Utópia bezodpadového hospodárstva na príklade nacistického Nemecka

Recyklácia odpadu nie je objav environmentálne senzitívnej časti populácie z ostatných rokov. Opätovné používanie, repasovanie alebo recyklovanie výrobkov je štandardnou súčasťou celej histórie ľudstva. Zber starého papiera, oblečenia, či kovov predstavoval spôsob, akým si firmy a domácnosti pokrývali získavanie časti potrebných zdrojov.

Problém vzniká, ak sa z recyklácie stáva dogma a súčasť ideológie. Toto spojenie takmer k dokonalosti doviedli v nacistickom Nemecku v 30.-tych a 40.-tych rokoch minulého storočia. V nedávno zverejnenom odbornom článku “Nazi German waste recovery and the vision of a circular economy: The case of waste paper and rags” opisuje (ne)fungovanie tohto systému Heike Weber z Technickej univerzity v Berlíne.

“Z hľadiska rétoriky a propagandy fašistický režim hovoril o materiálovej efektívnosti a mobilizovaní odpadu ako zdroja. Ale tvrdé zásahy do fungujúceho odpadového hospodárstva a jeho reverznej logistiky spôsobili mnoho konfliktov, narušenie systému, neefektívnosť a dodatočnú zbytočnú prácu s odpadom.”

Ideológia nulového odpadu

Arizácia podomových výkupcov viedla k narušeniu obchodných sietí a celého toku s odpadmi. Snaha o paralelné spôsoby získavania odpadu v súlade s ideálom úplnej recyklácie bola ekonomicky aj personálne náročná. Využívali sa k tomu dobrovoľníci, povinný zber v školách, či nútené práce v pracovných a koncentračných táboroch.

Nacistický režim využívania odpadu vychádzal z ideologickej predstavy o “bezstratovej” materiálnej ekonomike, čo malo prispieť k rozširovaniu zdrojov Ríše. Vedenie štátu žiadalo ľudí, aby “dobrovoľne” participovali na zbere a využívaní odpadu a preukázali tak loajalitu k národu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.