Chcú spracovať malý objem odpadu, potrebujú veľkú EIA. Mobilné zariadenia narážajú na prax úradov

Reálne zamýšľajú spracovať len niekoľko tisícok ton odpadu, ale pri povoľovacom procese sa na nich nazerá inak. Do úvahy sa berie maximálny možný výkon zariadenia. Tak by sa dal zjednodušene zhrnúť problém, na ktorý narážajú prevádzkovatelia mobilných zariadení na zhodnocovanie odpadov. Napríklad zo stavieb a demolácií.

Ako je to s povoľovaním mobilných zariadení na zhodnocovanie odpadu? O čo sa opierajú povoľovacie orgány? A prečo je prax pri stacionárnych zariadeniach iná? Pýtali sme sa ministerstva aj experta z praxe.

V článku sa dozviete:

• ktoré zariadenia potrebujú „veľkú“ EIA a ktoré „malú,“
• z čoho vychádzajú úrady pri posudzovaní zámerov,
• čo hovoria predpisy a kde je v legislatíve diera,
• aké výkony poskytujú mobilné zariadenia na zhodnocovanie odpadu,
• v čom sú pravidlá voľnejšie pri stacionárnych zariadeniach,
• ako je to s priebežnou evidenciou spracovávaného odpadu.

Prax úradov nie je ukotvená v zákone

Ako vysvetľuje Peter Socháň, výkonný riaditeľ spoločnosti ENVIS, ktorá poskytuje spracovateľom odpadov podporu pri povoľovacích procesoch, veľký dopyt po mobilných zariadeniach na zhodnocovanie stavebného odpadu podnietila najmä nedávna reforma v tejto oblasti. Vlaňajšia novela zákona o odpadoch vytýčila ciele pre recykláciu odpadov zo stavieb demolácií.

Kľúčovým predpisom pri povoľovaní mobilných zariadení je zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ten v prílohe č. 8 stanovuje prahové hodnoty pre zisťovacie konanie od 50 000 do 100 000 t/rok (tzv. malá EIA) a pre povinné hodnotenie od 100 000 t/rok (tzv. veľká EIA).

„Hlavné rozdiely zisťovacieho konania oproti povinnému hodnoteniu sú v dĺžke trvania celého procesu, ako aj vo výške nákladov za vypracovanie samotnej dokumentácie, štúdií a posudkov,“ priblížil P. Socháň.

A práve tu záujemcovia o prevádzkovanie mobilných zariadení narážajú na problém. Pre povolenie činnosti mobilného zariadenia sa v žiadosti o súhlas na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením podľa § 97 zákona o odpadoch vyžaduje v zmysle § 27 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. uviesť maximálny možný výkon zariadenia. Do úvahy sa tak berie najväčší možný objem, aký môže zariadenie teoreticky spracovať.

„Povinným údajom pri vydávaní súhlasu na zhodnocovanie odpadov, alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením, je údaj o maximálnom výkone zariadenia za hodinu udávaný výrobcom mobilného zariadenia. Tento parameter je základným ukazovateľom pre zaradenie navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 8, a teda aj kritériom pre určenie, či navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu alebo povinnému hodnoteniu,“ potvrdzuje vo svojej reakcii pre Odpady-portal.sk ministerstvo životného prostredia.

Povoľovaciemu procesu sa pritom nevyhnú ani tie zámery spracovateľov, ktoré počítajú so zhodnotením menších množstiev. „Ak chcete prevádzkovať mobilné zariadenie na zhodnocovanie stavebného odpadu pod limitom pre zisťovacie konanie 50 000 t/rok, teda budete zhodnocovať menej odpadu ako 50 000 t/rok, v praxi musíte napriek tomu absolvovať proces povinného hodnotenia EIA,“ vysvetlil P. Socháň.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.