Írska, ale aj z Talianska a Nemecka. Celková teoretická kapacita dánskych ZEVO je na úrovni 3,95 milióna ton. Reálne sa energeticky zhodnocuje približne 2,3 milióna ton komunálneho odpadu, spolu s priemyselným odpadom 3,2 milióna ton.

Čo by znamenalo, ak by sa zatvorili niektoré prevádzky ZEVO? Aká je alternatíva spracúvania nerecyklovateľného odpadu?

Kapacita by sa znížila na 2,6 milióna ton nerecyklovateľného odpadu. V prvom rade sa tým vytvorí tlak na obmedzenie dovozu odpadu zo zahraničia, do určitej miery sa to môže odraziť aj v znížení tvorby odpadu a súčasne sa bude zvyšovať miera recyklácie odpadu. Ak sa to nepodarí, pre nerecyklovateľný odpad by sme museli hľadať iné riešenie. Samozrejme, nikto nechce, aby končil na skládkach. 

Aké nové zdroje pre výrobu tepla a elektriny by nahradili produkciu zo ZEVO? Je známe, koľko by stál prechod na alternatívnu výrobu?

Oficiálny dánsky postoj je zvýšenie podielu zelenej energie – teda veterné turbíny, solárna energia, tepelné čerpadlá a geotermálna energia. Odstavenie časti ZEVO však môže mať opačný efekt, napríklad že v krátkodobom horizonte bude potrebné zvýšiť využívanie biomasy. Pri nej neustále prebieha veľká diskusia o tom, či ide o uhlíkovo neutrálny zdroj, alebo nie. Náklady na prechod k alternatívnym zdrojom energie zatiaľ neboli detailnejšie vyčíslené. 

Kodanské ZEVO Amager Bakke ročne spracuje takmer 600-tisíc ton odpadu. | Foto: Oliver Foerstner / Shutterstock)

Čo ako riešenie navrhuje Dánska odpadová asociácia v súvislosti s možnosťami na zníženie emisií uhlíka v prevádzkach ZEVO? Do akej miery sú k životnému prostrediu šetrné moderné prevádzky, ako vaša Amager Bakke v Kodani?

Potenciál zachytávania a ukladania uhlíkových emisií v Dánsku je veľmi vysoký vďaka rozšírenému systému centrálneho zásobovania teplom (CZT). Zachytávanie je energeticky veľmi náročný proces, ale väčšina na to potrebnej energie sa môže opätovne zachytiť tepelnými čerpadlami a byť využitá v systéme CZT. To robí zo zachytávania CO2 energeticky efektívny proces blížiaci sa k nulovej spotrebe. Dánsko by teda mohlo zachytávať až do 2,6 milióna ton oxidu uhličitého v prevádzkach ZEVO do roku 2030, ak sa tomu prispôsobia ďalšie kroky. Čo sa týka Amager Bakke, podľa mojich vedomostí ide o najčistejšie ZEVO na svete s veľmi nízkymi emisnými hodnotami. Najbližšie obydlia sa od neho nachádzajú 200 metrov.

Prevádzka nahradila staré zariadenie postavené v minulom storočí. Ako sa to prejavilo na emisnom výkone?

Vo všetkých parametroch sme dnes na tom lepšie o 60 – 70 percent. 

Koľko odpadu sa spracúva v novej prevádzke a aký počet domácností zásobuje teplom a elektrinou?

V roku 2020 sme spracovali 599-tisíc ton odpadu. Produkcia tepla zodpovedala spotrebe 90-tisíc domácností a v prípade elektrickej energie to bolo 80-tisíc domácností. 

Emisná bilancia kodanského ZEVO. Hodnoty sú výrazne pod povolenou úrovňou aj očakávaným priemerom. Limity sú rovnako prísne pre všetky krajiny EÚ vrátane Slovenska

Ako sa vlastne stalo, že v Dánsku vyrástlo až 23 prevádzok ZEVO? Na počet obyvateľov je to výrazne viac ako inde na svete. 

Najstaršie ZEVO sa postavilo ešte v roku 1978, má malú kapacitu, iba 55-tisíc ton spracovaného odpadu ročne. Najnovšie je naše Amager Resource Center v Kodani, ktoré je v prevádzke od roku 2017 a má kapacitu 600-tisíc ton odpadu ročne. Už v 90. rokoch sa v Dánsku zakázalo ukladať odpad s vysokou kalorickou hodnotou na skládky a zaviedla sa takzvaná skládková daň. Ďalším faktorom bola logická možnosť prepojenia sektorov odpadového hospodárstva a zásobovania teplom, čo umožnilo výhodné ceny komodity– lacného tepla – a naštartovalo zvyšovanie kapacity ZEVO. 

Na Slovensku, ktoré má podobný počet obyvateľov ako Dánsko, máme v súčasnosti dve ZEVO. Mali by sme na základe vašej skúsenosti dostavať ďalšie?

Je to rozumný spôsob nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Vďaka tomu sa dokáže efektívne a ekologicky využiť namiesto toho, aby tvoril na skládkach záťaž pre nasledujúce generácie. Je zároveň potrebné zabezpečiť, aby energia zo ZEVO bola využitá a nahradila doterajšie zdroje, teda najmä fosílne palivá.

Niektoré ochranárske združenia aj v EÚ odmietajú energetické zhodnocovanie odpadu. Je ZEVO podľa vás súčasťou cirkulárnej ekonomiky?

Energetické zhodnotenie je bezpochyby neoddeliteľnou súčasťou cirkulárnej ekonomiky. ZEVO prispieva k tomu, že sa dokážu zužitkovať inak nepoužiteľné materiály. Je nespochybniteľným faktom, že nie všetok odpad dokážeme zrecyklovať a potom máte dve možnosti – buď ho uložiť na skládku a prispieť k environmentálnej pohrome, ktorú budú musieť riešiť generácie po nás, alebo využiť tento odpad ako zdroj energie, ktorým sa nahradí energia z fosílnych zdrojov. Som pevne presvedčený, že druhá možnosť je oveľa vhodnejšia. 

Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sme sa ako planéta dokázali zbaviť produkcie odpadov, čo by bol ideálny scenár. Ani sa zrejme nepodarí dosiahnuť, aby boli materiály recyklovateľné donekonečna. Potreba adekvátnej kapacity v zariadeniach na energetické využitie odpadu teda zostane aj do budúcna. Je však dôležité, aby sme prevádzky vybavili technológiou na zachytávanie CO2. 

Lyžovačka na streche ZEVO je v Kodani realitou. Za ideou je známe architektonické štúdio BIG / Foto: Copenhill.dk)

O Amager Bakke ako netradičnom koncepte ZEVO so zjazdovkou či lezeckou stenou písali aj slovenské médiá. Ako sa zrodil tento pozoruhodný projekt?

Keď sme začali pracovať na tom, aby staré ZEVO nahradilo nové, videli sme, že mesto sa k našej prevádzke v pôvodne priemyselnej oblasti Kodane za uplynulých 30 rokov priblížilo. A rozvoj v tejto časti hlavného mesta bude naďalej pokračovať. Vybrali sme si preto možnosť spojenia s okolím namiesto izolácie, ak by sme prevádzku umiestnili za plot a obohnali drôtom. Keď sme robili architektonickú súťaž, toto bolo súčasťou zadania.

Architekti zo štúdia Bjarke Ingels Group (BIG) prišli s myšlienkou lyžiarskej zjazdovky na streche budovy aj najvyššou lezeckou stenou na svete umiestnenou na fasáde. Bol to skvelý nápad, ktorý sa páči nielen obyvateľom Kodane, ale aj množstvu turistov, ktorí k nám každoročne prichádzajú.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.