NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Na mieste najväčšej európskej neriadenej skládky postavili ZEVO. Projekt spustia už onedlho

Energia z odpadu pokryje spotrebu elektriny pre päť percent domácností a spotrebu tepla pre desať percent domácností v balkánskej metropole, ktorá má roky problémy s manažmentom odpadov.

Energetické zhodnocovanie odpadu

Foto: Odpady-portal.sk

Už aj Srbsko má svoje zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO). Ide o viac ako stomegawattový projekt výroby tepla a elektrickej energie, ktorý sa realizuje v rámci verejno-súkromného partnerstva v Belehrade.

Projekt má nahradiť existujúcu skládku vo Vinči, na ktorej sa za štyri desaťročia prevádzky nahromadilo viac ako 10 miliónov ton odpadu a ktorá sa považuje za najväčšiu neriadenú skládku v Európe.

Na skládku sa ukladalo približne 90 % odpadu z Belehradu. Nespĺňala však normy EÚ, ovplyvňovala kvalitu ovzdušia v hlavnom meste a okolitých oblastiach, často sa vznietila a znečisťovala podzemné vody a blízke poľnohospodárske oblasti.

Neekologický manažment odpadu nahradia moderným procesom

Vinča, ktorá sa nachádza 15 kilometrov od centra mesta a je v prevádzke od roku 1977, bola jednou z najväčších otvorených skládok v Európe, na ktorú sa ročne uložilo viac ako 700 000 ton odpadu. Takmer neustále horela a často zahalila mesto do hmly, pričom toxické výpary a výluhy sa počas obdobia dažďov vstrebávali do pôdy.

Táto jediná belehradská skládka v blízkosti rieky Dunaj bola mimovládnou organizáciou International Solid Waste Association zaradená medzi 50 najviac znečisťujúcich skládok na svete.

V rámci lokality s rozlohou 130 hektárov, čo zodpovedá približne 180 futbalovým ihriskám, chýbali základné zariadenia, ako je napríklad odvodňovací systém. Po zemetrasení v roku 2014, ktoré vyvolalo niekoľko zosuvov pôdy, sa časti skládky stali nestabilnými, čím sa celá lokalita stala ešte nebezpečnejšou a zvýšilo sa riziko kontaminácie Dunaja.

Keďže predstavovala vážne nebezpečenstvo pre životné prostredie, miestne orgány sa rozhodli existujúcu skládku prebudovať v rámci projektu, ktorý má úplne zmeniť spôsob nakladania s odpadom v Belehrade.

Na „ZEVO vlnu“ nabehne aj Balkán

 
 

Zostáva vám 57% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zálohovanie obalov sa neoplatí, tvrdí české ministerstvo

Zálohovanie obalov sa neoplatí, tvrdí české ministerstvo

Zavedenie zálohovania môže ohroziť zavedený systém triedenia obalov aj podľa štúdie Centra ekonomických a trhových analýz.

Ako sa darí firmám v odpadoch? Tri najziskovejšie podniky ukázali výsledky za rok 2023

Ako sa darí firmám v odpadoch? Tri najziskovejšie podniky ukázali výsledky za rok 2023

Traja najziskovejší hráči v slovenskom odpadovom hospodárstve vlani dosiahli tržby viac ako 130 miliónov eur.

Prečo Švajčiarsko nie je najlepšie v recyklácii odpadu? Problém je v koncovke

Prečo Švajčiarsko nie je najlepšie v recyklácii odpadu? Problém je v koncovke

Švajčiarsko má jednu z najvyšších mier recyklácie komunálneho odpadu v Európe, aspoň pokiaľ ide o hliník a sklo. Väčšina plastov sa však spaľuje. Cieľom novej iniciatívy je tento trend zvrátiť.