Mestá a obce môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia (VZN) upravujúce práva a povinností rôznych subjektov. Ján Ščerba a Annamária Tóthová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland analyzujú právny prípad.
Aké sú však zákonné limity pri prijímaní VZN? Kto a ako sa môže proti nezákonným VZN brániť? Odpovede na tieto otázky možno ilustrovať na konkrétnom prípade, ktorý sa z dôvodu nezákonného VZN, dostal až na krajský súd.
Ešte v roku 2017 bolo mestským zastupiteľstvom prijaté VZN, ktorým sa zasiahlo do územného plánu mesta a zmenilo ho. Mesto, ktoré vydalo spomínané VZN, malo záujem účelovo zakázať umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na spracovanie odpadov. Pri prijímaní tohto VZN však neboli dodržané právne predpisy.
Okresná prokuratúra v rámci posúdenia zákonnosti podala protest, čím sa malo docieliť zrušenie tohto VZN z dôvodu, že mesto nedodržalo procesný postup pri prijímaní VZN a zároveň z dôvodu, že VZN má množstvo obsahových nedostatkov, ktoré odporujú zákonom, ako aj ústave. Mesto však protestu nevyhovelo a prijaté VZN nezmenilo. V nadväznosti na vzniknutú situáciu bola krajskou prokuratúrou podaná žaloba, ktorou mal súd určiť, že vydané VZN nie je v súlade so zákonmi a ani s Ústavou SR.
Krajská prokuratúra ako žalobca oprela svoje tvrdenia o množstvo skutočností. Jedným zo žalobných dôvodov bol fakt, že mesto pri prijatí VZN nepostupovalo správne, keď najprv vyhlásilo záväzné časti zmien územnoplánovacej dokumentácie a až následne potom schválilo samotné zmeny. Ďalšou procesnou chybou bolo nedodržanie lehoty, kedy malo byť dané VZN vyvesené na úradnej tabuli.
Mesto v tomto prípade nesprávne uplatnilo právne predpisy, keďže podľa stavebného zákona, ktorý má v tomto prípade prednosť, malo byť VZN vyvesené najmenej 30 dní, avšak Mesto ho vyvesilo len na 15 dní, v zmysle zákona o obecnom zriadení. V rámci procesných pochybení prokuratúra vytýka aj skutočnosť, že v administratívnom spise nie je zmienka o stanovení termínu verejného prerokovania návrhu zmeny územného plánu. Rovnako tak absentuje aj akýkoľvek dokument, ktorý preukazuje, že sa toto prerokovanie uskutočnilo.
Okrem procesných chýb ďalej prokuratúra napadla aj vecnú stránku VZN, nakoľko sa ním zakazovalo umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na zhodnocovanie odpadov (najmä na báze gumy a plastov a pod.). Konkrétne VZN malo zaviesť tieto zmeny:
„1. Eliminovať vznik zariadení, ktoré by mali negatívny vplyv na životne prostredie, cestovný ruch, ako aj podzemnú alebo termálnu vodu.
2. Nepovoliť vznik a umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov (najmä na báze gumy a plastov a pod.), ako aj iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie, či bezpečnosť obyvateľov.
3. Zariadenia na spracovanie a zhodnocovanie odpadov je potrebné posudzovať jednotlivo podľa osobitých procesov EIA v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení, ako aj podľa STN noriem, TP a iných právnych predpisov SR.“
V súvislosti s tým prokuratúra namieta najmä neurčitosť právnej normy, nakoľko Mesto vo VZN používa pojem „a pod.“ v časti, kde zároveň ukladá zákaz umiestnenia týchto zariadení. Ide o právne neurčitú formuláciu, kde na jedenej strane chce Mesto zakázať umiestnenie zariadení, na druhej strane však tieto zariadenia nekonkretizuje. Prokuratúra v žalobe zároveň apeluje na skutočnosť, že Mesto takýto zákaz nemôže zaviesť, keďže ho na to nesplnomocňuje žiadny zákon.
V neposlednom rade sa žalobca opiera aj o tvrdenie, že takýmto zákazom mesto obmedzuje vlastníkov nehnuteľností v slobodnej voľbe ich prípadného využitia tým, že vylučuje možnosť vykonávať priemyselnú aktivitu, a to spracovanie odpadu, čím zasahuje do ich základných práv a slobôd, ktoré je možné obmedziť výlučne zákonom, nie však podzákonným predpisom, ktorým VZN je.
Tiež zavedením slovného zvratu v bode 2 uvedenom vyššie: „znehodnocujúcich životné prostredie a pod.“ prichádza k rozporu s právnymi predpismi v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodovania v konaniach podľa stavebného zákona. Táto úprava vo VZN by viedla k vylúčeniu vykonávania právomoci orgánmi verejnej správy, lebo rieši iba ich zákaz, čím sa dostáva do rozporu s nimi. Uvedený zákaz automaticky zakazuje využívanie nehnuteľnosti bez toho, aby prebehol napr. samotný proces EIA.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v právnom postavení zúčastnenej osoby v tomto prípade vystupoval potenciálny investor, ktorý mal záujem umiestniť zariadenie na spracovanie odpadu práve na pozemku, na ktorý sa vzťahovalo VZN. Investor v súdnom konaní podporil argumenty prokuratúry a dodal, že uvedený postup je aj v rozpore s hierarchiou odpadového hospodárstva, ktorá vychádza z myšlienky, že spracovanie odpadu zhodnotením musí mať prednosť pred skládkovaním. V prípade, že by predmetné VZN bolo v platnosti aj naďalej, táto zásada by bola dlhodobo prelomená.
Krajský súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a uznesením vyslovil nesúlad s ustanoveniami viacerých právnych predpisov, pričom apeluje na fakt, že mestá a obce sú pri prijímaní VZN viazané právnymi predpismi, a to najmä ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Uvedené predpisy sú nadradené VZN miest a obcí, a preto VZN prijaté v rozpore s týmito predpismi sú nezákonné.
V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že riešenie zvolené územným plánom môže legitímne obmedziť výkon vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých nehnuteľností, či výkon ďalších práv s týmito nehnuteľnosťami spojených, avšak musí ísť o úpravu, ktorá je spravodlivou rovnováhou medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou dodržiavania základných práv jednotlivcov. Navyše táto úprava musí byť formálne určitá, aby subjekty, voči ktorým smeruje územný plán, vedeli posúdiť rozsah svojich práv.1
1Uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. 01. 2023, sp. zn. 15S/28/2019
Mgr. Ján Ščerba, advokátsky koncipient
Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.