Emisie metánu tvoria skládky odpadu aj ťažba ropy a plynu. Čo hovoria čísla? (píše Marek Hrabčák)

Súčasná digitálna spoločnosť nám umožňuje, aby sme boli online pripojení na internet a tak mali neustály prísun nových a nových informácií prakticky z celého sveta a z každého odboru.

Keďže široká laická verejnosť často nedisponuje podrobnými vedomosťami pre takú rozsiahlu paletu informácií, niekedy sa novinári prikláňajú k určitým zjednodušeniam, či popisným charakteristikám. Napríklad keď letné horúčavy spôsobia požiare, tak sa dočítame, že vyhorela oblasť „o rozlohe tridsiatich futbalových ihrísk.“ Alebo keď unikne nejaké znečistenie do riek, tak jej množstvo „by naplnilo sto olympijských bazénov.“

V podobnom duchu sme sa nedávno mohli dočítať, že v Španielsku v blízkosti Madridu satelitné sondy zaznamenali úniky metánu z dvoch skládok v množstve, ktoré by dokázalo zabezpečiť energiu pre 350 000 domácnosti. Podľa mediálne prezentovaných informácii sme sa mohli dozvedieť, že na mieste s najintenzívnejším únikom sa metán uvoľňoval v objeme takmer 5 000 kg za hodinu.

Ako dať tieto údaje dať do širšieho kontextu? Uvediem niekoľko tzv. tvrdých dát, ako aj zopár porovnaní, aby sa aj bežný čitateľ bližšie oboznámil s problematikou merania a kvantifikácie emisii do ovzdušia v odpadovom hospodárstve.

Skládkový plyn zďaleka nie je len metán

Na úvod najprv jedná metodická poznámka: objem plynu, napríklad metánu, sa udáva v objemových jednotkách, typicky v metroch kubických (m³), a nie v hmotnostných jednotkách, akými sú napríklad kilogramy (kg). Prepočet z objemu na hmotnosť však v tomto prípade nie je úplne jednoduchý, pretože musíme zadefinovať podmienky – pri akej teplote a pri akom tlaku chceme vypočítať hmotnosť plynu v kilogramoch?

Môžeme použiť prepočet na tzv. Normal cubic meter (Nm³) pri STP podmienkach, teda pri teplote 273 Kelvinov, čo je 0 °C a 1 atm., ktoré sa používajú ako štandard. Avšak reálne podmienky na skládkach sú skoro vždy iné a často vzdialené tým ideálnym.

Klasický skládkový plyn má málokedy teplotu nižšiu ako 15 – 20 °C a časté sú aj prípady s teplotami okolo 40 °C. Pri týchto teplotných pomeroch sú už hmotnostné prepočty rozhodne iné, ako pri STP podmienkach. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, je potrebné si uvedomiť, že pri skládkach často meriame objem skládkového plynu (LFG) a nie priamo metánu. Hmotnosť LFG závisí nielen na teplote a tlaku, ale aj na podieloch jeho jednotlivých zložiek.

Skládkový plyn sa skladá z celej zmesi plynov, napríklad len NMVOC zahŕňa až sto rôznych zložiek, pričom klasická definícia hovorí iba o metáne (50 %) a oxide uhličitom (50 %). Znovu sa však jedná o silné zjednodušenie, ktoré takmer nikdy neplatí.

Nasledujúca schéma zobrazuje grafické vyjadrenie anaeróbnej metanogenézy na skládkach. Na zvislej osi sa zobrazuje percentuálny podiel hlavných zložiek skládkového plynu: metánu (CH₄), oxidu uhličitého (CO₂), dusíka (N₂) a kyslíka (O₂) v čase, teda jednotlivých fázach rozkladu biodegradovateľného uhlíka v skládkovanom odpade. Vodorovná (časová) os nie je v mierke, takže napríklad I. a II. fáza môžu trvať týždne, III. fáza môže trvať aj mesiace a IV. fáza potom aj niekoľko rokov až desaťročie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.