NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Rušia daň zo spaľovania, uvoľňujú emisné limity. Energetická kríza mení pohľad na odpady

Zariadenia, ktoré využívajú odpad ako palivo, narážajú na nedostatok kľúčovej suroviny.

zevo

Zariadenie na energetické využitie odpadov / Foto: Odpady-portal.sk

Aktuálna energetická kríza spojená s neistotou dodávok a extrémnym nárastom cien energií zasahuje aj do sektora odpadov. Vo viacerých európskych štátoch sa v jej dôsledku otáča prístup k energetickému zhodnocovaniu odpadu.

Zatiaľ čo doposiaľ platilo, že niektoré krajiny sa snažili obmedzovať tento spôsob nakladania s odpadom v prospech materiálového zhodnocovania, teda recyklácia, teraz časť svojich opatrení uvoľňujú. V Švédsku sa rozhodli zrušiť daň zo spaľovania a v Nemecku upravujú emisné limity.

Táto politika však má aj svojich kritikov. Tí poukazujú na environmentálne riziká, pričom štáty by podľa nich nemali hľadať východisko z energetickej krízy v odpadoch.

V článku sa dozviete:

  • prečo Škandinávci pri dani zo spaľovania otáčajú,
  • v akej výške na tonu odpadu bola táto daň zavedená,
  • čoho sa týkajú opatrenia v Nemecku,
  • prečo je problémom nedostatok čpavku na trhu.

Zaviedli daň, teraz otáčajú

V krajinách Škandinávie, ktoré obmedzili skládkovanie na minimum a patria rekordérom v energetickom zhodnocovaní odpadu, je snahou nasmerovať trh odpadového hospodárstva k vyššiemu využívaniu odpadu ako vstupnej suroviny. Viedlo to k tomu, že Švédi, Nóri a Dáni zaviedli napríklad daň zo spaľovania.

„Vo Švédsku bola daň zo spaľovania zavedená v apríli 2020 a predstavovala náklady, ktoré boli nad rámec systému s emisnými kvótami EU ETS, ktorému švédske zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu podliehajú. Dôsledkom toho sú náklady na výrobu energie zo zvyškového odpadu dnes vo Švédsku v porovnaní s väčšinou ostatných krajín EÚ veľmi vysoké,“ vysvetľuje Martina Jandusová z českého portálu Průmyslová ekologie.

Uvalenie tejto dane sa však následne stretlo so silnou kritikou. Švédska daňová agentúra vo svojej nedávnej správe dospela k záveru, že zatiaľ čo pozitívne dopady na životné prostredie boli nedostatočné, ceny pre spotrebiteľov vzrástli a investície v odvetví poklesla.

ECOREC

„Skúsenosť Švédska nezabránila nórskym úradom, aby zaviedli zodpovedajúcu nórsku daň zo spaľovania, ktorá nadobudla platnosť začiatkom tohto roka. Daň v súčasnosti predstavuje približne 20 eur za tonu CO2 alebo približne 10 eur za tonu spáleného odpadu. Okrem systému ETS má Dánsko aj vnútroštátnu daň z CO2 a samostatnú daň z odpadu, ktorá ovplyvňuje trh s energetickým využitím,“ pokračuje M. Jandusová. 

 
 

Zostáva vám 56% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zdraží sa energetické zhodnocovanie odpadu. Do ETS chce pristúpiť aj Spojené kráľovstvo

Zdraží sa energetické zhodnocovanie odpadu. Do ETS chce pristúpiť aj Spojené kráľovstvo

Konzultácie k zámeru pripojiť sa do ETS potrvajú do začiatku augusta.

Prevzali ďalšieho hráča v odpadoch. Skupina KOSIT sa rozrastá o novú firmu

Prevzali ďalšieho hráča v odpadoch. Skupina KOSIT sa rozrastá o novú firmu

Najnovšou akvizíciou KOSIT-u je firma s miliónovými obratmi. Na trhu je už takmer 25 rokov.

Až polovicu vyhodených potravín by sme mohli ušetriť. Ponúkajú sa dve riešenia

Až polovicu vyhodených potravín by sme mohli ušetriť. Ponúkajú sa dve riešenia

Zabezpečenie kontinuálneho chladenia by mohlo ročne zachrániť 620 miliónov ton potravín a znížiť emisie z potravinového odpadu o viac ako 40 %. Podobné výsledky sa však dajú docieliť aj skrátením dodávateľských reťazcov.

X
X
X
X