Sú podnikatelia zodpovední za nakladanie s kuchynským odpadom? | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Sú podnikatelia zodpovední za nakladanie s kuchynským odpadom?

Článok Márie Sadloňovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland v spolupráci so Zväzom odpadového priemyslu vyšiel v septembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/09.

Sú podnikatelia zodpovední za nakladanie s kuchynským odpadom?

Foto: Depositphotos

  • Publicistika |  13.09.2022 |  Mgr. Mária Sadloňová, ZOP

Vo všeobecnosti platí, že podnikatelia sú zodpovední za nakladanie s odpadom, ktorý vznikne pri ich činnosti. Uvedené sa však javí byť sporné, pokiaľ ide o nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom.

Protichodná právna úprava

Na základe jednej z noviel1 zákona o odpadoch2 došlo k úprave pojmu komunálny odpad, v dôsledku čoho bolo explicitne uvedené, že komunálny odpad nie je len odpad z domácností, ale aj zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností. Za takýto odpad sa štandardne považuje napríklad odpad, ktorý produkujú zamestnanci v kanceláriách, odpad z maloobchodného predaja, ubytovania a pod.

Aj napriek tomu, že ide o komunálny odpad, podľa zákona o odpadoch by za takýto odpad mali zodpovedať podnikatelia a nie obec. Vyplýva to z ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorého za nakladanie s komunálnym odpadom zodpovedá pôvodca odpadu fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej ako „podnikateľ“), ak ide o oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

Inými slovami, podnikatelia by si mali zabezpečiť nakladanie s takýmto komunálnym odpadom sami, spravidla prostredníctvom tretej osoby, ktorá pre nich vykoná zber tohto komunálneho odpadu a následné nakladanie s ním. Uvedený výklad daného ustanovenia bol všeobecne prijímaný a medzi odbornou verejnosťou o ňom v podstate nevznikali pochybnosti.

Zodpovednosť a povinnosť obce

Situácia sa však začína komplikovať, keď sa pozrieme na ustanovenia týkajúce sa biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (ďalej ako „kuchynský odpad“). Kuchynský odpad je odpad, ktorý sa má zbierať oddelene a na ktorý sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Preto, ak tento odpad vyprodukuje podnikateľ a naplní definíciu komunálneho odpadu, mal by podľa vyššie uvedeného § 81 ods. 1 zákona o odpadoch podnikateľ zodpovedať aj za kuchynský odpad.

Zákon o odpadoch však v ustanovení § 81 ods. 10 ustanovuje, že obec je povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu kuchynského odpadu, okrem toho, ktorého pôvodcom je podnikateľ prevádzkujúci zariadenie spoločného stravovania (ďalej ako „prevádzkovateľ kuchyne“).

Zákon o odpadoch tak stanovil jedinú výnimku zo zodpovednosti obce vykonávať triedený zber kuchynského odpadu, a to vo vzťahu k prevádzkovateľom kuchýň. Túto výnimku však nestanovil v súvislosti s inými podnikateľmi produkujúcimi komunálny kuchynský odpad.

Autorekalama na predplatné Odpady-portal.sk

Keď sa navyše pozrieme do zákona o miestnych daniach3, z ustanovenia § 77 ods. 1 vyplýva, že podnikatelia sú povinní platiť obci za činnosť nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom poplatok. Javí sa, že zákonodarca si bol vedomý tejto právnej úpravy, nakoľko tou istou novelou, ktorou došlo k úprave definície komunálneho odpadu, zároveň zákonodarca novelizoval aj dané ustanovenia zákona o miestnych daniach4, a to tak, že ustanovil pre podnikateľov výnimku z povinnosti platiť poplatok v súvislosti s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom zo záhrad a parkov.

Kuchynský odpad však do tejto výnimky nezahrnul, a to aj napriek tomu, že v dôvodovej správe sa uvádza, že potreba tejto úpravy zákona o miestnych daniach súvisí so zmenou ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorej sú za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, zodpovední priamo podnikatelia. Je preto otázne, či nezahrnutie kuchynského odpadu do predmetnej výnimky z poplatkovej povinnosti predstavovalo len nedopatrenie zákonodarcu, alebo išlo o zámer.

Stanovisko ministerstva životného prostredia

Nakoľko sme videli nesúlad medzi vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o odpadoch a zákona o miestnych daniach, obrátili sme sa na Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej ako „MŽP“) so žiadosťou o poskytnutie stanoviska.

MŽP vo svojom stanovisku uviedlo, že:

  • za nakladanie s oddelenie vyzbieranými odpadmi z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, zodpovedá podnikateľ,
  • vyššie uvedená činnosť nie je hradená z miestneho poplatku za komunálne odpady,
  • podrobnosti uvedené vo VZN obce ohľadom nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom od podnikateľov nesmú vytvárať prekážku na plnenie vyššie uvedenej povinnosti zo strany podnikateľa,
  • znenie ustanovenia zákona o odpadoch považuje v tomto smere MŽP za nejednoznačné, na základe čoho sa bude snažiť pri najbližšej príležitosti túto otázku jednoznačne zakotviť do zákona.

Z vyššie uvedeného podľa nášho názoru vyplýva, že podľa MŽP nemajú byť náklady na nakladanie s kuchynským odpadom od podnikateľov zahrnuté do miestneho poplatku a za ich nakladanie zodpovedajú podnikatelia, pri ktorých činnosti vznikajú.

Skutočnosť, že zákon o miestnych daniach vo vzťahu ku kuchynskému odpadu neupravuje výnimku z poplatkovej povinnosti, pravdepodobne predstavuje nedopatrenie zákonodarcu.


1 Novela č. 460/2019 Z. z.
2 Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
3 Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
4 Novelou č. 460/2019 Z. z.

Mgr. Mária Sadloňová, advokátka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
v spolupráci so Zväzom odpadového priemyslu



Diskusia (1)

  1. info@odpadovyhospodar.sk13.09.2022 (09:14)
    áno, komunálne odpady z iných zdrojov spôsobili veľa problémov a doteraz sa im Ministerstvo vyhýba, hoci vie že sú tu. Podobne je to aj s obalmi od podnikateľov. V cene výrobkov si podnikatelia hradia aj príspevok do OZV. OZV ale nezbierajú obaly vo forme odpadov od podnikateľov. To si majú firmy zabezpečiť sami. teda zaplatia dva krát. Raz keď si kúpia počítač, tak za tie obaly, ktoré zaplatili predajcovi. A druhý krát, keď si majú zaplatiť odber tej krabice vo forme odpadu.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pripravili pomôcku pre samosprávy. Nový portál ukáže, ako správne triediť

Pripravili pomôcku pre samosprávy. Nový portál ukáže, ako správne triediť

To, že triedený zber na Slovensku nie je jednotný, je určitou komplikáciou. Tím OZV NATUR-PACK pripravil užitočnú pomôcku pre partnerské samosprávy. Stačí pár kliknutí.

Mení sa ročné ohlásenie? Aké sú časté chyby pri vypĺňaní? Odborníčka vysvetľuje

Mení sa ročné ohlásenie? Aké sú časté chyby pri vypĺňaní? Odborníčka vysvetľuje

Ak sa rozbehne priebežná evidencia cez ISOH, sumárne ročné ohlásenie stratí zmysel, vysvetľuje Zuzana Balková.

RecycleMe spúšťa bezplatný nástroj na posúdenie recyklovateľnosti

RecycleMe spúšťa bezplatný nástroj na posúdenie recyklovateľnosti

Pomocou online nástroja môžu výrobcovia v niekoľkých jednoduchých krokoch a bez profesionálnej podpory posúdiť svoje vlastné obaly.