Bioplynka v Budči funguje najmä na kuchynskom odpade. Po zrušení výnimiek sa vozí viac z domácností

Z vyše stovky bioplynových staníc na Slovensku dokážu kuchynský odpad spracovať iba niektoré. Jednou z prvých je bioplynka v Budči, ktorú Odpady-portal.sk nedávno navštívil.

Bioplynová stanica vznikla v roku 2013, odkedy produkuje bioplyn, elektrinu a teplo. Najskôr z poľnohospodárskeho a priemyselného odpadu, od roku 2015 spracováva aj biologicky rozložiteľný odpad a vedľajšie živočíšne produkty.

„Sme možno jediná stanica, ktorá nevznikla z eurofondových peňazí. Investície boli financované z vlastných zdrojov a úverov,“ približuje začiatky Jarina Nagyová, prokuristka spoločnosti Eko-Bio Budča, s.r.o. 

V článku sa dozviete:

• prečo nespracovávajú bioodpad zo záhrad,
• aké druhy biologicky rozložiteľného odpadu zariadenie prijíma a aký podiel tvorí kuchynský odpad,
• ako prebieha celý proces od prijímania odpadu na vstupe až po výrobu bioplynu a digestátu,
• akým spôsobom sa využiteľný bioodpad oddeľuje od plastových kelímkov a sáčkov,
• v čom sa bioplynová stanica v Budči líši od ostatných bioplyniek na Slovensku,
• aký je rozdiel v prevádzkovaní bioplynky pre kuchynský odpad a pre poľnohospodárske produkty,
• prečo kapacita bioplynovej stanice nie je naplno využitá,
• aké legislatívne ustanovenia zabraňujú lepšiemu využívaniu zdrojov v týchto zariadeniach.

O dotácie na modernizáciu sa teraz však už spoločnosť snaží. Peniaze by išli na obstaranie ďalšieho dofermentora, ktorý by slúžil ako záložný v prípade odstávky prvého. „Umožnil by čistenie takým spôsobom, aby sa nemusela odstaviť celá prevádzka na pol roka, čo prináša ekonomické straty,“ hovorí.

Jarina Nagyová | Foto: Odpady-portal.sk

Zariadenie spracováva najmä kuchynský odpad z reštaurácií a už aj z domácností. Zelenú časť bioodpadu nechcú. „Na to sú určené kompostárne. Vedeli by sme to spracovať, ale ide o energeticky chudobný a teda nezaujímavý materiál.“

Prevláda odpad z reštaurácií

Na vstupe existuje niekoľko druhov materiálov. Tekutý odpad predstavuje najmä srvátka a iné odpady zo spracovania mlieka, ale aj lapače tukov. Z materiálov, ktoré nevyžadujú odbaľovanie a drvenie, je to najmä kukuričná siláž, zvyšky pečiva, či maštaľný hnoj. „Siláž sa snažíme nepoužívať, no niekedy je potrebné ju pridávať, ak je odpad príliš riedky,“ vysvetľuje Valter Repka, poradca pre životné prostredie.

Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad | Foto: Odpady-portal.sk

Hlavným prúdom je však kuchynský odpad, ktorý sa nachádza v najväčších zásobníkoch. Prichádzajúci odpad na vstupe nečaká dlho. Manipulácia prebieha v zatvorenej hale, pričom sa nepoužívajú žiadne chemické prostriedky a všetky veci sa umývajú iba horúcou vodou. V hale sa pravidelne realizujú testy na výskyt nežiaducich mikroorganizmov, ako napríklad salmonela.

„Rovnako sa pravidelne odoberajú vzorky výstupu z fermentačného procesu – digestátu, na rozbory. Za celú dobu prevádzky sa u nás nevyskytla salmonela ani iné nežiaduce baktérie. Čiže proces je nastavený správne,“ pochvaľuje si J. Nagyová.

Oddeľovanie bioodpadu v mlyne

Presúvame sa do ďalšej časti bioplynovej stanice. V mlyne sa vstupný materiál drví a oddeľuje sa vlastný bioodpad od iných častí, ktoré tam nemajú čo robiť a v ďalšom procese sa nevyužívajú.

Zápach prostredia sa zvyšuje. Je vidno najrôznejší odpad, najčastejšie plastové kelímky.

V tejto fáze sa odstraňujú obaly, ktoré sa tlakom a vodou vymyjú. Využiteľný bioodpad prepadáva sitom s veľkosťou 8 mm. Zvyšok sa zachytáva, zbavuje vody a padá do kontajnera určeného na skládku odpadov. Z celkového objemu všetkých odpadov, privážaných do bioplynovej stanice, tvorí nerozložiteľný odpad, končiaci na skládke, asi 3-5 %.

Mlyn si dokáže poradiť aj s kosťami, ktoré rozdrví. Iba časť sa zachytáva a končí v odpade medzi plastovými obalmi. Nasleduje hygienizácia, ochladzovanie a premiešavanie materiálu, aby dosiahol rovnomernú štruktúru. Využiteľná časť odpadu putuje do zásobných nádrží, odtiaľ do hygienizačných nádrží a následne do dvoch zmiešavacích nádrží s objemom 250 m3.

Zmiešavanie je dôležité pre homogenitu substrátu, v tejto fáze dochádza aj k jeho úprave na požadovanú hustotu. Mikroorganizmy, rozkladajúce odpad,  sú totiž citlivé na každú, aj najmenšiu zmenu kvality vstupného substrátu.

„Pre mikroorganizmy je dôležitá sušina, teda ako hustý je substrát. Narieďuje sa na zhruba 15 %-ný obsah sušiny. Pre porovnanie, mlieko má sušinu okolo 12 %. Teda je to o niečo hustejšia kašovitá zmes, ktorú stále možno čerpať pomocou čerpadiel do fermentorov,“ objasňuje V. Repka.

Dva týždne vo fermentoroch

Bioplynová stanica funguje so štyrmi ležatými rúrovými fermentormi, ktoré sa na Slovensku veľmi nepoužívajú. Výhoda oproti klasickým stojatým spočíva v tom, že v prípade poruchy jedného možno využívať ďalšie bez obmedzenia prevádzky. Rovnaké fermentory využíva na Slovensku už iba bioplynka v Bošanoch.

„Pri silážnej bioplynke nie je problém zastaviť výrobu. Síce sa prichádza o zisk, no siláž je uskladnená v jame a nepokazí sa. Pri kuchynskom odpade existujú desiatky dodávateľov a nemôžeme odstaviť prevádzku s tým, aby jeden mesiac nič nevozili. Pritom odstávka klasického fermentora môže trvať aj pol roka.“

Účinnosť týchto fermentorov spočíva aj v čase, za ktorý sa materiál dostane potrubím z jednej strany na druhú. Proces postupného posúvania, premiešavania a zohrievania (teplota 41 stupňov) trvá zhruba dva týždne. Za ten čas materiál dokáže na 95 % vyhniť. Pri klasických fermentoroch, keďže u nich prebieha ideálne miešanie, je na výstupe často materiál, ktorý prišiel ešte v rovnaký deň.

„Zariadenie tak zároveň funguje ako čiastočná hygienizácia. Ak sa náhodou objaví nežiadúca baktéria, 41-stupňová teplota ju zlikviduje a na druhej strane vychádza čistý materiál,“ vysvetľuje V. Repka.

Po dvojtýždňovom „pobyte“ vo fermentori prichádza výsledný substrát do tzv. „dofermentora“, kde strávi ďalších 30 dní. Spolu tak celý proces trvá približne 45 dní. Aj tu sa udržuje teplota na 40 stupňov, aby sa dokončili procesy, hoci ide už iba zhruba o 5 % plynu. Takmer všetok vzniká vo fermentoroch.

Výsledný bioplyn, ktorý sa zachytáva v zásobníku bioplynu, obsahuje zhruba 60 % metánu a zvyšok predstavuje najmä oxid uhličitý. Tieto dva plyny musia tvoriť spolu 90-95 %, čo je ukazovateľ správne prebiehajúceho procesu.

Kontroluje sa ešte obsah ďalších dvoch plynov. Oxidáciou toxického sirovodíka vzniká kyselina, ktorá opotrebováva motory a teda nie je žiaduca. Monitoruje sa aj podiel kyslíka, ktorý je v malej miere pridávaný kvôli odbúravaniu sírovodíka, no vo väčšom objeme môže spôsobiť problémy vo fermentačnom procese, keďže mikroorganizmy vytvárajúce metán sú prísne anaeróbne a teda dokážu žiť len v prostredí bez kyslíka.

Kapacita nevyužitá naplno

Bioplynová stanica v Budči s inštalovanou kapacitou 1 MW by mohla teoreticky ročne vyrobiť zhruba 8800 MWh energie. V skutočnosti je to však menej kvôli odstávkam počas údržby kogeneračných jednotiek. Zariadenie by dokázalo ročne spracovať 30-tisíc ton bioodpadu, v súčasnosti funguje na polovicu. Aj kvôli tomu, že legislatíva nepovolí viac. Výkon 1 MW nesmie byť prekročený.

„Nie sme limitovaní množstvom odpadu, ktorý sa môže doviezť. Môžeme spracovať aj viac, ale nemôžeme vyrobiť a dodať do siete viac elektriny. Kapacita by umožňovala aj o tretinu viac. Produkcia je pritom stabilná, nie je to premenlivá elektrina zo slnka alebo vetra,“ konštatuje V. Repka.

Ďalšie nelogické obmedzenie

Druhé obmedzenie z pohľadu prevádzkovateľa bioplynky spočíva v ustanovení zákona o odpadoch. Substrát, teda tekutá zložka po spracovaní primárneho materiálu a hygienizácii, je stále považovaný za odpad. Využívať by ho mohli napríklad poľnohospodárske bioplynové stanice, ktoré však nemajú oprávnenie nakladať s odpadom.

„Nemôžeme ho posunúť bioplynke, ktorá je o pár kilometrov ďalej a ktorá by jeho použitím mohla znížiť spotrebu kukuričnej siláže. Je to nelogické,“ upozorňuje.

„Substrát, ktorý je stále považovaný za odpad, vieme poskytnúť drvený, nariedený, hygienizovaný a v najvyššej kvalite. Ak by sa zbavil tejto nálepky, vedeli by sme ho poskytovať poľnohospodárom, ktorí by nemuseli pestovať toľko kukurice. A my by sme dokázali spracovať viac odpadu. Je to paradox, že sa idú stavať nové bioplynové stanice, pritom existujúce vedia spracovať aj viac materiálu.“

Po zrušení výnimiek sa vozí viac

Hoci bioplynová stanica prijíma kuchynský odpad od roku 2015, najskôr išlo výhradne o zvyšky z reštaurácií a potravinárstva. Zber v domácnostiach sa len nedávno začal viac rozbiehať.  „Najviac pomohlo zrušenie výnimiek, ktoré mestá často uplatňovali, ak uviedli, že kompostujú. No nekompostovali, len sa skrývali za výnimky. Iba Žiar nad Hronom sem vozil bioodpad dlhodobo už aj predtým a v dobrej kvalite.“

Po zrušení výnimiek začali voziť odpad napríklad aj Nová Baňa, Brezno, Handlová a okolité obce a objem bioodpadu z domácností rapídne vzrástol. To pomohlo stabilizovať množstvo na vstupe a zbaviť sa výkyvov počas sviatkov a prázdnin, kedy nefungujú školské jedálne a bol problém nahradiť chýbajúci objem. Odpad z domácností z veľkej časti vyrovnáva tieto výkyvy.

Okrem bioodpadu z domácností a reštaurácií, ktorý tvorí 60 -70 % celkového objemu, prijíma bioplynka aj využiteľné zvyšky z potravinárskeho priemyslu-srvátku, zvyšky syrov, jogurty, či potraviny po záruke. Srvátka má uplatnenie ako náhrada vody pri riedení vstupného materiálu. Odpad sem vozia aj viaceré maloobchodné reťazce.

Výsledný digestát, ako vedľajší produkt premeny bioodpadu na bioplyn, sa prečerpáva do uskladňovacích nádrží a odtiaľ sa vyváža ako hnojivo, ktoré odoberajú miestni poľnohospodári. „Je po ňom čoraz väčší dopyt aj vzhľadom na vysoké ceny priemyselných hnojív. Mohli by sme ho predávať, ale nerobíme to,“ konštatuje J. Nagyová.

Fotogaléria

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.