Česi v pláne obnovy nalejú do odpadov miliardy korún. Slovensko na odpad veľmi nemyslelo

Českému envirorezortu sa podarilo presadiť, aby malo v pláne obnovy pomerne silné zastúpenie aj odpadové hospodárstvo. Celkovo do tohto komponentu poputujú miliardy korún. Naopak, Plán obnovy a odolnosti SR okrem reformy nakladania so stavebným odpadom ignoruje oblasť odpadového hospodárstva. Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča na konferencii Odpady 2021 uviedol dôvody, prečo nemajú odpady v tomto pláne zastúpenie.

V článku sa dozviete:

• aký objem financií v pláne obnovy poputuje do ochrany životného prostredia,
• čo je cieľom reformy nakladania so stavebným odpadom,
• prečo podľa MŽP nie je oblasť odpadového hospodárstva v pláne zastúpená,
• ako vyzerá český plán obnovy,
• na aké oblasti odpadového hospodárstva sa Česko v pláne zameriava,
• z akých ďalších zdrojov financuje odpadové hospodárstvo.

Štátny tajomník MŽP zdôrazňuje, že presadzovanie princípov obehového hospodárstva je prioritou vlády, čo vychádza aj z jej programového vyhlásenia. V rámci slovenského plánu obnovy je vyčlenených šesť miliárd eur na päť prioritných oblastí. Jednou z nich je aj zelená ekonomika. Do ochrany životného prostredia tak pôjde viac ako miliarda eur. Environmentálnymi prioritami sú však adaptácia na zmenu klímy, dekarbonizácia priemyslu a zelená obnova rodinných domov.

Komponent špecificky zameraný na odpadové hospodárstvo sa v pláne obnovy nenachádza. Podľa M. Kiču má však samotné obehové hospodárstvo v pláne podstatné zastúpenie. Kľúčovou časťou je reforma nakladania so stavebným odpadom s cieľom zvýšiť potenciál obehového hospodárstva v oblasti stavebného odpadu a sektoru stavebníctva, čím sa má zabezpečiť vyššia miera recyklácie a predchádzania vzniku stavebného odpadu.

Dôležitým prvkom reformy má byť napríklad zavedenie povinnej selektívnej demolácie, povinné zelené verejné obstarávanie pri kontrahovaní stavebných prác v štátnej správe či zjednodušenie pravidiel pre využitie upravených stavebných a demolačných odpadov a recyklátu.

„Našou ambíciou je, že minimálne 70 % hmotnosti stavebného a demolačného odpadu musí byť pripravených na opätovné použitie alebo na recykláciu,“ konštatuje M. Kiča.

Podľa plánu obnovy by sa do roku 2026 mali na Slovensku vykonať investície do renovácií budov v rozsahu dvoch miliárd eur. „Preto sme považovali za najpodstatnejšie zakomponovať do plánu obnovy takú zložku, ktorá zabezpečí presadenie princípov obehovej ekonomiky práve v tejto oblasti,“ vysvetľuje štátny tajomník.

Zároveň dodáva, že práve v tomto sektore má Slovensko jeden z najväčších investičných a reformných dlhov. Aj to je dôvod, prečo sa štát rozhodol ísť touto cestou. Podľa štátneho tajomníka patrí Slovensko v oblasti recyklácie stavebných odpadov medzi najslabšie krajiny Únie. Za roky 2017 a 2018 bola na úrovni 54 %.

Odpady neboli prioritou z klimatického hľadiska 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.