Chemická recyklácia plastov sa rozbehne, ak ju nebude brzdiť legislatíva, tvrdí expert

Návrh nového obalového nariadenia EÚ predpokladá postupné zvyšovanie podielu recyklovaného plastu vo výrobkoch. Po schválení novej legislatívy tak výrazne vzrastie dopyt po recyklácii plastov.

Jednou z možností, ktorá môže pomôcť saturovať dopyt, je chemická recyklácia plastov.

V článku sa dozviete:

• aké riziká vníma R. Suchopa v novej európskej legislatíve,
• čo je možné recyklovať,
  
• prečo môžu prísnejšie pravidlá zlikvidovať investície,
• ako vnímajú „plastikári" budúcnosť odvetvia recyklácie.
  

Pri chemickej recyklácii možno fosílne zdroje pre chemickú výrobu nahradiť recyklovaným materiálom z plastového odpadu tým, že sa plastový odpad premení termochemickými procesmi, napríklad pyrolýzou, na surovinu.

Na konferencii Odpady a obce 2023, ktorá sa uskutočnila v júni tohto roku na tradičnom mieste v Hradci Králové, hovoril Robert Suchopa zo spoločnosti ORLEN Unipetrol RPA o perspektívach a obmedzeniach chemickej recyklácie.

Robert Suchopa na konferencii Odpady a obce 2023 | Foto: Odpady-portal.sk

Podľa R. Suchopu existuje viacero postupov pre pre navrátenie plastových výrobkov po ukončení životnosti naspäť do aplikácií, teda finálnych produktov, či tovarov.

Tieto postupy sa líšia mierou premeny chemickej štruktúry tej zlúčeniny, teda plastu (polyméru), čo ovplyvňuje to, aký výrobok sa z toho dá vyrobiť, akú hodnotu za ten výrobok môžete očakávať alebo aké množstvo energie sa musí do procesu vložiť.

Pri chemickej recyklácii platí, že čím sa uskutočňuje komplexnejšia zmena štruktúry materiálu, tým je proces energetický náročnejší a investičné náklady sú vyššie.

S vysokými nákladmi sa dajú chemickou recykláciou poskladať stavebné prvky materiálu tak, aby bol uplatniteľný aj v tých najnáročnejších aplikáciách. Dôležité je premýšľať o tom, do akých aplikácií je vhodné recyklát použiť.

Spoločnosť ORLEN Unipetrol sa venuje najmä pokročilej recyklácii procesom pyrolýzy, teda termického rozkladu bez prístupu vzduchu. Paleta chemických recyklačných technológií je však oveľa širšia.

Z hľadiska chémie neexistuje nerecyklovateľný materiál, všetko je len otázkou nákladov.

Zlé pravidlá môžu proces zabrzdiť

V súčasnosti vzniká dopyt na základe európskej legislatívy, ktorá zavádza povinný obsah recyklátu v niektorých výrobkoch.

Chemický priemysel má investičný horizont dvadsať rokov, čo je väčšinou plánovaná životnosť technológie. Príprava projektu a realizácia trvá 5-8 rokov, to znamená, že dnes sú predmetom pripravovanej realizácie technológie, ktoré budú v prevádzke do roku 2050.

Prezentácia zariadenia na pomalý termický rozklad odpadov na veľtrhu IFAT 2018 | Foto: Odpady-portal.sk

Podľa Roberta Suchopu však pripravované nariadenie o obaloch predpokladá, že Európska komisia môže kedykoľvek zmeniť pravidlá, čo vytvára veľkú neistotu pre investorov.

V diskusiách na európskej úrovni často zamieňajú pojmy obsahu recyklátu a miery recyklácie, čo môže podobne spôsobovať komplikácie. „Dôležité je, aby sme tieto dva pojmy udržali aj v európskej legislatíve oddelené, ale zároveň aby si neprotirečili.”

Z návrhu obalového nariadenia navyše vyplýva, že do konca roku 2026 by sa mal zaviesť mechanizmus výpočtu, ale doteraz nie je jasné, akým spôsobom. Podľa R. Suchopu to opäť prispieva k miere neistoty v odvetví, ktoré sa v súčsnosti formuje.

Pripravení investovať

R. Suchopa poukázal aj na to, že vždy, keď vzniknú nové legislatívne požiadavky na obsah recyklátu v nejakých konkrétnych aplikáciách (výrobkoch), tak priemysel na ne zareaguje vo forme budovania nových recyklačných kapacít.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.