Bioplynová stanica by dokázala prijať 30-tisíc ton bioodpadu ročne. Reálne spracuje polovicu, aj kvôli legislatíve.
Z vyše stovky bioplynových staníc na Slovensku dokážu kuchynský odpad spracovať iba niektoré. Jednou z prvých je bioplynka v Budči, ktorú Odpady-portal.sk nedávno navštívil.
Bioplynová stanica vznikla v roku 2013, odkedy produkuje bioplyn, elektrinu a teplo. Najskôr z poľnohospodárskeho a priemyselného odpadu, od roku 2015 spracováva aj biologicky rozložiteľný odpad a vedľajšie živočíšne produkty.
„Sme možno jediná stanica, ktorá nevznikla z eurofondových peňazí. Investície boli financované z vlastných zdrojov a úverov,“ približuje začiatky Jarina Nagyová, prokuristka spoločnosti Eko-Bio Budča, s.r.o.
V článku sa dozviete:
- prečo nespracovávajú bioodpad zo záhrad,
- aké druhy biologicky rozložiteľného odpadu zariadenie prijíma a aký podiel tvorí kuchynský odpad,
- ako prebieha celý proces od prijímania odpadu na vstupe až po výrobu bioplynu a digestátu,
- akým spôsobom sa využiteľný bioodpad oddeľuje od plastových kelímkov a sáčkov,
- v čom sa bioplynová stanica v Budči líši od ostatných bioplyniek na Slovensku,
- aký je rozdiel v prevádzkovaní bioplynky pre kuchynský odpad a pre poľnohospodárske produkty,
- prečo kapacita bioplynovej stanice nie je naplno využitá,
- aké legislatívne ustanovenia zabraňujú lepšiemu využívaniu zdrojov v týchto zariadeniach.
O dotácie na modernizáciu sa teraz však už spoločnosť snaží. Peniaze by išli na obstaranie ďalšieho dofermentora, ktorý by slúžil ako záložný v prípade odstávky prvého. „Umožnil by čistenie takým spôsobom, aby sa nemusela odstaviť celá prevádzka na pol roka, čo prináša ekonomické straty,“ hovorí.
Jarina Nagyová | Foto: Odpady-portal.sk
Zariadenie spracováva najmä kuchynský odpad z reštaurácií a už aj z domácností. Zelenú časť bioodpadu nechcú. „Na to sú určené kompostárne. Vedeli by sme to spracovať, ale ide o energeticky chudobný a teda nezaujímavý materiál.“
Prevláda odpad z reštaurácií
Na vstupe existuje niekoľko druhov materiálov. Tekutý odpad predstavuje najmä srvátka a iné odpady zo spracovania mlieka, ale aj lapače tukov. Z materiálov, ktoré nevyžadujú odbaľovanie a drvenie, je to najmä kukuričná siláž, zvyšky pečiva, či maštaľný hnoj. „Siláž sa snažíme nepoužívať, no niekedy je potrebné ju pridávať, ak je odpad príliš riedky,“ vysvetľuje Valter Repka, poradca pre životné prostredie.
Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad | Foto: Odpady-portal.sk
Hlavným prúdom je však kuchynský odpad, ktorý sa nachádza v najväčších zásobníkoch. Prichádzajúci odpad na vstupe nečaká dlho. Manipulácia prebieha v zatvorenej hale, pričom sa nepoužívajú žiadne chemické prostriedky a všetky veci sa umývajú iba horúcou vodou. V hale sa pravidelne realizujú testy na výskyt nežiaducich mikroorganizmov, ako napríklad salmonela.
„Rovnako sa pravidelne odoberajú vzorky výstupu z fermentačného procesu – digestátu, na rozbory. Za celú dobu prevádzky sa u nás nevyskytla salmonela ani iné nežiaduce baktérie. Čiže proces je nastavený správne,“ pochvaľuje si J. Nagyová.
Oddeľovanie bioodpadu v mlyne
Presúvame sa do ďalšej časti bioplynovej stanice. V mlyne sa vstupný materiál drví a oddeľuje sa vlastný bioodpad od iných častí, ktoré tam nemajú čo robiť a v ďalšom procese sa nevyužívajú.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.