Prezidentka vetovala novelu zákona o EIA. Obmedzíte práva verejnosti, dôvodí

Prezidentka vrátila do parlamentu na opätovné prerokovanie aj zákon z 10. mája 2023 o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Odkazy na dokumenty a zdôvodnenie nájdete na konci článku.

Súčasťou veľkého návrhu, ktorý predložili poslanci za Sme rodina Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček, bola aj 52-bodová zmena Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

V článku sa dozviete:

• ktoré časti zákona namieta prezidentka SR,
• v čom považuje návrh za okresanie práv verejnosti,
• odkazy na kľúčové dokumenty.
  

Návrh zákona bol schválený s podporou 105 poslancov z klubu SMER-SD, Sme rodina, OĽANO (s výnimkou Petra Kremského), ako aj poslancov v strane Hlas, ĽSNS a Republika. Návrh nepodporil klub SaS, poslanci zo strany Demokrati a Tomáš Valášek z PS.

Zákon, ktorý je novelou viacerých zákonov, mal zosúladiť predpisov v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.

Schváleným zákonom sa má v rámci novelizácie zákona o EIA zaviesť nový druh konania – integrované konanie, v ktorom majú byť do jedného konania spojené posudzovanie vplyvov podľa § 18 ods. 1 zákona o EIA alebo zisťovacie konanie podľa § 18 ods. 2 zákona o EIA a povoľovanie stavby podľa zákona o výstavbe, okrem stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiacej s jadrovým zariadením.

Zákon upiera práva verejnosti

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v zdôvodnení uviedla, že rozumie zámeru zákonodarcu, ktorým bolo zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Znenie úpravy však podľa prezidentky vyvoláva niekoľko otázok.

Podľa prezidentky sa schváleným zákonom má napríklad vypustiť ustanovenie, ktoré v súčasnej právnej úprave upravuje právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska.

Tým by sa vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa súčasného znenia zákona o EIA, a to bez náhrady. Vypustiť bez náhrady sa má aj § 30 ods. 8 zákona o EIA, podľa ktorého verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

Za problematické považuje Zuzana Čaputová aj zmeny v súvislosti s § 29 zákona o EIA, ktoré upravujú zisťovacie konanie.

Podľa znenia zákona „Proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, nemožno podať odvolanie.“

Zákon o EIA neobsahuje osobitnú právnu úpravu odvolania, a preto sa pri odvolaní vychádza zo správneho poriadku.

„Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku na § 29 zákona o EIA fakticky znamená úplne vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, pričom práve rozhodnutie v zisťovacom konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA – ide o kľúčovú časť celého procesu,” dôvodí vo svojom vete hlava štátu.

O účasti verejnosti sa denník Odpady-portal.sk nedávno zhováral s expertom na EIA Martinom Kovačičom, podľa ktorého tieto ustanovenia nie sú významným obmedzením práv verejnosti.

„Tvrdenie, že dôjde k zásadnému obmedzeniu práv verejnosti, nepovažujem za korektné. Novela konkrétne vylučuje tzv. neznámeho účastníka konania.

V súčasnom zákone o EIA je možnosť prihlásiť sa a stať sa účastníkom konania a dotknutou verejnosťou buď tým, že zašlem odôvodnené stanovisko v čase, kedy je otvorené pripomienkovanie zámeru, alebo že zašlem odvolanie proti rozhodnutiu.

To znamená, že aj osoba, ktorá počas procesu nikdy nebola identifikovaná ako účastník konania, môže tento štatút získať len tým, že pošle odvolanie proti rozhodnutiu.

To je niečo, čo správny poriadok štandardne nepozná. Nemôžete nebyť účastníkom konania a zároveň mať možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu,” vysvetľuje v rozsiahlom rozhovore Martin Kovačič.

V protismere k rozširovaniu práv verejnosti

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.