Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Bez zavedenia RZV by boli aktuálne poplatky občanov za odpad vyššie

Zavedenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov zreálnilo náklady obcí na odpadové hospodárstvo. Triedený zber v mestách a obciach funguje dobre a každoročne narastá.

Bez zavedenia RZV by boli aktuálne poplatky občanov za odpad vyššie

Foto: Odpady-portal.sk

Slovensku sa darí v napĺňaní cieľov recyklácie odpadov z obalov a neobalových výrobkov, systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje, rozvíjanie triedeného zberu v mestách a obciach napreduje a zvyšuje sa aj infraštruktúra pre občanov, hovorí Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV ENVI - PAK, v reakcii na nedávnu správu Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zameranú na nakladanie s plastovým odpadom na Slovensku.

V článku sa okrem iného dozviete:

  • s ktorými závermi správy NKÚ sa OZV ENVI - PAK nestotožňuje,
  • ako zavedenie systému zabezpečilo, že sa poplatky pre občanov nezvýšili,
  • aké ďalšie benefity priniesol systém RZV pre mestá a obce,
  • prečo tvrdenie NKÚ, že triedený zber plastov na Slovensku nefunguje, nemá pevné základy,
  • prečo majú výrobcovia prostredníctvom OZV motiváciu triediť,
  • aký medziročný progres dosiahla OZV ENVI - PAK v zbere vytriedených zložiek.

NKÚ vo svojej nedávnej správe vytkol, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) nepriniesol občanom žiadne zníženie poplatkov, a teda základná premisa „čím viac triediš, tým menej platíš“ vôbec neplatí.

Podľa K. Kretter však systém RZV práve naopak zabezpečil, že sa poplatky nezvýšili. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) na Slovensku financujú triedený zber v objeme desiatok miliónov eur ročne. Vlani to bola suma viac ako 50 miliónov eur, čo na jedného obyvateľa predstavuje približne 10 eur.

Keď sa v roku 2015 prijal nový zákon o odpadoch, spolu s ním sa v spoločnosti nieslo motto, že „čím viac občan vytriedi, tým viac ušetrí“. Čo sa však už dnes nehovorí, keď sa táto informácia kritizuje, je to, že ani vtedajšie ministerstvo, ktoré uvádzalo zákon, nebralo do úvahy, že v rovnakom čase ako vznikol systém RZV, uložilo mestám a obciam nové povinnosti, ktoré súviseli s odpadmi.

„Je to napríklad zavedenie povinného triedenia zeleného odpadu, ale aj zber jedlých olejov. A tieto nové povinnosti úplne s prehľadom vyrovnali a dokonca aj prevýšili tie financie, ktoré mestá a obce ušetrili,“ vysvetľuje K. Kretter.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov priniesla viaceré benefity

Systém RZV bol spustený 1. júla 2016, takže dovtedy prebiehalo financovanie triedeného zberu aj z iných rozpočtových kapitol jednotlivých obcí. S nástupom platieb od OZV v podstate došlo len k vykrytiu strát obcí na celkové odpadové hospodárstvo.

„Keď sa na to ale pozrieme naopak, musíme si uvedomiť, že keby nebola zavedená RZV, tak tie aktuálne poplatky občanov za odpad by museli byť oveľa vyššie. Veď tých minimálne 10 eur na občana, čo my dnes vidíme, by museli byť prirátané k tomu, čo dnes už občania za odpad platia,“ dodáva ďalej.

Dôležité je tiež poznamenať, že platby za komunálne odpady nastavujú svojim občanom samotné obce, teda OZV na to nemajú vplyv. Znamená to teda, že fungovanie RZV nemá žiaden priamy vplyv na výšku poplatku pre občana.

Keby mali obce nastavenú výšku poplatku za komunálne odpady reálne, v čase, keď sa zaviedol systém RZV, mohli poplatky pre občanov klesnúť. Faktom však je, že v prípade drvivej väčšiny obcí na Slovensku neboli poplatky za odpad nastavené reálne a obce doplácali z vlastných rozpočtov za financovanie odpadového hospodárstva.

Zavedením RZV sa náklady zreálnili a systém tiež pomohol obciam, aby pochopili význam znižovania celkovej produkcie zmesového komunálneho odpadu, keďže to má priamy vplyv na to, ako bude obec hospodáriť a koľko ju bude v konečnom dôsledku stáť odpadové hospodárstvo.

Okrem iného vieme, že mnohé obce sú dnes motivované zvyšovať množstvo vytriedeného odpadu aj z toho dôvodu, že čím viac triedia, tým menej odpadu putuje na skládku a aj poplatok za skládkovanie je pre obec nižší. Aj toto je motivačný faktor, ktorý ženie obce a mestá k tomu, aby ich občania triedili viac.

NKÚ pracuje aj s údajmi, ktoré sa netýkajú RZV

„NKÚ takisto vo svojej správe tvrdí, že triedený zber plastov v mestách a obciach nefunguje, my však tvrdíme opak,“ zdôrazňuje K. Kretter s tým, že dôkazom sú napríklad aj samotné údaje zo Štatistického úradu SR.

Od roku 2012 každoročne rastie množstvo tých plastov, ktoré sa vytriedia na úrovni obcí. V roku 2019 sa oproti roku 2012 zdvojnásobilo množstvo vytriedených plastov. Na druhej strane zmesový komunálny odpad zostáva na stabilnej úrovni, pričom za posledné štyri roky od roku 2016 až do roku 2019 jeho množstvo dokonca klesá.

„Môžeme teda konštatovať, že každým rokom menej a menej plastového odpadu končí na skládkach. My vnímame ako problém fakt, že NKÚ pravdepodobne spája údaje o priemyselných a komunálnych odpadoch z plastov a používa v správe údaje, ktoré sa netýkajú rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Nevideli sme zdroje dát, takže sa nevieme vyjadriť, odkiaľ NKÚ čerpal informácie, ale môžeme predpokladať, že mu pravdepodobne vstupujú do výpočtov údaje o fyzickom vzniku odpadov, a nie tie údaje, ktoré sa v rámci RZV používajú na vyhodnocovanie cieľov,“ vysvetľuje ďalej.

Tieto údaje, okrem iného, hovoria o odpadoch, ktoré vznikajú v priemyselných prevádzkach, kde je zodpovedný za vyprodukovaný odpad každý pôvodca osobitne, nie výrobcovia kumulatívne cez RZV.

V recyklácii plastových obalov sme vysoko nad priemerom EÚ

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ako posúdil Súdny dvor EÚ prípad cezhraničnej prepravy zmesi papierových odpadov

Ako posúdil Súdny dvor EÚ prípad cezhraničnej prepravy zmesi papierových odpadov

Súdny dvor EÚ rozoberal záležitosť spoločnosti, ktorá v Nemecku zbierala použité ľahké obaly z papiera a prevážala ich na účely ich recyklácie do Holandska. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v septembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/09.

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Touto otázkou sa vo svojom nedávnom rozhodnutí zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-629/19 zo 14. 10. 20201. Článok Annamárie Tóthovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v májovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/05.

Kontroly podľa šéfa SIŽP zaberajú, kontajnery sú pred medveďmi zabezpečené lepšie

Kontroly podľa šéfa SIŽP zaberajú, kontajnery sú pred medveďmi zabezpečené lepšie

Prevenciou pred výskytom medveďa je aj správne triedenie odpadu. Štátni inšpektori požiadali organizácie zodpovednosti výrobcov o šírenie osvety, NATUR-PACK reaguje reportážami.