Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo, píše Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

bioodpad

Foto: Odpady-portal.sk

Od januára tohto roka majú obce a mestá povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského biologického odpadu z domácností (KBO).

Na žiadosť samospráv pristúpilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) na krátku prechodnú fázu, avšak o mesiac sa táto výnimka končí. Samosprávy tak budú musieť od 1. júla 2021 pre svojich obyvateľov zabezpečovať oddelený zber kuchynského bioodpadu. 

 V článku sa dozviete:

  • Ako na Slovensku potravinami plytváme a koľko eur tak ročne vyhodíme do koša?
  • Čo všetko musia obce zabezpečiť a sú na triedený zber odpadu z kuchyne pripravené?
  • Ako to bude prebiehať a čo všetko patrí do kuchynského bioodpadu?
  • Zvýši separovaný zber bioodpadu náklady obciam a ako sa to prejaví na poplatkoch pre občanov?

Na jedného občana pripadá 100 kg KBO ročne

Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekonomický a etický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, čo znamená približne 0,27 kg denne.

Tento odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na našich pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.

Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.

V zákone zostala aj výnimka

Práve KBO je odpadom, kvôli ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod produkciu tzv. skládkového plynu známeho ako LFG (z angl. Landfill Gas).

Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje až na 80 % územia SR, sú hnijúce zvyšky potravín významným tvorcom skleníkových plynov a potenciálnym znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd a pôdy.

Od 1. júla musia obce triediť odpad z kuchyne. Nie všetky sú na to ale pripravené a niektoré majú zo zákona aj naďalej výnimku vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadov (ZEVO). 

Samosprávam sa o mesiac končí výnimka a od 1. júla 2021 už budú musieť zabezpečiť separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. A to v zmysle prílohy č. 10b k vyhláške č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Podľa nej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

MEVA-SK

Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Miera triedenia takéhoto odpadu je na Slovensku slabá a väčšinu kuchynského odpadu Slováci stále vyhadzujú do čiernych nádob určených pre zmesový komunálny odpad končiaci v prevažnej miere na neekologických skládkach. Nová legislatíva by tento problém mala postupne vyriešiť.

Situácia IBV a KBV sa rôzni

Legislatíva predpisuje povinnosť zavedenia triedeného zberu bioodpadu, ale zároveň ponecháva možnosť domáceho kompostovania. Práve túto možnosť využívajú mnohé obce na Slovensku, ktoré sú typické rodinnými domami, teda tzv. individuálnou bytovou výstavbou (IBV).

Preto už len do každej domácnosti doplnia kompostéry a doteraz prebiehajúce kompostovanie v rodinných domoch rozšíria aj o kuchynský odpad.

Kompostéry v obci Dojč | Foto: Odpady-portal.sk

Toto sa však javí ako problém vo väčších obciach alebo v mestách, ktorých súčasťou sú bytovky a paneláky, teda tzv. komplexná bytová výstavba (KBV). Preto sú to práve mestá a väčšie obce, ktoré už v týchto dňoch majú systém pre separovaný zber kuchynského bioodpadu nastavený alebo sa v spolupráci so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu nachádzajú vo finálnej fáze.

Nájdu sa aj také samosprávy, ktorým sa od 1. júla 2021 oddelený zber KBO realizovať nepodarí. Naopak, výnimku a odklad do 1. januára 2023 už budú mať iba tie samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú (premieňajú na elektrinu alebo teplo) v ZEVO.

Riešením sú vedierka aj väčšie nádoby 

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.