Ekomodulácia môže zvýšiť mieru recyklácie, treba ju však nastaviť správne, píše Anna Darnadyová, riaditeľka oddelenia klientov OZV ENVI - PAK.
Od januára minulého roka nadobudla účinnosť väčšina ustanovení novely č. 460/2019 Z. z., ktorá dopĺňa a mení zákon o odpadoch č. 79/2015 Z. z.
Navrhovaná úprava nastavenia finančných príspevkov od výrobcov zohľadňujúca tzv. ekomoduláciu, ktorá sa mala týkať výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), zatiaľ, najmä pre absenciu harmonizovaných predpisov EÚ, schválená nebola. Téma ekomodulácie je však stále aktuálna.
Čo je to ekomodulácia?
Pojem ekomodulácia znamená, že výška finančných príspevkov výrobcov v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) bude upravená podľa vlastností materiálov jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, zohľadňujúc kritériá, akými sú trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovná použiteľnosť, recyklovateľnosť a prítomnosť nebezpečných látok.
ENVI - PAK ako OZV sa venuje triedenému odpadu na Slovensku už 18 rokov a je zároveň dlhoročným členom aliancie EXPRA (Extended Producer Responsibility Alliance), ktorá sa intenzívnezapája do diskusií a rokovaní s Komisiou na tému ekomodulácie.
Ekomodulácia nielenže zabezpečí spravodlivé nákladové zaťaženie výrobkov, ale aj zlepší povedomie o recyklovaných materiáloch a tým skvalitní samotné dotriedenie a recykláciu.
Ekomodulácia na trhu konkurenčných systémov RZV
Špecifiká pri zavádzaní ekomodulácie v konkurenčnom prostredí kolektívnych systémov
OECD pracuje na štúdii analyzujúcej RZV systémy v konkurenčnom prostredí a zavádzajúce ekomodulačné poplatky, zameriava sa na špecifiká, ktoré pri tom modulácia prináša.
Štúdia identifikuje tri hlavné ciele RZV:
- presun finančnej záťaže nakladania s odpadmi zo samospráv na výrobcov,
- podporu dizajnu výrobkov vhodných pre životné prostredie (design for the environment),
- zavedenie cieľov a stimulov pre zvýšenú mieru recyklácie.
Prehľad typov modulácie poplatkov
Základná modulácia poplatkov – rozdelenie podľa druhu materiálu a hmotnosti, prípadne podľa zdroja (komunálny odpad / priemyselný odpad) – je zavedená vo väčšine systémov RZV.
Náklady na eko-dizajn nie sú zohľadňované a výrobcovia sú motivovaní viac k znižovaniu hmotnosti ako v prospech recyklovateľnosti svojich výrobkov.
Pokročilá modulácia poplatkov odráža recyklovateľnosť, mieru recyklácie, prítomnosť nebezpečných látok a kroky vedúce k zvýšeniu povedomia spotrebiteľov (napr. označovanie obalov).
Pokročilá modulácia poplatkov sa môže zamerať na koncovú fázu životného cyklu výrobku alebo na celkový životný cyklus. V prípade koncovej fázy životného cyklu sa poplatky stanovia pre jednotlivé skupiny výrobkov a nákladov na ich zhodnotenie (Taliansko), alebo je základný poplatok upravovaný bonusom /malusom (Francúzsko).
Pri zameraní na celkový životný cyklus sa zohľadňujú akékoľvek aspekty životného cyklu, ako napríklad problémy súvisiace s ťažbou surovín či podiel recyklovaného obsahu vo výrobku (Kanada - Quebec).
Výzvy pri zavádzaní ekomodulácie
Modulácia poplatkov je žiaduca, pričom s jej zavedením súvisí viacero praktických otázok. Pokročilá modulácia poplatkov zvyšuje administratívne zaťaženie a tiež náklady potrebné jednak na zavedenie systému a ďalej na jeho chod, riadenie a reportovanie.
Náklady by mali byť vyvážené benefitmi vyplývajúcimi z modulácie poplatkov. Systém malusov a prípadne bonusov by mal byť nastavený tak, aby plne pokrýval prevádzkové náklady systému a nebolo tak ohrozené fungovanie OZV. Pri príprave ekomodulácie treba brať do úvahy i to, že nadmerná zložitosť môže viesť k free-ridingu a chybám pri evidencii.
Nízke modulačné poplatky môžu znamenať príliš slabý stimul pre zmenu smerom k ekodizajnu výrobkov. Pri modulácii vzniká riziko nedostatočnej transparentnosti a riziko odklonenia sa od princípu „znečisťovateľ platí“.
V prípade nedostatočnej harmonizácie modulačných poplatkov v rámci európskych trhov môže byť ohrozená funkčnosť modulácie z dôvodu neefektívnosti. Preto je nevyhnutná koordinácia modulácie na európskej úrovni.
Štúdia OECD zároveň nezohľadňuje dopad ekomodulácie na priemyselný odpad z obalov. Jej výsledky by však mali byť relevantné aj pre tento druh odpadu.
Konkurencia a ekomodulácia v Portugalsku
V Portugalsku je konkurenčný systém zavedený od roku 2017. Ako uviedol zástupca OZV Ponto Verde, Joao Letras, patrili medzi prvé OZV, ktoré zaviedli ekomoduláciu poplatkov v konkurenčnom prostredí.
Zvýšili náklady o 10 % pre obaly nekompatibilné s recyklačnými kritériami. Kvôli problémom pri dotriedení a recyklácii zaviedli špeciálne poplatky pre ťažko recyklovateľné materiály napríklad PET fľaše s hliníkovým vrchnákom, sklenené fľaše s keramickým uzáverom či PET fľaše s PVC štítkom.
Spoločnosť Ponto Verde uplatňuje iba malusy. Podľa predstaviteľa Ponto Verde systém malusov prináša výsledky len vtedy, ak všetky OZV v rámci konkurenčného systému majú rovnakú výšku malusu, čiže výrobca nemá možnosť prejsť k inej OZV s nižším malusom, a tak sa vyhnúť negatívnemu dopadu z dôvodu nedostatočného eko-dizajnu.
Ako Joao Letras ďalej pokračuje, ak by nebola ekomodulácia nastavená jednotne, vytratila by sa jej úloha a motivácia výrobcu uvádzať na trh recyklovateľné výrobky by bola nahradená snahou o úsporu finančných prostriedkov.
Úvahy o ekomodulácii v konkurenčnom prostredí
Medzinárodná harmonizácia kritérií je relevantná pre spoločnosti pôsobiace vo viacerých európskych členských štátoch, aby sa zamedzilo prekážkam v obchodovaní. Uplatňovanie kritérií ekomodulácie by malo byť založené na spoľahlivých a kontrolovateľných informáciách.
Niektoré európske štáty čakajú na usmernenia pre moduláciu poplatkov od Európskej komisie. Záväzným termínom na zavedenie modulácie poplatkov je začiatok roka 2023.
Poplatky by mali odrážať úplné čisté náklady. Kritériá ekomodulácie by mali byť verejne dostupné a mali by platiť pre všetkých výrobcov rovnako, rovnaké sadzby by mali platiť malé aj veľké spoločnosti.
Uplatňovať by sa mali harmonizované kritériá na národnej úrovni, poplatky by nemali byť diskriminačné, výška poplatku by mala byť odvodená od nákladov- obaly, ktoré sa ľahko dotrieďujú a recyklujú, by mali byť zaťažené nižšími poplatkami ako tie, ktoré sa recyklujú ťažšie.
Všetky obaly, ktoré nebudú recyklovateľné, budú od roku 2030 v EÚ zakázané s tým, že ekomodulácia by mala na toto opatrenie poskytovať výrobcom prechodné obdobie.
Ak bude ekomodulácia správne nastavená, povedie to k vyššej miere dotriediteľnosti odpadu a následne k vyššej miere recyklácie. V legislatívnej úprave však musí byť presnejšie definovaná recyklovateľnosť.
Zároveň je potrebné, aby legislatíva zabezpečila jednotný prístup k ekomodulácii naprieč všetkým kolektívnym systémom s cieľom eliminovať negatívny vplyv konkurenčného boja na ekomoduláciu.
Anna Darnadyová,
riaditeľka oddelenia klientov OZV ENVI - PAK
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.