Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Michal Sebíň: Štát preniesol recyklačné ciele na výrobcov. Prvotná motivácia triediť odpad je na nich

Ministerstvo má v rukách dostatok kontrolných nástrojov, ktoré však nevyužíva dostatočne, hovorí v rozhovore pre Odpady-portal.sk riaditeľ OZV NATUR-PACK Michal Sebíň.

Michal Sebíň

Michal Sebíň / Foto: NATUR-PACK

  • Publicistika |  13.04.2021 |  Diana Motúzová, Radovan Potočár

Najnovšia správa Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) upozornila na viacero reálnych problémov triedeného zberu na Slovensku, je hlavné závery sa však neopierajú o žiadne zdroje a ukazujú na nepochopenie toho, ako funguje rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV).

Myslí si to Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, ktorý vo veľkom rozhovore okrem iného vysvetľuje:

  • ako sú výrobcovia motivovaní podporovať triedenie odpadu,
  • aké kontrolné nástroje má v rukách štát,
  • v čom má správa NKÚ medzery,
  • prečo poplatky za odpad napriek zavedeniu RZV neklesli,
  • koľko vytriedených plastov zo žltých kontajnerov sa reálne recykluje.

Motivácia výrobcov je úplne jasná

NKÚ vo svojej správe hovorí o viacerých nedostatkoch v nakladaní s plastovým odpadom. Do akej miery sa ako OZV stotožňujete so závermi tejto správy?

Keď sme si prečítali celú správu, zistili sme, že NKÚ pracuje so zlými vstupnými dátami a informáciami, z ktorých potom, samozrejme, vychádzajú nesprávne závery. Keď si to rozoberiete na drobné, zistíte, že vstupné, východiskové informácie, s ktorými NKÚ pracuje, sú chaotické a sú v nich pospájané nesúvisiace dáta.

NKÚ navyše konštatuje, že systém RZV je nefunkčný. Vyzerá to však tak, že zo strany NKÚ došlo k zásadnému nepochopeniu princípu fungovania RZV.

V čom podľa vás spočíva to nepochopenie?

Na viacerých miestach v správe je uvedené, že RZV je postavená zle, pretože výrobcovia sú tí, ktorí nemajú motiváciu zvyšovať množstvo vytriedeného odpadu, čo so sebou prináša vyššie triedenie, recykláciu aj vyššie náklady, pričom výrobcovia sú podľa NKÚ motivovaní náklady znižovať.

Podľa správy je nelogické, „že propagáciu a osvetu triedeného zberu majú zo zákona zabezpečovať práve samotní výrobcovia cez OZV. Túto kľúčovú činnosť teda zabezpečujú tí, ktorí musia za všetok vytriedený odpad platiť a ktorí preto nemajú ani najmenšiu motiváciu zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu“, prípadne že výrobcovia „nemajú dôvod cítiť priamu zodpovednosť za plnenie cieľov samospráv a SR.“

Majú výrobcovia motiváciu podporovať triedenie odpadu?

Toto je zo strany NKÚ základné nepochopenie princípu systému RZV, pretože v praxi je to presne naopak. Zodpovednosť za plnenie cieľov je prenesená cez európske smernice na štát, avšak na Slovensku štát preniesol všetky svoje ciele v oblasti obalov na výrobcov. Takto to nefunguje v každej krajine, keďže v mnohých krajinách sú tieto ciele ponechané na štát a výrobcom sa ponecháva len časť plnenia, teda to, čo vedia reálne ovplyvniť.

Na Slovensku celé plnenie v oblasti odpadov z obalov preniesol štát výlučne na výrobcov. Práve výrobcovia sú tie subjekty, na ktoré je prenesená prvotná motivácia a ministerstvo má v zákone niekoľko „inštitútov,“ ktorými vie túto motiváciu regulovať.

Michal Sebíň | Foto: NATUR-PACK

Aké inštitúty to sú?

Sú to najmä ciele, pričom v tomto prípade rozlišujeme tri typy.

V prvom rade sú to limity zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov, ktoré vychádzajú zo smernice o obaloch. Tie sú prioritne dané na štát, ale štát ich na Slovensku preniesol na výrobcov. Limity hovoria, koľko z obalov uvedených na trh musia výrobcovia vyzbierať a zrecyklovať, prípadne energeticky zhodnotiť.

Druhým ukazovateľom sú takzvané ciele zberu, ktoré hovoria o tom, aké percento komunálneho odpadu musia OZV-čky každoročne vytriediť. Tieto ciele, samozrejme, stále rastú.

Potom sú tu takzvané štandardy triedeného zberu, ktoré hovoria o tom, aké množstvo dostupnej zberovej kapacity musia OZV-čky poskytnúť každej jednotlivej obci. Zjednodušene ide o to, koľko kontajnerov musí OZV obci poskytnúť a ako často ich má vyvážať.

Takže motivácia výrobcov spočíva v tom, k čomu ich zaväzuje legislatíva?

Motivácia výrobcov je úplne jasná, keďže sú stanovené konkrétne ciele, za ktorých neplnenie sú sankcionovaní zo strany štátu. Konštatovanie, že výrobca nemá žiadnu motiváciu zvyšovať množstvo triedeného a recyklovaného odpadu, je absolútne zavádzajúce, pretože je to presne naopak. Ministerstvo má v rukách ciele, tie sú nastavené tak, že sa každým rokom zvyšujú, a keby ich chcelo zvýšiť viac, môže to urobiť jednoduchým administratívnym úkonom.

Nastavenie cieľov má plne v rukách ministerstvo, ako aj samotnú motiváciu výrobcov, ktorých cez nastavenú reguláciu takýmto spôsobom motivuje, aby štátne ciele plnili.

Prirovnal by som to napríklad k zálohovaniu, keďže aj k nemu pristupujeme len preto, lebo Brusel nám nastavil ciele recyklovať do roku 2029 až 90 % PET fliaš. To je tiež jediná motivácia výrobcov, prečo do takéhoto projektu idú a prečo celé budovanie zálohového systému financujú.

NKÚ v správe ministerstvu odporúča výrazne zlepšiť osvetu týkajúcu sa predchádzania vzniku plastového odpadu a jeho triedenia, pričom OZV by za túto oblasť mali niesť len finančnú zodpovednosť. Čo si myslíte o tomto návrhu?

S prvou časťou tohto tvrdenia súhlasím, s druhou nie. V súčasnosti je osveta ponechaná na OZV, ktorých je 10 a každá z nich realizuje osvetu vlastným modelom. Keď pred niekoľkými rokmi SIŽP kontrolovala OZV, nedostatky odhalila najčastejšie práve v oblasti osvety a informačných aktivít. Hoci neboli udelené žiadne sankcie, inšpekciou je potvrdené, že väčšina OZV nevykonáva osvetu dostatočne.

Myslím si, že vzdelávania a osveta by sa mali nejakým spôsobom centralizovať, ale pokiaľ to majú financovať výrobcovia, systém by nemal byť nastavený tak, že len odovzdajú financie niekomu, kto to bude robiť. OZV by mali mať v systéme osvety aj po jeho prípadnej centralizácii aktívnu účasť a možnosti kontroly.

Mne osobne sa ako dobrá možnosť javí koordinačné centrum. Inšpirovať sa pritom môžeme tam, kde to už dobre funguje, napríklad v Rakúsku. Podrobnejšie som o tom písal aj v komentári na vašom portáli (komentár nájdete tu – pozn. red.).

Kontrol je málo, MŽP však nástroje má

NKÚ sa v správe dotkol aj problematiky poplatkov do systému. V správe sa napríklad uvádza, že súčasne nastavený systém nezohľadňuje reálne nakladanie s odpadom, lebo výrobcovia platia poplatky do systému „vychádzajúc z odhadov na nasledujúci rok.“ Je takéto nastavenie systému správne?

Aj v tomto prípade je vidieť, že NKÚ disponoval nesprávnymi informáciami. V správe okrem toho uvádza, že OZV reálne funguje „na báze paušálnych poplatkov, ktoré nezohľadňujú skutočnosť, a tým sú to práve OZV, kto určuje, koľko je v systéme peňazí a koľko je možné použiť“.

Je to doslova nepravdivé tvrdenie, keďže nefungujeme na základe odhadov podľa predchádzajúceho roka ani na základe paušálu, ale poplatky do systému platia výrobcovia na základe reálnych množstiev, ktoré v danom štvrťroku uvedú na trh.

To znamená, že poplatky sú platené v reálnom čase podľa toho, koľko obalov sa dostane na trh, pričom výška poplatku je nastavená po rokovaní so zberovými spoločnosťami, s ktorými si na daný rok dohodneme podmienky a výšku poplatkov za vývozy, dotriedenie, recykláciu a podobne (viac k téme sa dozviete tu – pozn. red.).

Michal Sebíň | Foto: NATUR-PACK

NKÚ okrem toho odporučil ministerstvu venovať zvýšenú pozornosť kontrolnej činnosti OZV. Ako často prechádzajú OZV kontrolami? Sú tie kontroly dostatočné?

S týmto odporúčaním NKÚ súhlasím, keďže kontrol je naozaj veľmi málo. My sme dokonca ako koordinačné centrum pre obaly podali podnet na inšpekciu už pred vyše dvoma rokmi s cieľom, aby ministerstvo skontrolovalo všetky OZV-čky v rovnakom čase a rovnakou metodikou. Dodnes sa to neudialo. Napriek tomu má ministerstvo dosť nástrojov, ako OZV kontrolovať.

V tejto súvislosti sa ale v správe tiež konštatuje, že informácie o hospodárení OZV-čiek má štát len z výročných správ, pričom pravdivosť v nich uverejnených informácií nekontroluje.S tým v zásade tiež súhlasím. Niekoľkokrát sme to pripomienkovali a žiadali sme, aby správy o činnosti boli upravené tak, aby nútili OZV-čky poskytovať reálne a najmä prehľadné informácie, ktoré sú v praxi overiteľné.

Okrem toho je v zákone už niekoľko rokov inštitút kontrolného orgánu, ktorý si zriadila každá OZV aj koordinačné centrum, a v každej jednej OZV má ministerstvo právo nominovať dvoch členov do tohto kontrolného orgánu, čo sa opäť za viac ako dva roky vôbec nestalo.

Zdroje dát NKÚ nepoznáme

Zo záverov správy NKÚ sa v médiách tiež objavila informácia, že na Slovensku sa recykluje iba 40 % vytriedeného plastového odpadu. Znamená to, že OZV svoje limity neplnia?

Pre mňa je to zase absolútne nepochopiteľný záver, pretože podľa čísel, ktoré naposledy zverejnil Eurostat a publikovali ste ich aj na Odpady-portal.sk (v tomto článku – pozn. red.), Slovensko recykluje 51,4 % odpadov z obalov, čo nás radí na šieste miesto v rámci EÚ. Dokonca oficiálny limit pre nás ako OZV je 45 % recyklácia odpadov z obalov, ktoré sa uvedú na trh.

To znamená, že keby sme recyklovali len 40 %, neplníme ani limity, a tie plníme. Veď nakoniec asi nespochybňujeme čísla, ktoré zverejnil Eurostat. Teda tie závery NKÚ absolútne nekorešpondujú s oficiálnymi dátami, keďže aj čísla Eurostatu sú len dáta, ktoré získavajú od Slovenskej republiky.

Z akých dát teda vychádza NKÚ?

V správe NKÚ chýbajú zdroje, nevieme, odkiaľ tie dáta pochádzajú, chýba za nimi nejaké pozadie. Odpady sa v praxi evidujú pod katalógovými číslami, ktoré ale v správe NKÚ vôbec nefigurujú.

Pracuje sa tu len s jediným pojmom, a to „plast“ a „plastový odpad“, kde NKÚ v úvode hovorí, že ide o plastové obaly alebo o plastové neobalové výrobky. Tie majú svoje katalógové číslo, ale určite nezahŕňajú všetky plasty, ktoré sú uvedené na trh. Predpokladám teda, že táto správa hovorí len o obaloch a neobalových výrobkoch, nie o ostatných druhoch plastov.

Príkladom je tabuľka, z ktorej NKÚ vyvodil záver, že štatistické čísla o odpadovom hospodárstve vôbec nesedia. Keď som si pozrel verejne dostupné databázy, teda informačný systém odpadového hospodárstva, kde sa dá podľa katalógových čísel pozrieť, koľko odpadov vzniklo v jednotlivých rokoch a ako sa s nimi nakladá, tak tieto čísla vôbec nesedia s údajmi v správe NKÚ. Vôbec nerozumieme, s akými dátami tu NKÚ pracuje.

Ďalej sa na rôznych stranách pracuje s informáciou, že v zmesovom komunálnom odpade sa nachádza 10 % plastov, na ďalšej strane zase NKÚ hovorí o 30 %. Takéto dáta sa potom nedajú správne interpretovať.

Samozrejme, aj NKÚ konštatuje, že ministerstvo má zastaraný informačný systém a tie dáta obsahujú veľké nedostatky, s čím môžem len súhlasiť. No hoci ISOH nefunguje, nejaký informačný systém tu máme a dá sa s ním pracovať.

Takže ak by som akokoľvek tie čísla spochybňoval, pre korektnú prácu a vyhodnocovanie dát sa nedajú použiť iné čísla ako tie, ktoré sú v súčasnosti prítomné vo verejných databázach. Prekvapuje ma, že v tabuľke nie je uvedený zdroj dát a nedá sa overiť, odkiaľ pochádzajú.

Michal Sebíň | Foto: NATUR-PACK

Takže údaj o 40-percentnej miere triedenia plastov odmietate?

Konštatovanie, že na Slovensku sa recykluje len 40 % plastov, odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nemá žiadne overiteľné pozadie. Jediné, čo mi vychádza, je otázka, s akými dátami pracuje NKÚ. Ako som už povedal, NKÚ vo svojej správe spomína plastové obaly a neobalové výrobky, ale je možné, že ak im vychádzajú takéto čísla, pracujú s nejakým širším výberom dát.

To samozrejme nie je správne, pretože nie všetky plasty spadajú pod RZV. Pod ňu spadajú len obaly a neobalové výrobky, teda odpad, ktorý sa zaraďuje pod katalógové číslo 15 alebo 20. S katalógovými číslami odpadu však správa NKÚ vôbec nepracuje, takže sa to nedá overiť.

Kontroly freeriderov treba posilniť

Okrem toho, o čom sme už hovorili, správa NKÚ spomína viaceré ďalšie nedostatky súčasného systému. S ktorými z nich sa stotožňujete?

NKÚ upozorňuje napríklad na nestabilitu systému RZV. Naráža tým na to, že v systéme dochádza k častým „výmenám obcí“ medzi OZV.

Ďalším nedostatkom je tiež stále chýbajúca ekomodulácia, ktorá by upravila platby výrobcov do OZV podľa toho, ako je daný odpad recyklovateľný.

Reálnym problémom je rovnako freeriding, pri ktorom NKÚ na základe údajov MŽP SR tvrdí, že sa týka 15 až 30 % všetkých výrobcov. Na Slovensku sa podľa NKÚ tiež nedostatočne zavádza dobrá prax zo zahraničia.

Toto všetko sú body, s ktorými sa môžeme len a len stotožniť, pričom ako NATUR-PACK na ne aj dlhodobo upozorňujeme. Niektoré z nich navyše skonštatoval aj samotný NKÚ pri svojej kontrole už v roku 2018.

Spomenuli ste údaj o 15 – 30 % výrobcov, ktorí podľa správy NKÚ nie sú zapojení do systému a v triedenom zbere figurujú ako „freerideri.“ Je to realistické číslo?

Stretol som sa s ním vôbec po prvýkrát. Neviem, odkiaľ to číslo majú. Osobne ma to celkom prekvapilo pretože to považujem za vysoké číslo.

Zhruba pred rokom sme na ministerstve spolu so zástupcami niektorých veľkých výrobcov a združení výrobcov upozorňovali na problém freeridingu. Vtedy sme jasne hovorili aj o tom, že niekoľko veľkých výrobcov nie je zapojených do systému a aj sme to vedeli vyčísliť.

Horná hranica intervalu, ktorý uviedol NKÚ ako odhad, teda 30 % výrobcov nezapojených systému, je určite príliš veľa. Pri takejto vysokej miere freeridingu by bolo naozaj neudržateľné, aby problém zostával bez systematického riešenia.

NKÚ konštatuje, že štát nemá žiaden mechanizmus, pomocou ktorého by neplatičov odhalil.

Toto podľa mňa nedáva zmysel, štát na to kontrolný mechanizmus má. Je ním predsa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Práve tá má freeriderov v systéme odhaľovať a sankcionovať. K tomu jej napomáha aj koordinačné centrum, ktoré každý rok poskytuje ministerstvu informácie o prezmluvnených ako aj nezazmluvnených výrobcoch. Samozrejme všetky zmeny sa do 30 dní hlásia do registra výrobcov, ktorý ministerstvo vedie.

V tomto smere je však určite potrebné posilniť inšpekčnú činnosť. Tú v súčasnosti obmedzujú protipandemické opatrenia, keďže na fyzické kontroly sa chodiť nedá. Prioritne by sa mali kontrolovať tí výrobcovia, ktorí v systéme vôbec nie sú.

Máte informácie o tom, že SIŽP odhaľuje a sankcionuje niektorých výrobcov, ktorí nie sú zapojení do systému a mali by byť?

Určite áno. Tiež musím povedať, že po nástupe nového vedenia SIŽP sa to zlepšilo. Tí výrobcovia, na ktorých som pred časom upozorňoval vo svojom blogu, boli kontrolovaní a padli tam aj nejaké sankcie.

Podľa dát z tých pár kontrol, ktoré sa napriek pandémii podarilo zrealizovať v roku 2020, vidieť, že väčší počet kontrol SIŽP sa zameral na kontroly u výrobcov, ktorí nie sú v systéme registrovaní.

Pokiaľ je však podiel freeriderov naozaj taký vysoký, ako to tvrdí NKÚ na základe údajov ministerstva, kontroly je potrebné ešte ďalej výrazne zintenzívňovať.

Obciam pribúdajú povinnosti, poplatky neklesnú

Ďalším z problémov, na ktorý NKÚ upozorňuje, je nedostatok kapacít na spracovanie plastového odpadu. V tejto časti však konkrétne čísla chýbajú. Aký je podľa vašich informácií pomer medzi produkciou plastového odpadu na Slovensku a kapacitami na jeho spracovanie?

Toto je širší celoeurópsky problém, ktorý obzvlášť pri plastovom odpade súvisí so zatvorením čínskeho trhu pre plastový odpad zo zahraničia. Vtedy celá Európska únia zistila, že má nedostatok spracovateľských kapacít a začalo sa pracovať na stratégiách nakladania s plastovým odpadom. Jedným z výsledkov je tiež nová regulácia, ktorá obmedzuje používanie niektorých plastových výrobkov.

Je na debatu, či by potrebná infraštruktúra mala byť vybudovaná v plnom rozsahu v každej jednej krajine, keď na otvorenom európskom trhu môžeme odpad prevážať cez hranice, čo sa napokon aj bežne deje. Súčasná situácia a skúsenosti so zatvorenými hranicami počas uplynulého roka na druhej strane ukazujú, že výhody by mala aj sebestačnosť v tejto oblasti.

Najmä pri plastoch je však problém v tom, že recyklačné technológie pre jednotlivé druhy plastov sa líšia, pričom pre niektoré plasty recyklačné kapacity zatiaľ v praxi ešte neexistujú a možno ani nikdy v dohľadnej dobe existovať nebudú. Ide o plasty, ktoré sa nerecyklujú ani nikde inde v zahraničí a jediným riešením v ich prípade je energetické zhodnocovanie.

Michal Sebíň | Foto: NATUR-PACK

Takže z plastov, ktoré občania vytriedia do žltých nádob, sa reálne zrecykluje len časť?

Áno a toto je potrebné otvorene odkomunikovať. Musíme si na rovinu povedať, že takto to bude vždy. Reálne dokážeme zrecyklovať 50 % alebo 60 % vytriedených odpadov z plastových obalov a neobalových výrobkov, možno viac, ale nikdy nie 100 %. Dôležité je aby ten zvyšok neskončil na skládke, ale v najhoršom sa energeticky zhodnotil.

Dôležité je, ako sa táto skutočnosť komunikuje smerom k verejnosti. Ak sa niekto dozvie, že z plastového odpadu, ktorý poctivo triedi, sa zrecykluje len polovica, môže ho to sklamať a demotivovať, povie si, že triedenie odpadu nemá žiaden zmysel. Ľudia musia mať dostatok informácií, aby rozumeli tomu, ako systém nakladania s odpadom funguje a prečo triedenie odpadu má zmysel.

Tým sa vlastne vraciame na začiatok. Podľa správy NKÚ je totiž problém hlbší a celý systém RZV ako taký je nefunkčný.

Súvisí to s tým, čoho sme sa už dotkli, ide o nepochopenie princípov. NKÚ v správe píše, že hlavnou myšlienkou systému, ktorý by mal motivovať občanov k vyššej aktivite triediť odpad je, že „čím viac vytriediš, tým viac ušetríš.“ Lenže toto nie je hlavná myšlienka RZV.

My ako OZV nenastavujeme poplatky pre občanov, tie sa nastavujú na úrovni miest a obcí. Samosprávy majú množstvo iných nákladov súvisiacich s odpadmi.

Ako konkrétny príklad, ktorý uvádza aj NKÚ sa dá spomenúť, že v čase, kedy sa zavádzala RZV, takmer v žiadnom meste či obci sa neprejavila znížením poplatku za odpad. To súvisí s tým, že hoci obciam odbudol jeden veľký nákladový balík, ktorý dovtedy financovali, ale zároveň im v roku 2016 pribudli nové povinnosti, napríklad triedenia zeleného biologicky rozložiteľného odpadu, teraz im pribudol aj kuchynský bioodpad.

Takže RZV ako taká bez iných zmien v systéme neprináša pre občanov finančné úspory?

Na samosprávy je kladených stále viac a viac povinností, takže je podľa mňa nereálne očakávať, že samotná RZV prinesie nejaké úspory pre občanov. Správnejšie by bolo povedať, že poplatky nerastú tak rýchlo akoby rástli keby aj triedený zber financovali samosprávy.

Samozrejme, systém sa dá nastaviť lepšie, pomôcť môže napríklad množstvový zber, pri ktorom každý občan uvidí, koľko platí za zmesový komunálny odpad, koľko stojí nakladanie s vytriedenými zložkami.

Vo finále však podľa mňa nemožno očakávať, že by ročný balík poplatkov za komunálny odpad ako taký, ktorý občan zaplatí, mohol ísť dole. Práve naopak. Nové povinnosti prinášajú ďalšie náklady.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa má chrániť aj pred nepravdivými environmentálnymi tvrdeniami

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa má chrániť aj pred nepravdivými environmentálnymi tvrdeniami

Predpis dopĺňa aj ustanovenia o nepravdivom tvrdení a klamlivých obchodných praktikách.

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov oficiálne zverejnené. Tu je jeho 10 hlavných požiadaviek

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov oficiálne zverejnené. Tu je jeho 10 hlavných požiadaviek

Neoddeliteľnou súčasťou nariadenia by mali byť vykonávacie akty, ktoré bližšie špecifikujú jednotlivé požiadavky, píše Alexandra Grgulová, environmentálna konzultantka OZV NATUR-PACK.

Nariadenie o ekodizajne – supply chain by malo zbystriť pozornosť (PRÁVNY POHĽAD)

Nariadenie o ekodizajne – supply chain by malo zbystriť pozornosť (PRÁVNY POHĽAD)

Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v decembrovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 10-12/2024 a zaoberá sa nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov.

X
X
X
X