Sú podnikatelia zodpovední za nakladanie s kuchynským odpadom?

Vo všeobecnosti platí, že podnikatelia sú zodpovední za nakladanie s odpadom, ktorý vznikne pri ich činnosti. Uvedené sa však javí byť sporné, pokiaľ ide o nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom.

Protichodná právna úprava

Na základe jednej z noviel¹ zákona o odpadoch² došlo k úprave pojmu komunálny odpad, v dôsledku čoho bolo explicitne uvedené, že komunálny odpad nie je len odpad z domácností, ale aj zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností. Za takýto odpad sa štandardne považuje napríklad odpad, ktorý produkujú zamestnanci v kanceláriách, odpad z maloobchodného predaja, ubytovania a pod.

Aj napriek tomu, že ide o komunálny odpad, podľa zákona o odpadoch by za takýto odpad mali zodpovedať podnikatelia a nie obec. Vyplýva to z ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorého za nakladanie s komunálnym odpadom zodpovedá pôvodca odpadu fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej ako „podnikateľ“), ak ide o oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

Inými slovami, podnikatelia by si mali zabezpečiť nakladanie s takýmto komunálnym odpadom sami, spravidla prostredníctvom tretej osoby, ktorá pre nich vykoná zber tohto komunálneho odpadu a následné nakladanie s ním. Uvedený výklad daného ustanovenia bol všeobecne prijímaný a medzi odbornou verejnosťou o ňom v podstate nevznikali pochybnosti.

Zodpovednosť a povinnosť obce

Situácia sa však začína komplikovať, keď sa pozrieme na ustanovenia týkajúce sa biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (ďalej ako „kuchynský odpad“). Kuchynský odpad je odpad, ktorý sa má zbierať oddelene a na ktorý sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Preto, ak tento odpad vyprodukuje podnikateľ a naplní definíciu komunálneho odpadu, mal by podľa vyššie uvedeného § 81 ods. 1 zákona o odpadoch podnikateľ zodpovedať aj za kuchynský odpad.

Zákon o odpadoch však v ustanovení § 81 ods. 10 ustanovuje, že obec je povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu kuchynského odpadu, okrem toho, ktorého pôvodcom je podnikateľ prevádzkujúci zariadenie spoločného stravovania (ďalej ako „prevádzkovateľ kuchyne“).

Zákon o odpadoch tak stanovil jedinú výnimku zo zodpovednosti obce vykonávať triedený zber kuchynského odpadu, a to vo vzťahu k prevádzkovateľom kuchýň. Túto výnimku však nestanovil v súvislosti s inými podnikateľmi produkujúcimi komunálny kuchynský odpad.

Keď sa navyše pozrieme do zákona o miestnych daniach³, z ustanovenia § 77 ods. 1 vyplýva, že podnikatelia sú povinní platiť obci za činnosť nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom poplatok. Javí sa, že zákonodarca si bol vedomý tejto právnej úpravy, nakoľko tou istou novelou, ktorou došlo k úprave definície komunálneho odpadu, zároveň zákonodarca novelizoval aj dané ustanovenia zákona o miestnych daniach⁴, a to tak, že ustanovil pre podnikateľov výnimku z povinnosti platiť poplatok v súvislosti s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom zo záhrad a parkov.

Kuchynský odpad však do tejto výnimky nezahrnul, a to aj napriek tomu, že v dôvodovej správe sa uvádza, že potreba tejto úpravy zákona o miestnych daniach súvisí so zmenou ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorej sú za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, zodpovední priamo podnikatelia. Je preto otázne, či nezahrnutie kuchynského odpadu do predmetnej výnimky z poplatkovej povinnosti predstavovalo len nedopatrenie zákonodarcu, alebo išlo o zámer.

Stanovisko ministerstva životného prostredia

Nakoľko sme videli nesúlad medzi vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o odpadoch a zákona o miestnych daniach, obrátili sme sa na Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej ako „MŽP“) so žiadosťou o poskytnutie stanoviska.

MŽP vo svojom stanovisku uviedlo, že:

• za nakladanie s oddelenie vyzbieranými odpadmi z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, zodpovedá podnikateľ,

• vyššie uvedená činnosť nie je hradená z miestneho poplatku za komunálne odpady,

• podrobnosti uvedené vo VZN obce ohľadom nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom od podnikateľov nesmú vytvárať prekážku na plnenie vyššie uvedenej povinnosti zo strany podnikateľa,

• znenie ustanovenia zákona o odpadoch považuje v tomto smere MŽP za nejednoznačné, na základe čoho sa bude snažiť pri najbližšej príležitosti túto otázku jednoznačne zakotviť do zákona.

Z vyššie uvedeného podľa nášho názoru vyplýva, že podľa MŽP nemajú byť náklady na nakladanie s kuchynským odpadom od podnikateľov zahrnuté do miestneho poplatku a za ich nakladanie zodpovedajú podnikatelia, pri ktorých činnosti vznikajú.

Skutočnosť, že zákon o miestnych daniach vo vzťahu ku kuchynskému odpadu neupravuje výnimku z poplatkovej povinnosti, pravdepodobne predstavuje nedopatrenie zákonodarcu.

1 Novela č. 460/2019 Z. z.
2 Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
3 Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
4 Novelou č. 460/2019 Z. z.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.