Európske ciele otvárajú priestor pre TAP. Možnosťou sú regionálne energetické zariadenia

Česko pracuje na novej vyhláške k palivám z odpadov. Európske ciele vytvárajú značný priestor pre využitie týchto palív v energetických zariadeniach, čo v porovnaní s energetickým zhodnocovaním zmesového komunálneho odpadu prináša niekoľko zásadných výhod, uviedol výkonný riaditeľ Českej asociácie odpadového hospodárstva (ČAOH) Petr Havelka na odbornej konferencii Dny teplárenství a energetiky.

V článku sa dozviete:

• ako budú podľa P. Havelku vplývať európske ciele na zmeny v odpadovom sektore,
• v dôsledku čoho vznikne ešte väčší impulz pre využívanie palív z odpadov,
• ako sú na tom palivá z odpadov z pohľadu kvality,
• aké výhody prinášajú podľa P. Havelku palivá z odpadov oproti klasickému energetickému využitiu zmesových komunálnych odpadov.

„Chcel by som zdôrazniť to, že dodávky palív z odpadov sú skutočne dlhodobé. Majú stálych odberateľov, pričom zmluvné vzťahy sú vzájomne prínosné,“ konštatuje P. Havelka.

To, že odberateľ dlhé roky tieto palivá využíva a dokonca ešte zvyšuje odoberané množstvá aj ich pomer v palivovom mixe, podľa neho zároveň znamená, že kvalita dodávaných palív je na dobrej úrovni. Niektoré z firiem úspešne vyrábajú v Česku palivá z odpadu už viac ako 25 rokov.

Európske ciele presmerujú odpad do farebných nádob. Ten však nezmizne

Európska únia stanovila jasnú stratégiu pre odpadové hospodárstvo. Vyplýva z nej, že členské štáty musia naplniť cieľ 65 % recyklácie komunálnych odpadov do roku 2035.

Na to, aby sme dosiahli takéto veľké množstvo recyklácie, a tým pádom aj podiel výrobkov z komunálnych odpadov, sa podľa P. Havelku musíme zamyslieť nad tým, aký podiel z vyprodukovaných komunálnych odpadov bude potrebné nejakým spôsobom triediť a upravovať, aby sme vo finále v recyklačných procesoch mohli dosiahnuť vytýčené množstvo 65 %.

„My z tej odpadárskej skúsenosti vieme, že to bude približne 85 %. Teda pokiaľ nebudeme triediť a upravovať nejakou formou približne 85 % vznikajúceho komunálneho odpadu, potom tu nie je žiadna cesta, ako splniť cieľ recyklácie 65 % komunálnych odpadov,“ zdôrazňuje.

V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo je zároveň napísané, že členské štáty Európskej únie by mali zaistiť do roku 2030 redukciu množstva vznikajúceho zvyškového komunálneho odpadu o 50 %.

„Je to veľmi zásadný cieľ s vysokou ambíciou. Na druhej strane tento cieľ nie je záväzný. Keď si však všetko, čo som povedal doteraz, premietneme, a započítame si to do celkovej množiny odpadov, tak nám z toho vyjde, že ono to inak ani nepôjde,“ tvrdí.

Podľa neho je v realite redukcia zvyškového komunálneho odpadu ruka v ruke spojená s dosahovaním spomínaných recyklačných cieľov. „Pretože tie odpady nezmiznú. Len budú musieť prechádzať inou cestou. To znamená, že tu nebudeme mať také veľké množstvo zmesového komunálneho odpadu, ale budeme tu mať väčšie množstvo odpadu vo farebných kontajneroch,“ vysvetľuje.

Havelka: Triediace linky sa budú riadiť dopytom, tým vznikne impulz pre TAP

Veľké množstvo odpadu sa teda presmeruje do farebných zberných nádob a na triediace linky. Tie vytriedia časť, ktorá je uplatniteľná na trhu recyklácie.

„Vžite sa do úlohy prevádzkovateľa triediacej linky. Čo budete triediť? Môžete si pomerne dobre vybrať, čo chcete, aby vám tá linka triedila. Ja vám poviem, čo budete triediť. Budete triediť to, čo dokážete uplatniť na trhu recyklácie. Inými slovami to, čo od vás bude niekto ochotný odbytovať. Nič iné triediť nebudete, je to logické,“ hovorí ďalej.

Zvyšok, ktorý sa nedá odbytovať, má stále energetickú hodnotu. „Ale už to nie je zmesový komunálny odpad a ani to nemá vlastnosti zmesového komunálneho odpadu. Je to odpad upravený a má iné vlastnosti, typicky napríklad vyššiu výhrevnosť,“ zdôrazňuje P. Havelka.

Česi pracujú na vyhláške

Podľa P. Havelku ČAOH už pomerne dlhú dobu odporúčal štátnym orgánom v Česku, aby si taktiež definovali vyhlášku k palivám z odpadov, ako to majú aj niektoré iné európske štáty.

„Buď môže takáto vyhláška vzniknúť z toho dôvodu, aby znemožnila výrobu palív z odpadu, alebo môže zaistiť rozvoj tohto segmentu energetického využitia,“ dodáva.

Ak má vyhláška pomôcť rozvoju energetického využitia v Česku, je podľa neho potrebné nájsť určité objektivizované etalóny kvality, ktorým by tieto palivá mali vo všeobecnosti zodpovedať, aby sa k ich kvalite na trhu mohol prihlásiť každý výrobca a aby každý odberateľ presne vedel, čo si kupuje.

Európa má dlhodobo takéto technické normy. „A tieto normy sú výrazne odborne rešpektované v danom odvetví,“ pripomína P. Havelka s tým, že jedna norma je úplne nová, pričom vyšla v decembri minulého roka.

Tieto kvalitatívne požiadavky, ktoré by sa mali premietnuť do vyhlášky, sú teda v európskom priestore už jasne definované.

„Ak som pracovníkom štátu, mám hájiť nejaké objektívne záujmy a mám k dispozícii európsku normu kvality pre palivá z odpadov, a pokiaľ by som tam chcel dávať ešte nejaké nadštandardné požiadavky, teda chcel by som byť prísnejší alebo iný ako celá Európa, tak to potrebujem dosť podrobne zdôvodniť. Verím, že v Českej republike a pripravovanej vyhláške na Ministerstve životného prostredia ČR toto nenastane a že sa budeme riadiť objektivizovaným katalógom kvality, teda tou najnovšou európskou technickou normou,“ zhodnotil ďalej.

Kvalita palív z odpadov je často lepšia než v prípade biomasy, tvrdí Havelka

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.