Podáte ho už len elektronicky. Ako sa mení ohlásenie o vzniku odpadu? (ROZHOVOR)

Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním za rok 2024 sa bude po prvý raz podávať elektronicky. Znamená to, že firmy a obce v termíne do 28. februára 2025 už nebudú podávať ohlásenia v papierovej forme tak, ako doposiaľ. O zmene v závere októbra informovalo ministerstvo životného prostredia krátkym usmernením.

Experti však upozorňujú, že na mnoho informácií sa stále čaká a času na prípravu nebude nazvyš. Čo majú firmy a obce od digitalizácie ohlásení reálne čakať a na čo sa treba pripraviť?

O svoj pohľad na vec sa teraz podelili Martina Poláčková, riaditeľka spoločnosti INISOFT na Slovensku a Otakar Tománek, riaditeľ výroby softvéru materskej spoločnosti INISOFT v Česku. V rozhovore pre Odpady-portal.sk vysvetľujú, čo sa pri podávaní ročných ohlásení mení, čo nie, a čo zatiaľ zostáva nezodpovedané.

Ministerstvo koncom októbra oznámilo, že ročné ohlásenia sa budú za rok 2024 podávať výhradne elektronicky. Prekvapilo vás to?

Martina Poláčková: Aj keď digitalizácia evidencie odpadov je na Slovensku už dlho očakávaná, pre mnohých, vrátane nás, bolo zverejnenie usmernenia prekvapujúcim momentom. Už sme takmer uverili tomu, že nás nič nemôže prekvapiť. A predsa nás niečo prekvapilo.

Firmy a obce asi zaujíma hlavne praktická rovina. Zhrňme si to. Čo všetko sa mení a čo zostáva „po starom?“

Martina Poláčková: Zachovaný zostáva rozsah ohlasovaných údajov. Tie sa aj naďalej budú ohlasovať podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 366/2015 Z. z.. Mení sa iba forma podania údajov z papierovej na elektronickú. 

To znamená, že povinnosť informovať MŽP SR o produkcii a následnom nakladaní s odpadom zostáva v rozsahu súhrnných údajov za rok v členení, ktoré dôverne poznáme z roky podávaného papierového Ohlásenia o vzniku odpadov a nakladaní s ním.

Je to dobrá alebo zlá správa? Experti, vrátane vás, poukazujú na viacero rizík.

Martina Poláčková: Rozhodnutie digitalizovať podávanie ohlásenia je samo o sebe krokom vpred. Nie celkom šťastne načasovaný a nie celkom šťastne odkomunikovaný, ale jednoznačne je to krok k digitalizácii odpadového hospodárstva.

Vítame to, že v prvej etape ide iba o zmenu formy z papierovej na elektronickú. Pozitívne vnímame aj to, že bude možné údaje odoslať tak manuálnym vpísaním, ako aj vložením prílohy v podobe XML súboru. 

Na druhej strane za primárne riziko pre užívateľov z radov miest, obcí a firiem považujeme krátkosť času na zodpovednú prípravu. Stále čakáme na upresnenia dátovej štruktúry a tiež na veľmi dôležité metodické pokyny. 

Čo sa týka ISOH-u máme obavy, či obsahuje potrebné validačné kontroly načítaných dát, bez ktorých systém údaje síce bude vedieť načítať, ale bez akejkoľvek garancie ich správnosti. Vyzbierať cez ISOH podobne nekvalitné dáta, ako sme doteraz zbierali v RISO (Regionálnom informačnom systéme o odpadoch – pozn. red.), by príliš úspešným posunom nebolo. 

Okrem toho stále nemáme informácie ani o otestovaní systému, takže nám zostáva len dúfať, že nech už to bol ktokoľvek, kto dopracoval ISOH do pripravenosti načítavať dáta evidencie odpadov, túto možnosť dostatočne otestoval a nebude sa nám opakovať situácia z rokov 2020 - 2021, ktorá nastala po zavedení povinnosti podávať cez ISOH žiadosti o registráciu podľa § 98.

Informácií teda zatiaľ stále nie je veľa. Ministerstvo avizuje, že podrobnosti predstaví až koncom novembra. Na čo sa však už dnes môžu pripravovať pôvodcovia odpadov a oprávnené osoby? 

Martina Poláčková: Pôvodcovia odpadu sa možno trochu začali spoliehať na to, že sa novým povinnostiam elektronického odosielania dát vyhnú, keďže nová evidenčná vyhláška zavádza povinnosť až od takzvaného prvého prevzatia odpadu. Z povinnosti odosielať Ohlásenie za rok 2024 však vyňatí nie sú. Preto sa s novou povinnosťou budú musieť popasovať aj oni. Týka sa to tak miest a obcí, ako aj napríklad celého spektra výrobných firiem či zdravotníckych zariadení, ktoré sa nachádzajú v pozícii pôvodcu odpadu.

Je správnou cestou, že štát chce zbierať údaje aj od pôvodcov odpadov?

Martina Poláčková: Z nášho pohľadu áno, pretože jednak to zvyšuje kvalitu vyzbieraných dát a tiež umožňuje vykonávanie takzvaných krížových kontrol. Tie sú veľmi efektívnym nástrojom na zvýšenie transparentnosti nakladania s odpadom. Ukazujú to aj skúsenosti z Českej republiky, kde ISOH funguje už dlho (o fungovaní českého systému referujeme v tomto článku – pozn. red.).

Odvtedy bol tento termín opakovane posúvaný, pričom poslednou novinkou v tejto oblasti bola nová vyhláška č. 89/2024 Z.z. o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti účinnú od 1.1.2026, ktorá bola v Zbierke zákonov uverejnená 8. mája 2024 (na Odpady-portal.sk o novej vyhláške podrobnejšie píšeme v tomto článku – pozn. red.).

Už ste viackrát zmienili, že zostáva viacero nevyjasnených otázok. Na čo všetko sa v tejto chvíli stále čaká?

Otakar Tománek: XML súbor je výsledným formulárom s dátami. To, či sú jednotlivé kolónky povinné alebo nepovinné, akej sú veľkosti a dátového typu, je určené definíciou XSD. To je definícia, ktorá ešte musí byť zverejnená.

Druhou otázkou sú validácie. V samotnej definícii XSD nie je možné popisovať strojovo zložitejšie validácie, napríklad väzba na pole partner v závislosti od kódu nakladania. Ak bude systém ISOH pri prijímaní ohlásení obsahovať validácie nad rámec XSD, mali by byť všetky tieto validácie kompletne popísané. Systém by ich obsahovať mal, pretože aj webový formulár bude odrážať nejakú logiku a rovnaké princípy by sa mali kontrolovať aj pri vložení XML u externého zdroja.

Martina Poláčková: Ak bude systém ISOH obsahovať zmienené validačné mechanizmy, bolo by vhodné, aby ich tvorcovia evidenčných systémov mali k dispozícii skôr pre účely vývoja a testovania tvorby XML. Validačné kontroly sú mimoriadne dôležité pre dosiahnutie kvality a čistoty získaných dát a ich následného spracovania.

Usmernenie zatiaľ neinformuje ani o číselníkoch, registroch, dátových väzbách. Nevieme teda, či MŽP predpokladá iba napárovanie dát k IČO alebo ráta aj s nejakými krížovými kontrolami ohlásených údajov medzi jednotlivými subjektami. Netrpezlivo očakávame aj informáciu o možnom hromadnom nahrávaní dát pre spoločnosti, ktoré prevádzkujú veľký počet činností a zariadení. 

Predpokladám, že v posledných dňoch ste mali množstvo telefonátov od klientov. Ako dodávateľ softvérových riešení firmám pomáhate s evidenciou odpadov a ohlasovacími povinnosťami. Čo sa u vás dialo po tom, ako nečakane vyšlo nové usmernenie? 

Martina Poláčková: Prvé dni po vydaní usmernenia sme prioritne venovali internej komunikácii vo firme. Museli sme sa dôsledne oboznámiť so všetkými dostupnými informáciami. Analyzovali sme aj možné dopady informácií, ktoré ešte zverejnené neboli, aby sme sa ubezpečili, že napriek tomu, že usmernenie prichádza doslova na poslednú chvíľu, budeme ako dodávateľ špecializovaného softvéru schopní svojim zákazníkom pomôcť splniť novú povinnosť.

Bezprostredne sme zákazníkov informovali, že sme pripravení dopracovať náš softvér v súlade s usmernením MŽP SR. Následne sme sa ako tvorca ISOH-u 1 v Českej republike obrátili na MŽP SR s ponukou pomoci v podobe konzultácií, testovania dátovej štruktúry a prípadných validačných kontrol požadovaného XML súboru a tiež metodických pokynov. 

Samozrejme prebehlo mnoho rozhovorov s našimi partnermi, legislatívnymi poradcami, ako aj VIP zákazníkmi, odpovedali sme na mnohé otázky, ktoré prichádzali z mnohých strán. 

Súčasných aj budúcich zákazníkov ubezpečujeme, že po upresnení technickej dokumentácie bude do programu IS ENVITA doplnená možnosť jednoducho vygenerovať XML súbor, ktorý bude následne ako príloha vložený do systému ISOH. Poskytovať budeme aj zákaznícku podporu v podobe potrebných postupov a v prípade potreby aj osobnú asistenciu pri elektronickom podávaní ohlásení za rok 2024. 

Spomenuli ste, že ministerstvu ste ponúkli pomoc. Čo konkrétne by ste v tejto chvíli štátu odporučili?

Martina Poláčková: V prvej etape prechodu odovzdávania dát z papierovej na elektronickú formu by sme považovali za vhodné ustanovenie prechodného obdobia, počas ktorého by bolo umožnené podanie aj papierového ohlásenia aspoň vo vopred zadefinovaných prípadoch. Rozumieme však tomu, že by to znamenalo komplikáciu navyše, pretože by bolo potrebné vyriešiť, ako tieto dáta následne dostať do ISOH-u.

Celé roky sa netajíme tým, že sme zástancom postupného zavádzanie zmien a že za najrozumnejšie považujeme zachovanie rozsahu odosielaných dát v zmysle aktuálnej prílohy č. 2 vyhlášky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti namiesto ambície dostávať od oprávnených osôb celú priebežnú evidenciu odpadov, teda údaje o každom prevzatom, odovzdanom, zhodnotenom alebo zneškodnenom odpade. 

Taktiež považujeme za dostatočnú periódu odosielania dát jedenkrát ročne a nie kvartálne, ako to stanovuje nová vyhláška MŽP SR č. 89/2024 Z. z. o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. 

Spoločnosť INISOFT je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.