Legislatívne zmeny a nové povinnosti môžu spôsobiť nárast recyklačných poplatkov ďaleko nad odhady výrobcov, píše konateľ spoločnosti 1.východoslovenská OZV.
O niekoľko týždňov začnú výrobcovia obalov a neobalových výrobkov pripravovať svoje rozpočty na rok 2023. Postpandemické obdobie, vojna v susednej krajine, neistota týkajúca sa cien energií, vysoká inflácia, či znižujúca sa kúpyschopnosť obyvateľov vnáša do pripravovaných rozpočtov neistotu.
Jednou z položiek, s ktorou musia výrobcovia počítať, je aj recyklačný poplatok za plnenie vyhradených povinností výrobcu obalov a neobalových výrobkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). S ich nárastom akosi výrobcovia automaticky počítajú, či už z dôvodu všeobecne rastúcich cien, alebo záväzku implementovať celý rad predpisov do slovenskej legislatívy týkajúcej sa odpadového hospodárstva.
Ceny vstupov v reťazci zberu či spracovania triedeného odpadu, ale aj legislatívne zmeny týkajúce sa nových povinností v podobe minimálnej úrovne dotriedenia, cieľov zberu pre rok 2023, povinnosti znášať náklady vyplývajúce z RZV osobitného výrobku z plastu tzv. littering, či ekomodulácie spočívajúcej v zohľadnení najmä recyklovateľnosti odpadu z vyhradených výrobkov, môžu spôsobiť nárast recyklačných poplatkov ďaleko nad odhady výrobcov.
Ak k tomu prirátame návrhy prezentované v uplynulom období na zmenu systému fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), neveští to do budúcna pre výrobcov nič dobré. Pozreli sme sa bližšie, ako by zmeny ovplyvnili hospodársku súťaž, ale aj ako priniesť do systému OZV viac finančných prostriedkov.
Obmedzenie konkurencie - dobrá cesta?
Je návrh na zavedenie minimálneho trhového podielu OZV aspoň na úrovni 10 % pre výrobcov výhodný?
Jedným z návrhov je obmedzenie počtu OZV na trhu, a to nastavením prahových hodnôt. Za súčasných podmienok by nastavením minimálnych trhových podielov aspoň na úrovni 10 %, zostali na trhu dve OZV z terajších desiatich autorizovných OZV pre obaly a neobalové výrobky.
Zúženie počtu OZV na dve najväčšie, ktoré majú dnes takmer 85 % postavenie na trhu, by malo za následok ďaleko vyššie tempo nárastu recyklačných poplatkov pre výrobcov, ako pri zachovaní zdravého konkurenčného prostredia. Obmedzením pôsobenia väčšiny OZV by sa posilnilo postavenie najväčších OZV a výber výrobcov pre dosiahnutie čo najlepšej ceny značne zmenšil.
Vylúčením OZV s nízkym trhovým podielom by sa akékoľvek súťaženie v maximálnej miere obmedzilo v neprospech výrobcov. Zástancovia zúženia počtu OZV argumentujú nižšími cenami zo strany menších OZV a údajným neplnením si svojich povinností. Rozdielne sadzby medzi jednotlivými OZV za vymedzené komodity nezakladajú automaticky predpoklad, že OZV s nižšími sadzbami si svoje povinnosti nebude plniť v súladne s relevantnou legislatívou a vymedzenými cieľmi, podobne ako veľkosť OZV negarantuje plnenie si všetkých zákonných povinností.
Zavedenie tzv. rakúskeho systému zdieľanej infraštruktúry z pohľadu výrobcu
Podstata navrhovaného systému spočíva v stanovení rovnakej jednotnej ceny za tonu vyzbieraného odpadu pre všetky OZV, neberúc do úvahy prirodzené ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch SR. Po vzore rakúskeho systému by sa pravdepodobne takéto náklady uhrádzali Koordinačnému centru, ktoré by na základe výšky trhových podielov jednotlivých OZV prerozdeľovalo platby za zber zberovým spoločnostiam.
Ak OZV pôsobí v regióne s nižším nákladom na zber, navrhovaný systém by takto znevýhodnil vyššími platbami najmä OZV s nižším trhovým podielom, čo by bolo v rozpore s voľnou hospodárskou súťažou a ochranou pred jej obmedzovaním.
Diskusiu o obmedzení počtu OZV pôsobiacich na trhu, či zavádzaní systémov nevhodných pre trh v SR považujeme za nič neriešiacu a rozpornú s konceptom hospodárskej súťaže a trhovo orientovanej ekonomike. Všetky politiky v oblasti hospodárskej súťaže od počiatku smerovali k podpore zdravého fungovania súťaže prostredníctvom trojpilierovej sústavy- sankcionovanie kartelových dohôd, zákazu zneužívania dominantného postavenia a reguláciou koncentrácií.
Triedený zber si zaslúži viac financií, ale výrobcovia majú limity
Obalová amnestia
Podľa viackrát medializovaných informácií sa odhaduje, že si vedome, alebo nevedome neplní svoje zákonné povinnosti v rámci RZV niekoľko tisíc podnikateľských subjektov. Jedná sa o spoločnosti, ktoré nie sú zapísané v registri výrobcov napriek skutočnosti, že obaly a neobalové výrobky na slovenský trh uvádzajú. Keďže sa jedná o dlhodobý stav, je na zvážení poučiť sa z rôznych typov amnestií ktoré boli vyhlásené v SR a preniesť poznatky na obalovú amnestiu. Tá by si týkala všetkých podnikateľských subjektov s povinnosťou registrácie v Registri obalov a Registri neobalových výrobkov, ktorí by sa tak vyhli sankciám zo strany SIŽP za neplnenie si zákonných povinností.
Po primeranej informačnej kampani zo strany štátnej autority, by sa evidenciou takto prihlásených subjektov mohlo zhostiť Koordinačné centrum, ktoré by v priebehu trvania amnestie zhromaždilo všetky potrebné údaje o prihlásených subjektoch. O tie by počas krátkeho, presne vymedzeného obdobia súťažili jednotlivé OZV. Sme presvedčení, že množstvo podnikateľských subjektov využije možnosť vyhnúť sa finančnému postihu za neplnenie si povinností v predchádzajúcom období a počas doby trvania amnestie si začne plniť všetky zákonné povinnosti pre neho vyplývajúce v rámci RZV.
Aj keď akákoľvek amnestia zanecháva pochybnosti o účinnosti boja za dodržiavanie platných zákonov a vytvára polemiku s poctivým podnikateľským prostredím, sme presvedčení, že upustenie od možných sankcií presvedčí časť podnikateľského prostredia zapojiť sa do systému OZV a generovať tak ďalšie finančné prostriedky.
Finančná garancia vs. banková záruka
V zmysle súčasne platnej legislatívy sú povinní všetci členovia Koordinačného centra podieľať sa na vytvorení finančnej garancie odstupňovanej podľa nákladov vynaložených na plnenie povinností vyplývajúcich z RZV za predchádzajúci kalendárny rok v rozpätí od 50 000 eur do 200 000 eur.
Finančné prostriedky sú uložené na účte Koordinačného centra, ktoré vzhľadom na minimálne úrokové sadzby neprinášajú žiadny benefit ani pre Koordinačné centrum, ani pre jednotlivých členov, navyše aktuálne znehodnocované vysokou infláciou. Jednou z položiek, ktorá nepriaznivo vstupuje do ceny pre výrobcov je aj viazanie finančnej garancie a nemožnosti použiť tieto finančné prostriedky pre bežné prevádzkové účely. Možnosťou ako nahradiť finančnú garanciu by bola štandardná banková záruka v rovnakej výške, ako je stanovená finančná garancia.
Odstránenie všetkých výnimiek
Udelené výnimky zo systému OZV pre niektorých výrobcov je nesystémovým opatrením, ktoré jednak uberá celý systém o finančné prostriedky a súčasne rozdeľuje výrobcov na dve kategórie. Pre plynulé fungovanie celého systému OZV je nevyhnutné, aby všetci výrobcovia bez akýchkoľvek výnimiek financovali všetok vzniknutý odpad, ktorý reálne končí vo farebných zberných nádobách na triedený zber. Ako jeden z príkladov sú knihy. Do tejto kategórie patria aj výrobcovia rôznych druhov neobalových výrobkov, pri ktorých je obtiažne definovať podmienku, či skončia v komunálnom odpade.
Neprimerané zvyšovanie poplatkov neznamená viac financií v systéme
Z dôvodu napätej spoločenskej a ekonomickej situácie sa množstvo podnikateľských subjektov dostáva na hranu svojho pôsobenia. Je prirodzené, že viac ako v minulosti bude takýto podnikateľský subjekt smerovať k optimalizácii svojich výdavkov, a to aj porovnávaním ponúk jednotlivých OZV pôsobiacich na trhu a realizovať obstaranie zmluvy o plnení vyhradených povinností výrobcu formou výberového konania. Obmedzením pôsobenia väčšiny OZV by sa výber výrobcov značne zmenšil.
OZV si nekonkurujú len sadzbami za jednotlivé komodity, ale aj úrovňou kvality služieb, komunikáciou, ústretovosťou, dynamikou poskytovania relevantných informácií, či spätnou väzbou o efektivite a účelnosti vynaložených finančných prostriedkov. Neprimerané zvyšovanie poplatkov nie je zárukou väčšieho množstva finančných prostriedkov v systéme, podobne ako aj experimentálne zavádzanie nových systémov.
Výsledkom nepremyslenej stratégie môže byť v najbližšom období masívny úbytok finančných prostriedkov zo systému OZV spôsobený krachom podnikateľských subjektov, ukončením podnikateľských aktivít, platobnou neschopnosťou, nepravdivými, či skreslenými informáciami o uvádzaných množstvách na trh, či naďalej prehlbujúce sa vedomé vyhýbanie plniť si svoje zákonné povinnosti prostredníctvom RZV.
Mgr. Ľudovít Mihálik
konateľ 1.východoslovenská OZV, s.r.o.
1.východoslovenská OZV, s.r.o., je autorizovanou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a neobalové výrobky s pôsobnosťou na celom území SR. V rámci financovania triedeného zberu sa zameriava prevažne na obce na východnom Slovensku. Sídlo spoločnosti je v Košiciach.
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.