Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

V rámci sporu medzi Sappi Austria Produktions GmbH & Co. KG (ďalej ako „Sappi“) a Wasserverband Region Gratkorn Gratwein (ďalej ako „Wasserverband“) na strane jednej a Landeshauptmann von Steiermark na strane druhej musel súd posúdiť, či môže v danom prípade ísť o odpad, vedľajší produkt alebo či odpad dosiahol tzv. stav konca odpadu, a teda odpadom už nie je².

Skutkový stav

Sappi prevádzkuje veľké priemyselné zariadenie na výrobu papiera a celulózy. Na rovnakom mieste sa nachádza aj čistička odpadových vôd, ktorú spoločne prevádzkujú Sappi a Wasserverband. V tejto čističke sa čistí odpadová voda z výroby papiera a celulózy Sappi, ako aj komunálne odpadové vody.

Pri spracovaní odpadových vôd sa vyrába čistiarenský kal, ktorý v zmysle uvedeného pochádza z prevažnej časti z priemyselných (približne 97 %) a zároveň z malej časti z komunálnych odpadových vôd. Takto vzniknutý čistiarenský kal je následne spaľovaný v kotle spoločnosti Sappi a v spaľovni zvyškového odpadu prevádzkovaného Wasserverband, pričom para získavaná spaľovaním sa používa pri výrobe papiera a celulózy spoločnosti Sappi.

Čistiarenský kal je do kotla dávkovaný pomocou uzavretého automatizovaného systému v rámci podniku. Pri jeho využívaní nevzniká žiadne nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie a zároveň je cieľom tohto postupu nahrádzanie fosílnych surovín.

Rakúsky súd Landesverwaltungsgericht Steiermark (t. j. Krajinský správny súd Štajersko) mal pri stanovovaní režimu, ktorým sa má čistiarenský kal spravovať, viacero otázok, pre ktoré konanie prerušil a položil ich Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len „SD EÚ“).

Má sa čistiarenský kal považovať za odpad?

Rakúsky súd sa konkrétne pýtal, „či sa majú článok 2 ods. 2 písm. a), článok 3 bod 1, článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice 2008/98 vykladať v tom zmysle, že čistiarenský kal vytvorený pri spoločnom spracovaní odpadových vôd priemyselného, domáceho alebo komunálneho pôvodu v čistiarni odpadových vôd, ktorý je spaľovaný v spaľovni zvyškového odpadu na účely energetického zhodnocovania výrobou pary, treba kvalifikovať ako ,odpad‘.“³

Prvou čiastkovou otázkou, ktorej sa SD EÚ musel venovať, je posúdenie, či čistiarenský kal vôbec patrí do pôsobnosti smernice o odpade, keďže odpadové vody sú z jej pôsobnosti vyňaté do tej miery, v akej sa na ne vzťahujú iné právne predpisy EÚ.

Ako SD EÚ už vo svojej skoršej judikatúre uviedol, musí pri „iných právnych predpisoch EÚ“ ísť o také pravidlá, ktoré upravujú nakladanie s odpadovými vodami ako s odpadmi a tiež zaisťujú úroveň ochrany porovnateľnú minimálne s úrovňou, ktorú garantuje smernica o odpade.

Keďže tomu tak nie je⁴, nie sú odpadové vody, ako ani z nich vyrobený čistiarenský kal, vyňaté z pôsobnosti smernice o odpade.

Ako vyplýva z rozsiahlej skoršej, aj v tomto rozhodnutí citovanej judikatúry, pojem „odpad“ je definovaný ako každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že skutočnosť, že v čističke odpadových vôd sa k priemyselným odpadovým vodám z výroby papiera a celulózy pridáva len malý podiel komunálnych odpadových vôd, nie je relevantná pre stanovenie, či čistiarenský kal, ktorý je výsledkom spoločného spracovania týchto odpadových vôd, predstavuje odpad alebo nie.

Len takýto výklad zaručuje podľa SD EÚ dodržiavanie cieľov minimalizácie negatívnych vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom na ľudské zdravie a životné prostredie.

Keďže nie je možné v danom prípade oddeliť priemyselné odpadové vody od komunálnych, ktoré sú nesporne odpadom, sú aj tieto považované za odpad⁵.

Vzniknutý čistiarenský kal je výsledkom čistenia odpadových vôd, teda odpadov, čo predstavuje indíciu o zachovaní stavu odpadu.

Otázne však je, či ešte aj pred spaľovaním v danom prípade ide o odpad alebo či sú splnené kritériá podľa čl. 6 smernice o odpade a odpad dosiahne stav svojho konca a prestane byť odpadom.

S týmto cieľom je potrebné posúdiť, či čistiarenský kal ešte pred spaľovaním podstúpi operáciu zhodnocovania, ktorá by umožnila získať taký čistiarenský kal, ktorý neobsahuje žiadnu nebezpečnú látku, a teda nie je škodlivý.

Uvedené musí rakúsky súd najskôr pomocou vedeckej a technickej analýzy overiť a až následne urobiť záver, kedy je dosiahnutý stav konca odpadu.

Zároveň je v rámci tohto posúdenia relevantná skutočnosť, že teplo vyrobené pri spaľovaní sa opätovne používa v procese výroby papiera a celulózy, ako aj to, že tento postup predstavuje výhodu pre životné prostredie, keďže zachováva prírodné zdroje a vedie k vytvoreniu obehového hospodárstva.

V opačnom prípade sa dá skôr predpokladať, že činnosťou zhodnocovania je až samotné spaľovanie a čistiarenský kal je teda počas spaľovania ešte odpadom.

Súdny dvor EÚ v rámci posúdenia zároveň uvádza, že povaha vedľajšieho produktu a odpadu sa navzájom vylučujú, a teda nie je potrebné osobitne skúmať naplnenie kritérií „vedľajšieho produktu“.

Na záver SD EÚ konštatuje, že čistiarenský kal vyrobený pri spoločnom spracovaní odpadových vôd priemyselného, domáceho alebo komunálneho pôvodu v čističke odpadových vôd, ktorý je spaľovaný v spaľovni zvyškového odpadu na účely energetického zhodnocovania výrobou pary, sa nemá považovať za „odpad“, ak sú splnené podmienky článku 6 ods. 1 tejto smernice o odpadoch už pred jeho spaľovaním. Uvedené však musí ešte preveriť rakúsky súd.⁶

1 https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=232405&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=2648918.
2 Čl. 3, čl. 5 a čl. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc
3 Bod 31 rozhodnutia SD EÚ vo veci C-629/19 zo 14. 10. 2020
4 Smernica Rady č. 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd a ani Smernica Rady č. 86/279/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve neupravujú nakladanie s odpadovými vodami ani čistiarenským kalom ako odpadmi
5 Bod 60 rozhodnutia SD EÚ vo veci C-629/19 zo 14. 10. 2020: SD EÚ prichádza k uvedenému s výhradou, že vnútroštátny súd je ešte povinný overiť skutkový stav
6 Bod 72 rozhodnutia SD EÚ vo veci C-629/19 zo 14. 10. 2020

Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.