RÚZ: Rozšírená zodpovednosť výrobcov funguje. Riešme problémy tam, kde sú

Vlaňajší rok bol pre odpadové hospodárstvo dôležitý z hľadiska vyhodnocovania cieľa recyklácie komunálneho odpadu, stanoveného na 50 %. Podľa čísel z roku 2019 sa však na Slovensku zrecyklovalo zhruba 40 % objemu komunálneho odpadu. Dá sa teda predpokladať, že ani za minulý rok sa cieľ nepodarí splniť.

Na rozdiel od celkovej recyklácie komunálneho odpadu sa ciele prenesené na výrobcov v rámci rozšírenej zodpovednosti plnia. A to až do tej miery, že už v roku 2018 recyklácia obalových odpadov (67 %) prevyšovala métu stanovenú pre rok 2025. Hoci nedávna správa NKÚ okrem iného konštatuje aj nadhodnocovanie miery recyklácie odpadu.  

Aj napriek problematickosti plastových obalov prevýšila miera recyklácie v tejto kategórii 50 %. Tým sa Slovensko zaradilo na šiestu priečku v EÚ, pričom priemer je 42 %. Rovnako sa podľa výrobcov majú ciele plniť pri starých pneumatikách, vozidlách, použitých batériách, akumulátoroch a elektroodpade, čo sú všetko odpady spadajúce pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov.

“Objavujú sa však informácie o nefunkčnosti OZV. Vraj zber najmä odpadu z obalov nefunguje akoby mal. Spochybňuje sa filozofia rozšírenej zodpovednosti. No aj samotná Správa o stave životného prostredia SR za rok 2019 konštatuje, že ciele sa darí plniť najmä pri výrobcoch z obalov,” reaguje na spochybňovanie Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov SR. Organizácia združuje aj najväčších výrobcov a OZV na Slovensku.

Nevŕtať do fungujúceho systému

Zamestnávateľské združenie však vidí aj medzery vo fungovaní. Ako problém vníma najmä “nie úplne dôslednú kontrolu plnenia povinností ministerstvom životného prostredia a inšpekcie.” OZV už dlhodobo upozorňujú na neplatičov do systému, tzv. “free riderov” a nedostatočnú kontrolu zo strany ministerstva.

Navrhujú tiež, aby sa odstránila výnimka nielen pre niektorých výrobcov, ale aj pre štátne a verejné inštitúcie pri nakladaní s odpadom. “Štát ako tvorca pravidiel má výnimku pri plnení povinností. Práve štátne a verejné inštitúcie by mali ísť príkladom a mať minimálne rovnaké povinnosti ako bežní výrobcovia. Myslíme si, že do systému by mal prispievať každý subjekt, ktorého odpad končí v kontajneroch na triedený zber,” uviedol M. Lelovský.

Organizácie zodpovednosti výrobcov sa obávajú zasahovania do zabehnutého systému. “Vzhľadom k tomu, že zo samotnej správy o stave životného prostredia vidíme, že naše povinnosti si plníme, nevidíme dôvody na radikálne zasahovanie do systému. Ak niečo funguje, tak do toho nevŕtajme.”

“Riešme problémy, ktoré existujú. Je ním aj nezvládanie komunálneho odpadu ako celku, kde sa 50 % recyklácia nestíha. Je tu stále problém so skládkovaním a ďalšie nedostatky, na ktoré by sa ministerstvo malo sústrediť. Oblasť, ktorá funguje, treba skôr pochváliť,” konštatuje RÚZ.

Dostatok nevyužívaných nástrojov

Podnikatelia združení v RÚZ by privítali, keby ministerstvo využívalo svoje kontrolné právomoci, ktoré už má k dispozícii. “Lebo každé euro, ktoré do systému nepríde, zaplatia poctiví platiči. Takto vlastne financujú neplatičov, ktorí získavajú konkurenčnú výhodu na trhu,” myslí si M. Lelovský.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.