NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Dedinu meter po metri zaplavuje toxické bahno. Slovenskí filmári mapujú postupujúcu envirozáťaž

Dokumentárny film zachytáva portrét zanikajúcej dediny, ktorú pochováva odpad z bane na meď.

film Geamăna

Foto: VINTAFILMS

Geamăna, malá obec v Transylvánskych horách v západnom Rumunsku, sa vyše 40 potápa do toxického bahna. Zaplavuje ju kal z neďalekej povrchovej ťažby. Baňa na meď je stále v prevádzke a v súčasnosti je už takmer celá obec pochovaná pod vrstvou hlušiny.

Denne do údolia Geamăny priteká 14 tisíc ton odpadovej hlušiny, 30 ton vápna, a dažďová voda zafarbená od rôznych chemikálií. Každý rok sa tak odkalisko veľké približne ako Liptovská Mara zdvihne o ďalší meter.

V najbližšom roku čaká definitívny zánik ďalšie tri domy. V tesnom dotyku s postupujúcou environmentálnou záťažou pritom stále žije 12 ľudí, ktorí odmietajú opustiť svoje domovy. Niektorí obyvatelia ešte stále dúfajú, že baňa utlmí svoju činnosť a oni nebudú musieť odísť.

Príbeh pomaly zanikajúcej Geamăny sa podujala zmapovať skupina slovenských filmárov rovnomenným dokumentárnym filmom. Skupina tvorcov skúma túto obec už dva roky.

„Priamo v Geamăne sme si prenajali opustenú drevenicu, v ktorej žijeme. Dedinu navštevujeme pravidelne a strávili sme v nej dokopy niekoľko mesiacov,“ priblížil režisér filmu Miro Jelok. „Postupne sme spoznávali miestnych a spriatelili sme sa. Vo filme observačne nakrúcame najmä každodenné výjavy a situácie zo života, zaznamenávame plynutie času,“ uvádza režisér Miro Jelok.

Hlavnou postavou filmu je štyridsaťštyri ročná Valerica, ktorá utiekla pred svojím mužom do domu, ktorý zdedila po otcovi. Začína nový život na mieste bez budúcnosti. Dve staršie ženy, Anuca a Varvara, sa budú musieť čoskoro odsťahovať. Bahno dosiahlo k ich domom a ony sa musia proti svojej vôli presídliť inam. Anucu, ktorej odkalisko už podmylo drevenicu, to čaká o niekoľko týždňov.

Povrchová ťažba medi | Foto: VINTAFILMS

„Začali sme nakrúcať v roku 2020, ale aby sme dokázali vizualizovať čas a zachytiť meniacu sa krajinu, produkcia filmu potrvá do roku 2026,” doplnil M. Jelok.

Aby mohli svoj zámer dokončiť, filmári spustili otvorenú zbierku na donio.sk, od ktorej si sľubujú, že im pokryje náklady na tohtoročné nakrúcanie počas troch mesiacov.

„Hlavným zámerom je sledovať Valericu a jej osud ešte minimálne štyri roky. Počas filmovania zároveň zaznamenávame umieranie krajiny. Hladina odkaliska stúpa vyššie a vyššie, starší ľudia z Geamăny pomaly miznú. Odchádzajú buď prirodzenou cestou, alebo vynútene: keď im odpad začne zatápať drevenice,“ vysvetľujú tvorcovia svoj zámer na platforme donio.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Švajčiarsko odmietlo povinné zálohy za nápojové obaly

Švajčiarsko odmietlo povinné zálohy za nápojové obaly

Národná rada vo Švajčiarsku pri svojom hlasovaní dňa 17.4.2013 zamietla návrh na povinné zálohovanie obalov zo skla, hliníka a PET. Podľa jej názoru by to znamenal krok späť v súčasnom úspešnom systéme recyklácie týchto odpadov vo Švajčiarsku.

Ján Chovanec: ZEVO si poradí bez MBÚ linky, opačne to nejde

Ján Chovanec: ZEVO si poradí bez MBÚ linky, opačne to nejde

Ak chceme kapacity na úpravu odpadu, nemôžeme zabúdať na energetické zhodnotenie. Inak sa môže na Slovensku zopakovať slovinský scenár, upozorňuje zástupca odpadového priemyslu.

Najjednoduchšie MBÚ linky veľa benefitov neprinesú, vraví expert

Najjednoduchšie MBÚ linky veľa benefitov neprinesú, vraví expert

Komplexný systém úpravy odpadu je investične náročný, no je to najekologickejšie a prevádzkovo efektívne riešenie, myslí si P. Pajerchin z CEBZ.