Konkurenčné systémy RZV fungujú lepšie ako monopolné, ukázala analýza | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Konkurenčné systémy RZV fungujú lepšie ako monopolné, ukázala analýza

Ak je v systéme RZV konkurencia medzi jednotlivými organizáciami zodpovednosti výrobcu, systém dosahuje lepšie výsledky. V niektorých aspektoch však môže byť monopolný systém zvýhodnený.

Konkurenčné systémy RZV fungujú lepšie ako monopolné, ukázala analýza

Foto: Odpady-portal.sk

Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), ktoré sú kľúčovými prvkami obehového hospodárstva, majú tendenciu dosahovať lepšie výsledky, ak existuje konkurencia medzi viacerými organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Vyplýva to z novej štúdie, ktorú pre Európsku recyklačnú platformu uskutočnil nezávislý environmentálny think tank adelphi. Štúdia tiež poskytuje odporúčania, ako ďalej posilňovať výkonnosť konkurenčných systémov RZV.

Správa posudzuje výkonnosť rôznych systémov RZV v Európe pomocou šiestich vybraných prípadových štúdií, ktoré sa posudzujú na základe deviatich environmentálnych, ekonomických a technických kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ako sú napríklad miera zberu a recyklácie, náklady pre výrobcov alebo spokojnosť zainteresovaných strán.

Pri monopolnom systéme vzniká riziko zneužitia trhovej sily

Reputácia systému RZV, ktorý bol prvýkrát predstavený v 90. rokoch v Nemecku, Švédsku a Francúzsku, v priebehu rokov nesmierne vzrástla a postupne si ho osvojilo čoraz viac krajín. Z dôvodu rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch však zostáva prostredie a výkonnosť systémov RZV mimoriadne rôznorodé a medzi európskymi krajinami a členskými štátmi EÚ sa výrazne líšia, pričom niektoré systémy už dlhodobo dosahujú nadpriemerné hodnoty a spĺňajú čoraz ambicióznejšie ciele stanovené na úrovni EÚ, zatiaľ čo niektoré aj naďalej nedosahujú dostatočné výsledky.

V prípade obalov prevláda v Európe konkurenčný systém, avšak stále nájdeme veľa krajín, pre ktoré je typický práve monopolný systém. Do tejto druhej skupiny patrí napríklad aj susedné Česko, ale aj niektoré škandinávske či pobaltské krajiny.

 
 

Zostáva vám 71% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Slovensko potrebuje urýchliť sanáciu envirozáťaží. Inšpirovať sa môžeme Českom

Slovensko potrebuje urýchliť sanáciu envirozáťaží. Inšpirovať sa môžeme Českom

V súčasnosti na Slovensku sanujeme v priemere osem lokalít ročne. Ak by štát pokračoval takýmto tempom, sanácia všetkých envirozáťaží by trvala viac ako sto rokov.

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Zámer spoločností SPP a Brantner na vybudovanie zariadenia na spracovanie bioodpadu narazil na odpor obyvateľov.

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Väčšinu obsahu hnedých nádob tvoril kuchynský odpad. Našiel sa však i odpad zo záhrad, kompostovateľné vrecká a v menšej miere aj nerozložiteľné znečistenie.