Ladislav Halász: Odpad by mohol pokrývať tretinu dodávok tepla pre domácnosti

Na Slovensku sa tvorí zhruba jeden milión ton komunálneho odpadu ročne, ktorý končí na skládkach a nemožno ho materiálovo zhodnotiť. Dá sa však premeniť na energiu v podobe elektriny alebo tepla. Dve existujúce spaľovne v Bratislave a Košiciach takto zhodnotia zhruba 220-tisíc ton. Pri plnom využití potenciálu by teplo z odpadu, dodávané do siete diaľkového vykurovania, dokázalo pokryť značný podiel potreby tepla.

“Potenciál predstavuje zhruba 800-tisíc ton odpadu, ktorý by mohol vykurovať domácnosti. Ak by sa presmeroval zo skládok do zariadení energetického zhodnocovania, vyrobilo by sa zhruba 2,5-tisíc GWh tepla. To je 30-40 % celkového objemu tepla, ktoré v súčasnosti spotrebujú domácnosti v rámci systémov centralizovaného zásobovania teplom,” uviedol Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu na konferencii TA3.

V článku sa dozviete:

• čo je hlavnou prekážkou budovania nových ZEVO zariadení na Slovensku,
• ako sa prejavuje odlišný prístup štátnych orgánov pri povoľovaní infraštruktúry odpadového hospodárstva,
• prečo Slovensko zmeškalo prvý vlak v budovaní potrebnej infraštruktúry a hrozí, že ujde ďalší.  

Namiesto ZEVO sa povoľujú skládky

Príkladmi miest s rozvinutým energetickým využívaním odpadu môžu byť Viedeň, či Brno, kde podiel tepla z odpadu predstavuje zhruba štvrtinu celkového dodávaného objemu. Hoci aj na Slovensku existuje záujem investorov o budovanie takýchto zariadení, prekážkou je postoj štátnych orgánov pri povoľovacích procesoch.

“Rozhodnutie ministerstva, ktoré má v konkrétnom prípade trvať maximálne jeden mesiac, nie je vydané ani po 13 mesiacoch. Ministerstvo teda 13 mesiacov porušuje zákon bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Napriek tomu, že projektový zámer je v súlade so strategickými dokumentami a má pozitívne odborné posudky, aj tak je blokovaný.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.