Ako znížili skládkovanie neupraveného odpadu v Rakúsku na nulu

Rakúsko sa často považuje za vzorovú krajinu pri znižovaní miery skládkovania a zvyšovaní recyklácie komunálneho odpadu. Prvé väčšie kompostárne pre biologicky rozložiteľný odpad tam vznikli už v polovici 70. rokov minulého storočia a od prelomu tisícročia začal štát výraznejšie regulovať skládkovanie. 

O skúsenostiach so vznikom a vývojom zariadení pre mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu, dopadu predúpravy na skládkovanie, či úlohe energetického zhodnocovania, hovoril na konferencii Odpadové hospodárstvo 2024 Erwin Binner, pôsobiaci na Univerzite prírodných zdrojov a biologických vied vo Viedni a Ústave odpadového hospodárstva a cirkulácie.

V článku sa dozviete:

• kedy a ako legislatíva v Rakúsku začala viac regulovať skládky odpadov,
• kedy bola zavedená povinnosť upravovať odpad pred skládkovaním,
• čo bolo cieľom budovania zariadení na mechanicko-biologickú úpravu zmesového odpadu,
• ako sa zmenil počet MBÚ zariadení v krajine za poslednú dekádu,
• ktoré zariadenia sú pilierom odpadového hospodárstva v Rakúsku,
• čo ukazujú dáta o spracovaní odpadu v MBÚ a ZEVO zariadeniach za rok 2020,
• aká časť odpadu, vstupujúceho do týchto zariadení, vystupuje z nich na recykláciu,
• čo ukazuje vývoj nakladania s komunálnym odpadom v Rakúsku od roku 1989 po súčasnosť,
• čo si myslí rakúsky expert o ekonomickej rentabilite MBÚ a ZEVO zariadení.

Prvé bariéry pre skládkovanie

V roku 1990 legislatíva v Rakúsku výraznejšie zasiahla do prevádzkovania skládok odpadov v dôsledku uplatňovania priorít pri nakladaní s odpadom – obmedziť tvorbu, zrecyklovať, zhodnotiť a nakoniec uložiť. Skládkovanie sa začalo obmedzovať tzv. trojbariérovým systémom.

„Prvou a najdôležitejšou bariérou je kvalita vstupujúceho odpadu. Druhou je dôkladný výber polohy skládky, treťou sú technológie používané na skládke. V roku 1996 sa zaviedli požiadavky na kvalitu odpadu, lokalitu, výstavbu a prevádzku skládok,“ objasňuje vývoj odpadového hospodárstva E. Binner.

„Zároveň sa zaviedol zákaz skládkovania bioodpadu s vysokým obsahom uhlíka. Už v roku 1996 všetci manažéri v odpadovom hospodárstve vedeli, že v roku 2004 príde zákaz skládkovania neupraveného odpadu a museli začať niečo robiť. Napokon to trvalo o niečo dlhšie, ale od 2009 zákaz naozaj vstúpil do platnosti.“

„Na dosiahnutie cieľa bolo jedinou adekvátnou technológiou energetické zhodnocovanie odpadu. Druhou cestou je mechanicko-biologická úprava,“ vraví expert.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.