Kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný, farmári ho nechcú, konštatuje ministerstvo

Pre samosprávy, ktoré prevádzkujú kompostárne, je prioritou zbaviť sa odpadu a kvalita kompostu je pre ne druhoradá. Výsledkom je málo kvalitný kompost, o ktorý poľnohospodári nejavia záujem.

Vyplýva to z reakcie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) na otázky Odpady-portal.sk v súvislosti s využívaním kompostu vyprodukovaného kuchynského bioodpadu z domácností, ktorého zber zabezpečujú slovenské mestá a obce.

V článku sa dozviete:

• koľko kompostu využili farmári na Slovensku v uplynulých rokoch,
• aký podiel tvorí kompost z odpadovej biomasy,
• koľko digestátu z bioplynových staníc sa používa v poľnohospodárstve,
• aké podmienky musia spĺňať komposty a digestáty uvádzané na trh.

Zber kuchynského bioodpadu je povinný

Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad z domácností (BRKO) je v slovenskom odpadovom hospodárstve horúcou témou najmä od minulého roka. Mestá a obce sú od leta 2021 povinné zabezpečovať jeho triedený zber oddelene od ostatných zložiek prostredníctvom hnedých nádob.

Práve od 1. júla 2021 sa prestala uplatňovať dovtedy široko využívaná výnimka zo zákona o odpadoch, podľa ktorej sa samospráva mohla triedeniu BRKO vyhnúť, ak by pre ňu zavedenie triedeného zberu znamenalo neprimeranú finančnú záťaž.

Aktuálne majú do konca roka 2022 výnimku už iba tie samosprávy, ktoré odpad energeticky zhodnocujú. Povinný triedený zber BRKO sa tak týka väčšiny Slovenska, keďže zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) v krajine existujú iba dve, a to v Bratislave a Košiciach.

Riešením sú kompostárne a bioplynové stanice

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.