Skupina europoslancov sa vo veci obrátila na Európsku komisiu. Takýto objem metánu by stačil na výrobu energie pre 350 000 domácností, upozorňujú.
Necelých 20 kilometrov od centra Madridu sa nachádzajú dve skládky odpadu, z ktorých do ovzdušia v obrovských množstvách uniká metán. Plyn s mnohonásobne silnejším skleníkovým efektom ako oxid uhličitý sa v auguste 2021 dostával do ovzdušia v objeme takmer 9 000 kg za hodinu.
Informovala o tom Európska vesmírna agentúra (ESA). Na základe satelitných snímok vo vysokom rozlíšení sa úniky metánu podarilo identifikovať výskumníkom z holandského Inštitútu pre výskum vesmíru SRON a organizácie GHGSat.
Najväčšie úniky metánu výskumný tím zaznamenal 20. augusta a 13. októbra 2021, kedy z dvoch skládok vzdialených od seba približne šesť kilometrov prúdilo do ovzdušia súhrnne 8 800 kg metánu za hodinu. Na mieste s najintenzívnejším únikom sa metán uvoľňoval v objeme takmer 5 000 kg za hodinu.
Foto: ESA
„Príčina týchto emisií v súčasnosti nie je známa, ale dáta boli poskytnuté prevádzkovateľovi skládky,“ uviedla ESA. Z reakcie madridskej radnice vyplýva, že obe skládky sú vybavené systémom na extrakciu skládkového plynu aj zariadeniami, ktoré z neho vyrábajú elektrinu.
Skládkari majú metán zachytávať
Ako agentúra zároveň pripomenula, európska smernica o skládkach odpadov z roku 1999 prevádzkovateľom skládok ukladá, aby metán, ktorý vzniká pri rozklade organickej hmoty, zachytávali. Zachytený metán má následne slúžiť na výrobu energie.
V súvislosti so zisteniami o obrovskom úniku metánu z madridských skládok sa koncom novembra 2021 skupina španielskych europoslancov obrátila s otázkami na Európsku komisiu.
„Toto je najvyššia úroveň emisií, akú kedy GHGSat zaznamenal v Európe, pričom podľa odhadov by tieto emisie postačovali na poskytnutie energie pre 350 000 domácností,“ podotkli europoslanci.
Od Európskej komisie okrem iného žiadajú informáciu, či o únikoch metánu na skládkach pri Madride vie a či prešetruje ich príčiny.
Problém má aj Slovensko
Podľa údajov metánovej stratégie EÚ z októbra 2020 pochádza z odpadu približne štvrtina (26 %) emisií metánu v Európe. Odhaduje sa, že celosvetovo skládky odpadov a neriadené smetiská zodpovedajú zhruba za osem až desať percent emisií skleníkových plynov vyvolaných človekom.
„Štúdie poukazujú, že minimálne za štvrtinu človekom vyvolaného globálneho otepľovania zodpovedá metán, skleníkový plyn, ktorý je počas 20 rokov zhruba 85-krát účinnejší ako oxid uhličitý,“ zdôraznila ESA s poukazom na to, že štáty EÚ sa zaviazali znížiť svoje emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňou z roka 1990.
Emisie metánu z odpadu sú problémom aj v prípade Slovenska. Podľa Národnej správy o inventarizácii emisií skleníkových plynov SR sa v roku 2018 na emisiách metánu podieľala najmä energetika (40 %) a odpady (35 %), s väčším odstupom poľnohospodárstvo (25 %).
V roku 2019 sa však situácia zmenila a na prvé miesto sa dostal práve sektor odpadov (46 %), pričom podľa údajov envirorezortu boli najväčšími zdrojmi emisií metánu skládky odpadov (34 %), enterická fermentácia (29 %) a odpadové vody (8,5 %).
Riešením je recyklácia a energetické zhodnocovanie
Ako ukázala štúdia popredných výskumných organizácií z novembra 2021, ktorú si dala vypracovať Európska federácia pre odpadové hospodárstvo (FAED), odklonenie odpadu zo skládok prinesie v štátoch EÚ ročné úspory na úrovni desiatok miliónov ton ekvivalentu CO2.
Kľúčom k zníženiu emisií CO2 má byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva v prvom rade recyklácia, teda materiálové zhodnocovanie odpadu.
„Tieto úspory budú doplnené o energetické zhodnocovanie nerecyklovateľného materiálu v zariadeniach na energetické využitie odpadu a prostredníctvom alternatívnych palív získaných z odpadu na energetické zhodnotenie,“ konštatuje FEAD.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.