Bez zavedenia RZV by boli aktuálne poplatky občanov za odpad vyššie

Slovensku sa darí v napĺňaní cieľov recyklácie odpadov z obalov a neobalových výrobkov, systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje, rozvíjanie triedeného zberu v mestách a obciach napreduje a zvyšuje sa aj infraštruktúra pre občanov, hovorí Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV ENVI - PAK, v reakcii na nedávnu správu Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) zameranú na nakladanie s plastovým odpadom na Slovensku.

V článku sa okrem iného dozviete:

• s ktorými závermi správy NKÚ sa OZV ENVI - PAK nestotožňuje,
• ako zavedenie systému zabezpečilo, že sa poplatky pre občanov nezvýšili,
• aké ďalšie benefity priniesol systém RZV pre mestá a obce,
• prečo tvrdenie NKÚ, že triedený zber plastov na Slovensku nefunguje, nemá pevné základy,
• prečo majú výrobcovia prostredníctvom OZV motiváciu triediť,
• aký medziročný progres dosiahla OZV ENVI - PAK v zbere vytriedených zložiek.

NKÚ vo svojej nedávnej správe vytkol, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) nepriniesol občanom žiadne zníženie poplatkov, a teda základná premisa „čím viac triediš, tým menej platíš“ vôbec neplatí.

Podľa K. Kretter však systém RZV práve naopak zabezpečil, že sa poplatky nezvýšili. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) na Slovensku financujú triedený zber v objeme desiatok miliónov eur ročne. Vlani to bola suma viac ako 50 miliónov eur, čo na jedného obyvateľa predstavuje približne 10 eur.

Keď sa v roku 2015 prijal nový zákon o odpadoch, spolu s ním sa v spoločnosti nieslo motto, že „čím viac občan vytriedi, tým viac ušetrí“. Čo sa však už dnes nehovorí, keď sa táto informácia kritizuje, je to, že ani vtedajšie ministerstvo, ktoré uvádzalo zákon, nebralo do úvahy, že v rovnakom čase ako vznikol systém RZV, uložilo mestám a obciam nové povinnosti, ktoré súviseli s odpadmi.

„Je to napríklad zavedenie povinného triedenia zeleného odpadu, ale aj zber jedlých olejov. A tieto nové povinnosti úplne s prehľadom vyrovnali a dokonca aj prevýšili tie financie, ktoré mestá a obce ušetrili,“ vysvetľuje K. Kretter.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov priniesla viaceré benefity

Systém RZV bol spustený 1. júla 2016, takže dovtedy prebiehalo financovanie triedeného zberu aj z iných rozpočtových kapitol jednotlivých obcí. S nástupom platieb od OZV v podstate došlo len k vykrytiu strát obcí na celkové odpadové hospodárstvo.

„Keď sa na to ale pozrieme naopak, musíme si uvedomiť, že keby nebola zavedená RZV, tak tie aktuálne poplatky občanov za odpad by museli byť oveľa vyššie. Veď tých minimálne 10 eur na občana, čo my dnes vidíme, by museli byť prirátané k tomu, čo dnes už občania za odpad platia,“ dodáva ďalej.

Dôležité je tiež poznamenať, že platby za komunálne odpady nastavujú svojim občanom samotné obce, teda OZV na to nemajú vplyv. Znamená to teda, že fungovanie RZV nemá žiaden priamy vplyv na výšku poplatku pre občana.

Keby mali obce nastavenú výšku poplatku za komunálne odpady reálne, v čase, keď sa zaviedol systém RZV, mohli poplatky pre občanov klesnúť. Faktom však je, že v prípade drvivej väčšiny obcí na Slovensku neboli poplatky za odpad nastavené reálne a obce doplácali z vlastných rozpočtov za financovanie odpadového hospodárstva.

Zavedením RZV sa náklady zreálnili a systém tiež pomohol obciam, aby pochopili význam znižovania celkovej produkcie zmesového komunálneho odpadu, keďže to má priamy vplyv na to, ako bude obec hospodáriť a koľko ju bude v konečnom dôsledku stáť odpadové hospodárstvo.

Okrem iného vieme, že mnohé obce sú dnes motivované zvyšovať množstvo vytriedeného odpadu aj z toho dôvodu, že čím viac triedia, tým menej odpadu putuje na skládku a aj poplatok za skládkovanie je pre obec nižší. Aj toto je motivačný faktor, ktorý ženie obce a mestá k tomu, aby ich občania triedili viac.

NKÚ pracuje aj s údajmi, ktoré sa netýkajú RZV

„NKÚ takisto vo svojej správe tvrdí, že triedený zber plastov v mestách a obciach nefunguje, my však tvrdíme opak,“ zdôrazňuje K. Kretter s tým, že dôkazom sú napríklad aj samotné údaje zo Štatistického úradu SR.

Od roku 2012 každoročne rastie množstvo tých plastov, ktoré sa vytriedia na úrovni obcí. V roku 2019 sa oproti roku 2012 zdvojnásobilo množstvo vytriedených plastov. Na druhej strane zmesový komunálny odpad zostáva na stabilnej úrovni, pričom za posledné štyri roky od roku 2016 až do roku 2019 jeho množstvo dokonca klesá.

„Môžeme teda konštatovať, že každým rokom menej a menej plastového odpadu končí na skládkach. My vnímame ako problém fakt, že NKÚ pravdepodobne spája údaje o priemyselných a komunálnych odpadoch z plastov a používa v správe údaje, ktoré sa netýkajú rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Nevideli sme zdroje dát, takže sa nevieme vyjadriť, odkiaľ NKÚ čerpal informácie, ale môžeme predpokladať, že mu pravdepodobne vstupujú do výpočtov údaje o fyzickom vzniku odpadov, a nie tie údaje, ktoré sa v rámci RZV používajú na vyhodnocovanie cieľov,“ vysvetľuje ďalej.

Tieto údaje, okrem iného, hovoria o odpadoch, ktoré vznikajú v priemyselných prevádzkach, kde je zodpovedný za vyprodukovaný odpad každý pôvodca osobitne, nie výrobcovia kumulatívne cez RZV.

V recyklácii plastových obalov sme vysoko nad priemerom EÚ

OZV ENVI - PAK nedokáže overiť dáta, s ktorými NKÚ pracoval, a rovnako nevie zistiť, či sú správne, keďže zdroje neboli v správe uvedené.

„Na jednej strane NKÚ ponúkne veľmi silné tvrdenie o skolabovanom fungovaní triedeného zberu a recyklácie plastov a na druhej strane štát hlási Eurostatu každoročne dáta, ktorých výsledky ukazujú, že Slovensko je radené na šieste najlepšie miesto v recyklácii plastových obalov v Európskej únii. Sme výrazne lepší ako priemer EÚ. To znamená, že tieto dve informácie si odporujú,“ dodáva K. Kretter (pozn. redakcie: o číslach Eurostatu v oblasti recyklácie sme bližšie informovali v tomto článku).

Tieto závery podporujú aj dáta z vyhodnotenia Programu odpadového hospodárstva na roky 2016 – 2020, v ktorom MŽP SR uvádza, že všetky ciele pre odpady z obalov sú na Slovensku splnené, teda aj vrátane obalov z plastov.

Motivácia OZV-čiek je vysoká

V neposlednom rade NKÚ tvrdí, že OZV nie sú vôbec motivované zbierať viac odpadov, ako potrebujú na splnenie povinností pre ich zazmluvnených výrobcov, a keď im množstvo odpadu stačí na splnenie povinností, už ďalej nie sú ochotné postarať sa o ďalší odpad.

K. Kretter však zdôrazňuje, že OZV nemá len jediný cieľ, ktorým je plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie. Výrobcovia prostredníctvom OZV majú aj ciele zberu. Tieto ciele zberu priamo zaväzujú OZV k tomu, aby každoročne vyzbierala vo svojich zazmluvnených obciach viac a viac vytriedeného odpadu. A tieto ciele každoročne rastú.

Predpokladá, že v budúcom roku bude nárast o približne 24-tisíc ton, z čoho jasne vyplýva, že OZV má vysokú motiváciu zbierať viac a viac odpadu.

„Máme ciele, ktoré rastú, teda sme už pomaly v pozícii, že budeme ľuďom, ktorí by chceli vyhodiť odpad do čierneho kontajnera, vytrhávať obaly z rúk a triediť za nich, pretože reálne musíme robiť veľkú osvetu, vzdelávanie. Stojí nás to veľa úsilia, aby sme presvedčili ľudí, že majú presmerovať svoj odpad z čierneho kontajnera do farebných. Ale vidíme, že sa nám to darí,“ konštatuje ďalej.

Väčším orieškom je triedený zber bioodpadu, nie plastových obalov

Aj samotné údaje OZV ENVI - PAK za rok 2020 ukazujú, že všetky vyzbierané vytriedené zložky okrem dreva medziročne narástli. Z troch najsilnejšie zastúpených druhov odpadu (sklo, plast, papier) bol najväčší nárast v plastoch, a to o 16 %.

Problémom tiež je, že NKÚ spája celkové ciele Slovenska v recyklácii so zberom a recykláciou plastov, čo znie podľa K. Kretter tendenčne. Pripomína, že ciele recyklácie Slovenska sú vo všetkých možných segmentoch recyklácie. Spadá tam napríklad biologicky rozložiteľný odpad, elektronický odpad, ale aj batérie. V tejto oblasti je obzvlášť dôležitý biologicky rozložiteľný odpad, pretože v ňom je najväčší potenciál.

„Pokiaľ ide o naše zložky, teda papier, plasty, sklo, kovové obaly a nápojové kartóny, tak tie už dnes tvoria približne 24 percent v zmesovom komunálnom odpade. Bioodpadu je tam stále polovica. To znamená, že potenciál Slovenska dosiahnuť ciele recyklácie nie je cestou OZV a výrobcov, na nich nebola táto úloha prenesená. Je to cieľ Slovenska, ktorý sa dá splniť práve bioodpadom,“ dodáva K. Kretter na záver.

OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.