Editoriál. Dobrý úmysel nestačí. Ani pri envirozáťažiach

Pri pohľade na legislatívny proces týkajúci sa environmentálnej politiky, ktorý prebehol za posledný mesiac, sa môže zdať, že z našej hlavy štátu sa stal večný „vetovač“ zákonov. Najskôr prezidentka vetovala zákon o envirozáťažiach a pred pár dňami aj zákon o vodovodoch. Oba zákony ani po prelomení veta poslancami nakoniec nepodpísala.

Neznamená to, že by sa pani prezidentka z nudy v Prezidentskom paláci rozhodla poslancom sťažiť prijímanie zákonov. Hlava štátu vetuje zákony z jednoduchého dôvodu – otvárajú otázku, či sú v súlade s ústavou.

V oboch prípadoch pritom ide o poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré (nielen) prezidentka považuje za sporné. Tento komentár nemá za cieľ kritizovať poslanecké zámery. Naopak, zámerom oboch vetovaných zákonov s pozmeňujúcimi návrhmi bolo riešiť pomerne naliehavé problémy. Žiaľ, ukázalo sa, že len mať dobrý úmysel nestačí.

Poslanci často v dobrej viere zefektívniť procesy pripravia návrhy, ktoré neboli dostatočne odkonzultované s odbornou verejnosťou, a navyše posledné týždne ukazujú, že tieto návrhy zjavne neboli dostatočne odkonzultované ani s odborníkmi na ústavné právo. A efekt? Z pôvodne dobrého úmyslu sa vyvinie konfliktná situácia a namiesto osláv, že sa konečne začínajú veci hýbať správnym smerom, tu máme zbytočné naťahovačky s vetovaním a nazlostené samosprávy.

Asi všetci sa zhodneme na jednom – sanáciu environmentálnych záťaží, minimálne tých „najhorúcejších“, treba prioritne riešiť. Problém je, kde na to zobrať finančné prostriedky, ktoré sú na jednej strane limitované, avšak envirozáťaží máme na druhej strane v krajine stovky – ku koncu minulého roka ich bolo evidovaných až 1 800 a oficiálne potvrdených 310. Tento problém mala riešiť poslanecká novela. V druhom čítaní poslanci prijali ešte konfliktnejší pozmeňujúci návrh, ktorému sme sa podrobne venovali na Odpady-portal.sk.

Aj prezidentka si myslí, že takejto zásadnej zmene rozsahu prenosu nákladov sanácie mala predchádzať široká odborná diskusia. Ďalším problematickým aspektom je to, že takto prijatá právna úprava by zrejme neobstála v teste proporcionality.

A kto bude v tomto prípade porazeným? Predovšetkým malé obce s obmedzeným rozpočtom. Príkladom je obec Pohronský Ruskov, ktorá by po novom mala znášať náklady sanácie envirozáťaže v objeme 1,6 milióna eur.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.