Kompost aj hnoj znižujú množstvo baktérií odolných voči antibiotikám v pôde, naznačuje štúdia

Z nového výskumu vedcov z americkej Univerzity v Marylande vyplýva, že hnojenie pôdy kompostom a spracovaným hnojom môže v určitých prípadoch znižovať množstvo patogénov a baktérií odolných voči antibiotikám.

V mestskom prostredí neraz dochádza ku chemickej kontaminácii, napríklad ťažkými kovmi alebo stopovými množstvami antibiotík, no tiež k vyššiemu výskytu baktérií rezistentných voči antibiotikám.

Rezistencia voči antibiotikám je dnes rozšírená v dôsledku hojného použitia antimikrobiálnych látok v mnohých priemyselných odvetviach, v poľnohospodárstve aj v zdravotníctve.

Pôda v mestských oblastiach je ohniskom kontaminantov súvisiacich s ľudskou činnosťou, no zároveň sa čoraz viac využíva na pestovanie plodín, a baktérie odolné voči antibiotikám tak predstavujú rastúce riziko, keďže cez dopestované plodiny môžu prenikať do našich jedálničkov.

Marylandský tím sa preto rozhodol skúmať účinky hnojenia mestskej pôdy rôznymi typmi hnojiva s cieľom zvýšiť kvalitu a bezpečnosť plodín dopestovaných v rámci systémov mestského poľnohospodárstva.

Zaujímala ich odolnosť voči antibiotikám

V mestskom poľnohospodárstve a komunitných záhradách sa pôda často upravuje biologickými aditívami, napríklad živočíšnym hnojom alebo kompostom, ktorý pozostáva zo zmesi rastlinných a potravinových zvyškov, napríklad z ovocia a zeleniny, vajec, mliečnych výrobkov, mäsa alebo morských plodov.

Kompost a živočíšny hnoj sú zdrojom organickej hmoty, ktorá v pôde stimuluje mikrobiologické procesy, ktoré podnecujú rast plodín – napríklad živiny prevádza do stavu, v akom ich dokážu prijímať rastliny.

Takéto prípravky zlepšujúce kvalitu pôdy podliehajú reguláciám a pred použitím na úpravu pôdy musia byť správne skompostované alebo pasterizované, keďže nesú riziko šírenia mikróbov, napríklad salmonely alebo E.coli, ktoré spôsobujú ochorenia prenášané potravinami.

Potenciálny vzťah medzi použitím organických prípravkov zlepšujúcich kvalitu pôdy a rezistenciou voči antibiotikám u baktérií v mestských potravinových systémoch bol však doposiaľ málo preskúmaný.

Ryan Blaustein, ktorý pôsobí ako docent na Katedre výživy a potravinárstva, spoločne s kolegami sa preto podujali analyzovať pôdu a listovú zeleninu, ktorá bola dopestovaná na siedmich mestských farmách a v komunitných záhradách vo Washingtone, D. C.

Foto: Pexels

Hnojená pôda bola bezpečnejšia  

Z druhov zeleniny sa výskumníci zamerali konkrétne na kapustu, kel, repu a šalát a okrem tkaniva z listov odobrali aj vzorky pôdy z koreňovej oblasti.

Vo vzorkách testovali celkové hladiny baktérií a hladiny baktérií odolných voči antibiotikám, medzi ktoré patria látky ako ampicilín či tetracyklín. Okrem zeleniny skúmali v rámci každej farmy aj pôdu, ktorá buď bola alebo nebola upravovaná živočíšnym hnojom alebo kompostom. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.