Na plastoch v oceáne vzniká nový ekosystém. Zoznámte sa s plastosférou

Objavujú sa baktérie, ktoré sa živia plastmi

V štúdii zverejnenej v júni vo vedeckom časopise Microbiome vedci predstavili dve baktérie schopné rozložiť PET. Pozoruhodné je, že hoci baktérie Thioclava sp. BHET1 a Bacillus sp. BHET2 autori izolovali v laboratóriu, objavené boli v oceáne.

Tieto baktérie sú príkladom nových organizmov, ktoré zrejme žijú v jedinečnom prostredí, ktoré vytvára obrovské množstvo plastov v mori. Najväčšiu časť plastového odpadu v oceáne tvoria PET fľaše, pričom do morí ich preniká odhadom milión každú minútu.

Známou oblasťou, kde sa v oceáne plasty hromadia, je Veľký pacifický kôš, ktorý sa dnes rozprestiera na ploche zhruba dvakrát väčšej ako Francúzsko. Plasty sú však v morskom prostredí už všadeprítomné.

Podobne, ako sme vytýčili atmosféru, magnetosféru či hydrosféru, sa tak teraz začína hovoriť o plastosfére. Ide zároveň o ekosystém, akým sú napríklad sibírska step alebo koralové útesy, no v tomto prípade ho tvorí morské prostredie s vysokou koncentráciou plastového odpadu. Ako plastosféra funguje priblížil denník The Guardian.

Je to ekosystém ako každý iný

Termín „plastosféra“ sa prvýkrát objavil v štúdii z roku 2013, ktorá sa týkala skupiny organizmov, ktoré kolonizujú plasty, vrátane baktérií a húb. Odvtedy sa význam tohto pojmu rozšíril a dnes zahŕňa aj väčšie organizmy, napríklad kraby či medúzy, ktoré v oceáne interagujú s plastovým odpadom.

Autorkou termínu je morská mikrobiologička Linda Amaral-Zettler z Holandského kráľovského inštitútu pre výskum morí. Vymyslela ho v roku 2010 v rámci výskumu, ktorý zahŕňal zbieranie vzoriek plastov s cieľom charakterizovať ich biofilmy, teda povlaky, ktoré na nich vytvárajú mikroorganizmy.

Napriek tomu, že toto pomenovanie je pomerne čerstvé, plastosféra podľa vedkyne existuje rovnako dlho ako samotný plast. Nové je pre nás pochopenie toho, aký komplexný ekosystém môžu plasty vytvárať.

Linda Amaral-Zettler pre The Guardian uvádza, že súčasťou plastosféry sú organizmy, ktoré fotosyntetizujú, existujú v nej predátori aj korisť, symbionty aj parazity, vďaka čomu sa môže rozvíjať celá škála interakcií, rovnako ako v iných ekosystémoch.

Podľa Dr. Robyn Wrightovej z farmakologickej fakulty Dalhousie University v Kanade, ktorá sa podieľala na vyššie spomínanej štúdii, ktorá vyšla v júni, definícia ekosystému ako biologického spoločenstva organizmov, ktoré navzájom interagujú, a ich fyzického prostredia pre plastosféru plne platí.

Plastosféra je umelá, jej obyvatelia však nie

Ďalšou unikátnou vlastnosťou plastosféry je, že vznikla následkom ľudskej činnosti na rozdiel od všetkých ďalších ekosystémov, ktoré sa vyvíjali milióny rokov. Aký to bude mať v budúcnosti význam ešte nie je jasné.

Dr. Wrightová si myslí, že nie je také dôležité, že plastosféra nemá prirodzený pôvod, pretože všetci jej členovia prirodzení sú. Otáznou zostáva veľkosť ekosystému, keďže na rozdiel od väčšiny prirodzene sa vyskytujúcich materiálov je plast vysoko odolný a trvácny, čo umožňuje organizmom rásť a šíriť sa na rozsiahlej ploche.

Minuloročný výskum navyše odhalil, že niektoré farby plastu ovplyvňujú diverzitu mikróbov, ktoré ich kolonizujú: komunity na modrých mikroplastoch vykazovali bohatšiu diverzitu ako komunity na žltých alebo priehľadných plastoch.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.