Tomáš Jarco: Verejné obstarávania a eurofondy viaznu, ceny negarantujeme dlho (ROZHOVOR) | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Tomáš Jarco: Verejné obstarávania a eurofondy viaznu, ceny nevieme garantovať dlho

Železo zdraželo o 130 % a kovové kontajnery to znevýhodnilo voči plastovým, výhodou kovu je však podstatne väčšia odolnosť, vysvetľuje vo veľkom rozhovore riaditeľ MEVA-SK.

Tomáš Jarco

Riaditeľ spoločnosti MEVA-SK Tomáš Jarco / Foto: Odpady-portal.sk

Trendy v oblasti nádob na odpad, zabezpečovanie kontajnerov pred medveďmi či verejné obstarávania vo svetle súčasného prudkého zdražovania tovarov a služieb. O týchto a ďalších témach sme sa rozprávali s Tomášom Jarcom, riaditeľom rožňavskej spoločnosti MEVA-SK.

V rozhovore sa dozviete:

  • aká je súčasná situácia na trhu s nádobami na odpad,
  • ako sa dá odpad zabezpečiť pred medveďmi,
  • na čo si dať pozor pri podzemných a polopodzemných kontajneroch,
  • čo sa za 20 rokoch zmenilo pri plastových kontajneroch,
  • ako ovplyvnila pandémia a vojna na Ukrajine správanie ľudí,
  • aké problémy odhalila inflácia pri verejných obstarávaniach a čerpaní eurondov,
  • ako dlho dokáže MEVA v súčasnosti garantovať ceny.

Kovový kontajner je drahší, ale vydrží najviac

Zastihli sme vás na veľtrhu IFAT, kde by sa dali slovenské firmy spočítať na prste jednej ruky. Stretávate tu vôbec svojich zákazníkov?

Určite áno, hoci slovenských vystavovateľov na IFAT neprišlo mnoho, návštevníkov zo Slovenska je tu veľa. MEVA má svoje zastúpenia v Česku, na Slovensku, Poľsku v Maďarsku a Bulharsku, to sú jej 100-percentné dcéry. Okrem toho je však naša spoločnosť aj veľkým exportérom, pričom obchodných partnerov máme na západe.

Foto: Odpady-portal.sk

S akými výrobkami ste sa presadili na západných trhoch?

Do západnej Európy MEVA vyváža napríklad zvonové kontajnery a kovové nádoby na komunálny odpad od jedného do piatich kubíkov. Viacerí výrobcovia týchto nádob v zahraničí ukončili výrobu. Našou prednosťou pritom je, že MEVA sa nešpecializuje len na veľkovýrobu, ale pre zákazníka vieme vyrobiť aj menšie série.

Spomenuli ste, že veľa výrobcov kovových kontajnerov zrušilo výrobu. Prečo?

Ako výrobcovia kovových výrobkov to teraz máme ťažšie, pretože železo v uplynulom období zdraželo o 130 %. Tým sa cenová nevýhoda kovových kontajnerov oproti plastovým ešte viac prehĺbila. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že kovové kontajnery sa obvykle nevyrábajú vo veľkých sériách a často zákazníci vyžadujú atypické riešenia. Taká výroba je zložitejšia a menej rentabilná.

Prečo potom niekto uprednostňuje kovový kontajner na komunálny odpad pred plastovým? Je to zvyk?

Časť trhu kovové nádoby stále dopytuje a áno, sčasti je to aj o zvyku. Výhodou kovových nádob však je dlhšia životnosť a väčšia odolnosť, kovový kontajner vám na rozdiel od plastového nevyhorí. Tieto výrobky si svoju klientelu ešte vždy nájdu, ale výrobca musí byť flexibilný a mať široký záber.

Takže relatívne drahšie kovové kontajnery zákazníkom ponúkate s tým, že im dlhšie vydržia?

Zoberte si, napríklad, že ešte stále sa používajú žiarovo zinkované kontajnery, ktoré sme dodali do Bratislavy v rokoch 1996 až 2000. Niekedy v nich možno treba vymeniť pružiny, ale to je všetko. Tieto nádoby na odpad môžete vidieť v uliciach Bratislavy aj po štvrťstoročí od dodávky. Pri kovových kontajneroch našu ponuku staviame na odolnosti, je to ich hlavná prednosť.

V poslednom období sa tiež objavujú požiadavky na odolnosť kontajnerov voči vyberaniu odpadu zverou, najmä medveďmi. Takúto odolnosť nevie poskytnúť kontajner z plastu, ale len špeciálne upravená kovová nádoba. V kovovom segmente sme sa preto zamerali aj na tieto riešenia.

O kontajneroch, ktoré sú špeciálne skonštruované proti vniknutiu medveďom, sme viackrát písali aj na Odpady-portal.sk. Je to podľa vás lepšie riešenie ako budovanie zamrežovaných stojísk?

Obec, ktorá potrebuje zabezpečiť odpad pred medveďmi, má na výber viacero možností. Jednou možnosťou je vybudovať polopodzemné alebo podzemné kontajnery a dostať odpad pod zem. Ďalšou možnosťou je ohradzovanie kontajnerov, ale treba si uvedomiť, že na to, aby zabezpečené stojiská prinášali efekt, občania ich musia poctivo zatvárať a musia byť navrhnuté naozaj precízne, aby do nich zver neprenikla. Nevýhodou tohto riešenia tiež je, že okolo stojísk často vzniká neporiadok.

My ponúkame riešenie v podobe špeciálne upraveného kontajnera. Je drahý, ale je naozaj nedobytný, je to trezor na odpad. Tento kontajner sme vyvíjali niekoľko rokov, pričom pôvodne slúžil na elektroodpad a jeho úlohou bolo zabrániť vyberaniu odpad ľuďmi. Aj vyberači elektroodpadu pritom boli veľmi vynaliezaví.

Podzemný kontajner je ako pivnica

Ako možnosť ste spomenuli aj polopodzemné a podzemné kontajnery. Aký je záujem samospráv o toto riešenie?

Samosprávy chcú v niektorých oblastiach dostať odpad pod zem, trh sa v tomto smere jednoznačne hýbe. My máme v ponuke podzemné kontajnery našej vlastnej výroby. Alternatívou k nim sú polopodzemné kontajnery, ktoré MEVA nevyrába. Na českom trhu MEVA zastupuje spoločnosť Molok, ktorá je výrobcom polopodzemných kontajnerov, ale na Slovensku ju zastupuje Redox Enex. Na slovenskom trhu sa preto orientujeme len na podzemné kontajnery.

Foto: Odpady-portal.sk

Tie sú však v porovnaní s polopodzemnými drahšie. Darí sa vám s nimi presadiť?

Podzemný kontajner je v porovnaní s polopodzemným elegantnejším riešením, pretože nad zemou vidíte len malý kôš, pričom pod zemou môže byť päťkubíkový objem. Toto riešenie má však oproti polopodzemákom dvojnásobnú cenu. Preto sa snažíme presadiť najmä tam, kde zohrávajú úlohu priestorové obmedzenia a kde je prioritou estetike.

Zároveň netreba zabúdať, že podzemné kontajnery poskytujú ešte vyššiu životnosť. Majú betónovú šachtu a žiarovo zinkovaný kontajner. Nadzemná časť kontajnera je tiež zinkovaná a má práškovú farbu, ale ak sa náhodou poškodí, vrch sa dá vždy vymeniť. Ich výhodou tiež je, že odpad je kompletne pod zemou, nesmrdí a vyberači ani zver sa k nemu nemajú ako dostať.

Na druhej strane ak sa podzemný kontajner zaplní, ľuďom nezostáva nič iné ako ukladať odpad vedľa neho, v dôsledku čoho môže vznikať neporiadok. Ako vnímate toto riziko?

Hromadenie odpadu mimo nádob môže byť problémom pri akejkoľvej nádobe, v praxi to vidíme aj pri klasických 1 100-litrových nádobách. Záleží to od správneho nastavenia zvozov, čo je vecou zvozových spoločností.

Treba však povedať, že pri relatívne drahých podzemných kontajneroch, sa už oplatí investovať aj do senzorov, ktoré sledujú ich naplnenosť. Dá sa tak predchádzať preplnenosti kontajnerov a zároveň sa dajú zefektívniť vývozy, ktoré zvozovka zrealizuje až vtedy, keď senzory hlásia naplnenosť kontajnera.

V kombinácii s veľkým objemom podzemných kontajnerov to môže dlhodobo znížiť náklady na vývoz. Na rozdiel od klasických nadzemných nádob pritom netreba vývozy pridávať ani v lete, pretože odpad nezapácha, podzemný kontajner je v tomto ohľade niečo ako pivnica.

Ak sa samospráva alebo developer rozhodne pre podzemné kontajnery, poskytujete kompletné riešenie alebo len samotné podzemné kontajnery?

Vieme poskytnúť celé riešenie, máme partnerskú firmu, s ktorou spolupracujeme pri návrhoch. Ako našu pridanú hodnotu vnímam tiež to, že na slovenskom trhu sme 30 rokov a dokážeme poskytnúť dlhodobú podporu a servis.

Podzemný kontajner je riešenie na veľa rokov, určite by som zvážil kúpu od firmy, ktorá je na trhu krátko a ak sa jej nebude dariť, o rok začne ponúkať niečo iné. To isté platí aj pri polopodzemných kontajneroch. Nehovorím, že sme jediná zodpovedná firma na slovenskom trhu, je ich viacero, ale sú tu aj menej spoľahliví hráči.

Foto: Odpady-portal.sk

Plasty boli pred 20 rokmi drahé a nik im neveril

V portfóliu máte aj plastové výrobky. Akú časť vášho predaja tvoria nádoby z plastu?

Aktuálne je pomer kovov k plastom v našom predaji okolo 1 : 20. Situácia sa úplne otočila. Pred 20 rokmi to bolo 10 : 1 v prospech kovov. Začínali sme predovšetkým s predajom kovových výrobkov, či už išlo o klasické kuka nádoby a kovové kontajnery. Plasty pred 20 málokto chcel, nikto im neveril.

Bolo to aj cenou?

Áno, určite to bolo aj cenou. Cena plastov bola pred 20 rokmi vyššia ako cena kovov. Malá plastová nádoba mohla stáť, ak ma pamäť neklame, okolo 1 000 korún, zatiaľ čo kovová kuka nádoba stála 600 korún. Dnes je to úplne naopak.

K plastovým produktom patria aj nádrže na dažďovú vodu pre domácnosti. Badáte v súčasnosti väčší záujem o toto riešení po ohlásení dotácií na obnovu rodinných domov, ktoré majú pokrývať aj akumulačné nádrže?

Sú veci, ktoré máme v ponuke už roky, ale predávajú sa veľmi málo. Potom sa nejakým spôsobom zmenia okolnosti, ľudia si niečo uvedomia, prídu dotácie alebo sa zmení legislatíva, a predaj sa odrazu rozbehne. Takým príkladom sú práve aj nádrže na vodu. Preto sme najnovšie rozšírili ich ponuku.

Spoločnosť MEVA na veľtrhu IFAT | Foto: Odpady-portal.sk

Predávajú sa viac podzemné alebo nadzemné nádrže?

Ponúkame podzemné aj nadzemné nádrže, ale väčší záujem je o podzemné, pretože málokto si chce vedľa domu postaviť päťkubíkovú opachu. Nadzemné riešenie preferujú tí, ktorí nádrž z nejakého dôvodu nemôžu zakopať pod zem alebo potrebujú ušetriť, keďže inštalácia nadzemnej nádrže je jednoduchšia a lacnejšia.

Popri kontajneroch svoj sortiment postupne dopĺňate aj o ďalšie výrobky ako kompostéry a rôzne súčasti mestského mobiliáru, v uliciach miest napríklad často vídať vaše „smetiaky.“ Čo vás vedie k rozširovaniu portfólia?

MEVA začala spolupracovať s viacerými dizajnérmi a teraz sme sa začali zameriavať na sety mestského mobiliáru, teda aby koše pasovali k lavičkám či stojanom na bicykle. Využívame pritom svoje know-how spojené s kovom.

Našou novinkou sú napríklad zastávky pre cyklotrasy, kde si môžete uložiť bicykel, prípadne, ak má elektrický pohon, môžete si ho tam dobiť vďaka solárnym panelom. Predpokladáme, že cyklotrasy sa budú budovať ďalej a vidíme v tom príležitosť. Niečo nové sa ale snažíme priniesť každý rok.

Pred dvomi rokmi ste spustili projekt, v rámci ktorého ste sa zaviazali za predané kontajnery vysádzať stromčeky a pomôcť tak pri obnove slovenských lesov. Pokračujete v tom? Koľko stromov ste vysadili?

Áno, v tejto aktivite pokračujeme už tretí rok. Našou snahou je k bežnému predaju pridať určitú pridanú hodnotu a preto sme sa rozhodli, za predaj vybraných (približne 200 druhov) výrobkov, ktoré sú v našom katalógu označené symbolom stromčeka, vysadiť v slovenských horách rôzne druhy stromov.

Vysádzanie prebieha raz ročne, zúčastňujú sa ho všetci zamestnanci našej firmy a tohto roku sa počet vysadených stromčekov priblíži k 20 000 kusom. Táto naša aktivita sa u našich zákazníkov stretáva s priaznivým ohlasom a predpokladám, že v nej budeme pokračovať aj v ďalších rokoch.

Verejné obstarávania sú nastavené zle

V spojitosti s kontajnermi sme už hovorili o výraznom raste cien v uplynulom období. Roman Malček zo spoločnosti Redox, ktorá je dodávateľom komunálnej techniky, nedávno v reakcii na naše otázky uviedol, že aktuálne zdražovanie komplikuje využívanie eurofondov a verejné obstarávania miest a obcí. Pociťujete to aj vy?

Neskutočne. V našom segmente je to možno ešte markantnejšie, pretože máme množstvo výrobkov, ktorých výroba nie je až tak náročná na pracnosť, ako komunálna technika či vozidlá, ale väčší podiel ich koncovej ceny tvorí materiál.

To, čo sme napríklad pred rokom a pol vysúťažili za 1 200 eur, teraz len nakupujeme za 1 700 eur. Takáto situácia je pre mnohé firmy neúnosná.

Foto: Odpady-portal.sk

Koľko dodávok máte vysúťažených a neuzavretých?

V súčasnosti je to 40 až 50 zákaziek. Niektoré z nich môžu dopadnú tak, že sa nakoniec nebudú realizovať. Ak sa nenájde mechanizmus, ako vysúťaženú cenu navýšiť, od zmlúv budeme musieť odstúpiť. Treba nájsť spôsob, ako rast cien premietnuť do zákaziek. Ako podnikateľ skrátka nemôžem predávať pod náklady.

Tu však môže byť problémom transparentnosť. Niektoré firmy môžu pod navýšenie cien skryť vyššiu maržu.

Áno, také riziko tu je, preto ten mechanizmus musí byť nastavený správne. Na zreteli však treba mať to, že ak nebude možné ceny zvýšiť, mnohé firmy nebudú schopné zrealizovať vysúťažené dodávky a veľa zákaziek vo verejnom sektore jednoducho padne. A to môže byť problémom aj z hľadiska čerpania eurofondov. Súčasťou problému pritom je aj to, ako brutálne dlho u nás trvajú verejné obstarávania aj získavanie eurofondov.

Viete situáciu v oblasti eurofondov a verejných obstarávaní porovnať s inými krajinami, kde pôsobíte, napríklad s Českom?

V Česku je to výrazne lepšie. Mechanizmus verejného obstarávania je nastavený úplne inak a súťaže sa realizujú podstatne rýchlejšie. Podrobnejšie by vám to vedeli popísať moji českí kolegovia, ale v podstate procesy v rámci verejného obstarávania majú inú postupnosť a prebiehajú oveľa rýchlejšie a jednoduchšie.

Na Slovensku v rámci VO prebieha viacero kontrol, ktoré trvajú pomerene dlho a celý proces sa naťahuje. Problém je to dlhodobý, ale naplno sa prejavuje až teraz, kedy ceny skáču z mesiaca na mesiac. V minulosti sme pristupovali aj na zmluvy, kde sme garantovali cenu po dobu dvoch rokov, dnes niečo také urobiť nemôžeme a cenu vieme garantovať maximálne mesiac. Dokonca aj ten mesiac už je spojený s nejakým rizikom.


 Spoločnosť MEVA-SK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Musia štátne orgány povoliť prepravu mechanicky spracovaného komunálneho odpadu?

Musia štátne orgány povoliť prepravu mechanicky spracovaného komunálneho odpadu?

Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland o spore, týkajúcom sa cezhraničnej prepravy odpadu v európskych štátoch s cieľom zhodnotiť ho v cementárni, vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2022/04.

Názor. Zastaví sa triedený zber odpadov na Slovensku?

Názor. Zastaví sa triedený zber odpadov na Slovensku?

Zberové spoločnosti čelia enormným problémom s odbytom druhotných surovín, ktoré sa hromaria na zberných dvoroch, píše prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstva (APOH) Peter Krasnec.

Skládka odpadov dostala život. Umiestnili na nej včelie úle

Skládka odpadov dostala život. Umiestnili na nej včelie úle

Úle chcú postupne umiestniť aj v ďalších lokalitách. „Včelí audit“ má odhaliť úspešnosť pri revitalizácii skládok.