Ekodizajn prináša výrobcom konkurenčnú výhodu, hovorí austrálska expertka v oblasti udržateľnosti Leyla Acaroglu.
Na trh si razí cestu množstvo inovatívnych obalov, paleta používaných materiálov sa však musí zúžiť pre ich efektívnejšiu recykláciu. A v prípade plastov to platí dvojnásobne, vysvetľuje vo veľkom rozhovore pre Odpady-portal.sk austrálska dizajnérka, inovátorka a provokatérka udržateľnosti a cirkulárnej ekonomiky Leyla Acaroglu.
Známa propagátorka zelených inovácií na Slovensko pricestovala na pozvanie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK. Ako key speaker vystúpila s prednáškou na podujatí ENVI Summit 2024, konferencii o inovatívnych riešeniach a osvedčených postupoch pre ekologicky udržateľné obaly.
V rozhovore sa pýtame:
- kedy sa obal dá označiť za udržateľný,
- aké sú trendy v obalovom priemysle,
- akým výzvam čelí obalový priemysel a výrobcovia,
- čo hovorí na zákazy vybraných výrobkov v EÚ,
- aké inovatívne obaly sa podľa nej presadia na trhu,
- čo austrálska hovorí na triedenie textilného odpadu.
Neexistuje jedna zázračná odpoveď
Udržateľné, ekologické, zelené. Obaly aj neobalové výrobky dostávajú rôzne atraktívne znejúce prívlastky. Čo by ale podľa vášho názoru malo platiť, aby sme obal alebo výrobok mohli skutočne označiť za udržateľný?
Nejde tu o môj názor. Tvrdenie musí byť založené na vedeckých poznatkoch. Nemôžete vysloviť predpoklad o environmentálnych vlastnostiach výrobku, ak to nedokážete potvrdiť pomocou renomovanej vedeckej metódy. Napríklad LCA (posudzovanie životného cyklu – pozn. red.) je jedným z najlepších nástrojov na zhodnotenie obalu alebo výrobku z hľadiska jeho celkovej environmentálnej výkonnosti, a to na základe viacerých kategórií vplyvu.
Takto sa ale na tvrdenia vždy nenazerá a výsledkom môže byť greenwashing, ktorý teraz majú obmedziť nové európske regulácie. Posúvame sa v tejto veci dopredu?
Myslím si, že sa vzďaľujeme od čias, kedy spoločnosti mohli uvádzať tvrdenia o environmentálnych vlastnostiach svojich obalov a produktov bez akéhokoľvek overenia treťou stranou. Do hry vstupujú aj nové pravidlá v oblasti greenwashingu, ale zákazníci sa zároveň stávajú obozretnejšími.
V súčasnosti už podľa môjho názoru nemôžete hovoriť o environmentálnych vlastnostiach obalu alebo výrobku, ak o nich nemáte vedecké dôkazy, a to zvyčajne na základe kontextu, v ktorom výrobok existuje. Kontext je kľúčový a netreba na to zabúdať.
Čo tým kontextom myslíte?
Každý obal a produkt sa niekde vyrába, získava funkčnosť a potom sa dodáva na trh. Keď sa pozriete na tento celý systém, musíte sa zaujímať nielen o ťažbu surovín a ich spracovanie v krajine pôvodu, ale aj o finálny spôsob použitia na konci celého životného cyklu. Ako je výrobok či obal funkčne výhodný? Koľko spôsobov využitia má? Čo nahrádza? Aké sú alternatívy, ktoré by inak zastupovali tento výrobok? A napokon aké sú možnosti na konci jeho životnosti?
Je zrejmé, že obehové hospodárstvo sa snaží eliminovať odpad a odkloniť sa od jeho produkcie. Ekologický dizajn je však aj o optimalizácii a o pochopení vplyvu výrobku na životné prostredie. V skutočnosti nemôžete robiť ekodizajn ani bez toho, aby ste porovnávali svoje riešenia s alternatívami. Kľúčové je teda hľadanie rôznych materiálov na dosiahnutie funkčnosti a hľadanie stále nových riešení, vďaka ktorým by váš výrobok alebo obal mohol byť navrhnutý úplne iným spôsobom. Cieľom by teda vždy malo byť najprv pochopiť vplyv obalu alebo výrobu a potom ho potom porovnať s inými alternatívami, ktoré dosahujú rovnakú funkčnosť. Až potom dokážete nájsť najefektívnejší výsledok.
Hľadanie stále nových alternatív ale znamená aj stále nové náklady. Nemôže inovovanie výrobcov paradoxne dostať aj do konkurenčnej nevýhody, ak predraží ich výrobu?
Inovácie dávajú zmysel stále, pretože to, čo sa považuje za ekologické riešenie teraz, pravdepodobne nebude platiť o tri roky alebo päť rokov. Nie je to jednoduchá vec, ale keď sa inovácie robia dobre, vždy to prináša výhody, a to aj finančné výhody, pretože ekodizajn môže šetriť peniaze. Rozumný dizajn obalov je efektívny. Niektoré spoločnosti sa tohto procesu boja, pretože často nemajú dostatok informácií.
Som presvedčená, že spoločnosti z ekodizajnu naozaj profitujú hneď tým, že sú prvé na trhu s novými inováciami, ako aj tým, že skutočne reagujú na požiadavky spotrebiteľov a predbiehajú konkurenciu. Firmy, ktoré dokážu pracovať s vedeckými poznatkami a efektívne ich pretavovať do praxe, sa tak stávajú udržateľnejšími vo svojom podnikaní. Environmentálne aj ekonomicky.
Leyla Acaroglu | Foto: Odpady-portal.sk
Mnohí ľudia sú a priori presvedčení, že papierové obaly sú ekologickejšie ako plastové. Časť obchodníkov na to reaguje napríklad ponukou papierových tašiek. Hodnotenie celého životného cyklu tašiek však ukazuje, že to nemusí dávať zmysel. Ako to vnímate vy?
Opäť ide o kontext. Neexistuje jedna zázračná odpoveď a nedá sa vytvoriť jedno jediné riešenie komplexného problému. Dôvod, prečo analýzy LCA ukazujú, že plastová taška je z hľadiska životného prostredia vhodnejšia ako papierová, súvisí hlavne s hmotnosťou. Množstvo materiálu potrebného na dosiahnutie funkčných vlastností plastu je jednoducho väčšie. Ak v taške prenášate olivový olej alebo plechovky, funkčnosť tkaného vlákna v porovnaní s tepelne vytláčaným polymérom je zásadne odlišná.
Na druhej strane keď plastová taška skončí v prírode, na rozdiel od rozložiteľnej papierovej tašky môže spôsobiť viacero problémov. Morské živočíchy konzumujú plastové tašky, pretože si myslia, že sú to medúzy, zatiaľ čo papierová taška sa pravdepodobne len rozloží. Aj teraz sa v hodnoteniach LCA zohľadňujú všetky tieto aspekty. Na čo však nie vždy myslíme, sú lesnícke postupy, pri ktorých sa celulóza získava. Keď sa pozrieme na celý obrázok, každý výrobok a materiál má svoje pre i proti. Napokon vám z toho ale vyjde, že nie je lepšie riešenie ako opakovane použiteľná taška, s ktorou budete chodiť do obchodu stále dokola.
Vezmime si ale úplne iný príklad, vrecúško s cukrom, ktoré dostanete v kaviarni ku káve. Tu je papier absolútne vhodnejší, pretože funkčne poskytne to isté ako plast s malým množstvom materiálu. Zatiaľ čo papierová taška, v ktorej budete prenášať nákup s veľkou hmotnosťou, sa vám ľahko roztrhá, pri vrecúšku, ktoré obsahuje pár gramov cukru, tento problém neexistuje.
Prichádzajú úžasné inovácie
Celá téma udržateľnosti je naozaj komplexná a rôznym faktorom sa dá prisúdiť rôzna váha. Čo by pri hodnotení environmentálneho vplyvu malo mať byť rozhodujúce? Emisná stopa? Surovinová náročnosť? Rozložiteľnosť? Ak chcem svoj obal alebo výrobok označiť za „zelený,“ môžem si jednoducho vybrať kritérium, ktoré sa mi hodí.
Treba sa pozerať na viaceré kategórie vplyvu. Ak používame prístup založený na celom životnom cykle, odpoveď hľadáme vo viacerých kategóriách, zohľadňujeme aj produkciu emisií, aj produkciou odpadových vôd, aj spotrebu materiálov, aj ďalšie faktory. A popri tom všetkom opäť zdôrazňujem, že vždy treba myslieť i na kontext.
Uvediem príklad. Malé plastové obaly na mlieko do kávy. Myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že takéto používanie obalového materiálu je plytvanie. Európske politiky zrejme budú viesť k tomu, že tieto produkty v budúcnosti už na trhu nebudú. Ako výrobca sa môžete buď držať súčasného modelu a odolávať zmene, alebo to prijať ako výzvu a hľadať riešenia, ktoré umožnia spoločnosti uspokojiť potreby zákazníkov, ale udržateľnejším a obehovým spôsobom. Môže ísť o zmenu materiálu alebo inú službu, ktorou dosiahne požadovaný výsledok.
V EÚ máme už zavedené zákazy niektorých jednorazových plastových výrobkov. Iným príkladom je povinné spoplatnenie plastových tašiek. Sú takéto „silové“ riešenia podľa vás správna cesta?
Tu si pomôžem tým, že som aj sociálna vedkyňa. Človek nemá rád, keď mu niekto niečo berie.. Takže keď sme na začiatku boli konfrontovaní so zákazmi tašiek, mnohí ľudia mali naozaj veľký problém, pretože predtým boli tašky zadarmo a odteraz od nich niekto žiada, aby za ne platili. Ľudia vo všeobecnosti nemajú radi, keď im niekto povie, že niečo nemôžu mať, najmä ak to niečo bolo dlho zadarmo. Takže máme prirodzenú reakciu na tieto zákazy.
Avšak akonáhle táto úvodná fáza odznela, ľudia si naozaj rýchlo zvykli a dnes sa nad spoplatnením tašky pozastavuje už málokto. A aký je výsledok? Dnes na ulici bežne vidíte ľudí, ktorí idú na nákup s opakovane použiteľnou taškou. Jednoducho sa to stalo normálnym. Ľudia si dnes vedome berú tašku, keď vychádzajú z domu. Je to úplne normálna a bežná prax. Tak ako ľudia nemajú radi zmeny v podobe nových obmedzení, sú aj veľmi prispôsobiví. Mám za to, že dobre navrhnuté intervencie môžu pomôcť normalizovať nové postupy. Je preto dôležité navrhnúť nastaviť zmeny tak, aby sa zmiernila frustrácia, ktorú môžu ľudia spočiatku cítiť.
Na druhej strane zákazy podľa mňa vždy musia byť spojené s nejakou motiváciou siahnuť po alternatíve. Pokiaľ zavádzame zákazy, musia existovať aj finančné stimuly na inovácie alternatívnych materiálov a alternatívnych postupov, ktoré umožnia spoločnostiam finančne a bezproblémovo prejsť na nové riešenia. Takže v oblasti plastových fólií určených na styk s potravinami momentálne prebieha obrovské množstvo inovácií s materiálmi na biologickej báze, ako sú morské riasy alebo dokonca potravinový odpad. A tieto inovácie sú motivované práve zmenou na trhu.
Určite však existujú aj oblasti, kde sú striktné zákazy na mieste kvôli bezpečnosti ľudí. Viete napríklad, že koncom 19. storočia bol heroín dostupný aj pre deti ako liek? Dnes je zakázaný. Keď ako spoločnosť zistíme, že niečo je naozaj škodlivé, máme zodpovednosť zabezpečiť, aby bola mimo dosahu.
Spomenuli ste rôzne alternatívy plastov biologického pôvodu. Slovenský vedec Pavol Alexy v rozhovore pre Odpady-portal.sk vysvetľoval, čo musia tieto obaly spĺňať, aby boli udržateľné. Aké nové materiály a riešenia sa podľa vás v dohľadnej dobe aj reálne presadia na trhu?
Existuje už veľa obalových alternatív na biologickej báze z morských rias. A každý kmeň morských rias je iný, pričom existujú všetky rôzne vlastnosti materiálov a obrovská príležitosť na inovácie. Ale to je len jeden materiál. Ďalšími riešeniami môžu byť napríklad odpady z produkcie banánov či jabĺk. Perspektívnou inováciou je tiež materiál z mikróbov a kvasiniek, z ktorých sa dajú extrahovať určité enzýmy a tie potom premeniť na plast, ktorý má rovnaké vlastnosti ako plast z ropy, ale môže ísť do kompostu. Aj tu je potrebné zohľadniť celý životný cyklus, aby sa zabezpečila úplná udržateľnosť pri zvažovaní biologických alternatív.
Leyla Acaroglu | Foto: Odpady-portal.sk
Ak sa ale výrobca rozhodne pre tieto riešenia, spravidla to znamená omnoho vyššie náklady než klasické obaly. Nie je v tomto smere ekonomika limitujúcim faktorom obalových inovácií?
Na trh prichádzajú naozaj úžasné inovácie, ale je pravda, že v počiatočnom štádiu môže mať každá nová technológia dodatočné náklady. Lenže po tom, ako sa technológia ujme, náklady idú dole. Ukážkovým príkladom sú solárne panely. Dnes je solárna energia už lacnejšia ako kedysi dominantná produkcia uhoľných elektrární. V prípade obalových inovácií však určite potrebujeme výskum a vývoj a investície do týchto oblastí. Každá krajina bude mať príležitosti, ak sa pozrie na svoj poľnohospodársky sektor a odpadové produkty a zistí, ako by s nimi mohla pracovať na vytváraní nových riešení, ktoré v súčasnosti nie sú na trhu.
Výrobca nemusí čakať na reguláciu
Nové materiály kladú zároveň nové nároky na odpadové hospodárstvo, vrátane systému zberu a recyklácie. Napríklad bioplasty pri nesprávnom vytriedení medzi plasty spôsobujú problémy. Dokáže s týmito inováciami držať krok aj odpadový sektor?
Určite nemôžeme nahradiť všetko z jednorazových plastov za bioplasty. Musíme tiež inovovať podnikateľské modely a dodávateľské reťazce, pričom tu prichádza na rad obehové hospodárstvo. Je naozaj dôležité, aby firmy premýšľali päť až desať rokov do budúcnosti o tom, ako sa systém zmení. Recyklácia je dobrá, ale nie je hlavným riešením a zároveň je nákladná.
Takže si myslím, že musí dôjsť k väčšiemu zjednoteniu materiálov. Aj v prípade plastov na trhu existuje obrovské množstvo obalov na báze polymérov, pričom niektoré sa dajú ľahko recyklovať a iné nie. Plasty na trhu ešte určite budú, ale paleta materiálov sa musí zúžiť, aby bol ich zber a opätovné použitie jednoduchšie. Kľúčové zároveň bude, aby pre recyklátorov existoval trh a aby bol po recyklátoch dopyt. V súčasnosti sa množstvo plastov nerecykluje, pretože pre ne jednoducho neexistuje odbyt, ktorý tu ale napríklad v prípade recyklovaných kovov existuje a je silný. Ťažba kovov zo zeme je veľmi drahá. V prípade plastov však trh zaplavuje lacná produkcia petrochemického priemyslu z primárnych surovín.
Európski recyklátori už dlho poukazujú na krízu vo svojom odvetví, ktorú pripisujú práve nízkym trhovým cenám recyklátov, ale aj dovozom z krajín mimo EÚ. Ako sa v tomto kontexte pozeráte na globálny trh s odpadmi a recyklovanými materiálmi? A dokážu európski výrobcovia súťažiť s konkurenciou z krajín s menej prísnymi environmentálnymi reguláciami?
Je logické, že štáty EÚ sa budú snažiť do určitej miery chrániť svoj trh. Nové regulácie vyžadujúce obsah recyklovaného materiálu vo výrobkoch môžu pri vhodnom nastavení určite pomôcť tomu, aby sa rozvíjal domáci trh. A pre správne fungovanie trhu je dôležité, aby aj dovážaný výrobok s obalom spĺňal rovnaké kritériá, aké sú kladené na domácich výrobcov.
Podľa môjho názoru má v súčasnosti pre každú spoločnosť, ktorá vyrába tovar a poskytuje služby v Európskej únii, zmysel vypracovať plán udržateľnosti, ktorý nebude len reakciou na politiky, ale bude sa skutočne proaktívne zaoberať tým, ako inovovať. Som presvedčená, že naše myslenie by sa malo zmeniť z nastavenia „uf, toto je ďalšie bremeno na pleciach“ na „super, toto je príležitosť na inováciu.“
Horúcou témou na Slovensku je triedený zber použitého šatstva a textilného odpadu, ktorý sa má ako nová zákonná povinnosť rozbehnúť od 1. januára 2025. Veľkou výzvou však bude nakladanie s vyzbieraným materiálom. Recyklačné kapacity sú limitované. Je podľa vás správne rozbiehať povinné triedenie textilu, ak preň neexistuje koncovka?
Textilný odpad, v ktorom sa v skutočnosti nachádza celá paleta materiálov, vrátane veľkého množstva plastov, môže byť surovinou pre množstvo rôznych výrobkov, napríklad podklady pod koberce či izolačné materiály v stavebníctve. Tento trh je v súčasnosti stále relatívne malý v porovnaní s tým, aký rozvoj ho pravdepodobne čaká, keď sa tieto riešenia etablujú vo veľkom.
Otázka, odkiaľ začať s budovaním trhu pre textilný odpad, je relevantná, pretože jeho rozvoj potrebuje tak dostatok vstupného materiálu z triedeného zberu, ako aj odbyt pre recyklované výrobky. Tak ako je v textilnom odpade obsiahnuté široké spektrum materiálov, tak je k dispozícii veľké množstvo možných aplikácii. Na Slovensku napríklad máte obrovský automobilový priemysel, ten môže byť veľkým odbytiskom.
Okrem plastov sú však v oblečené aj prírodné vlákna bavlny, ktoré by sa dali vracať späť do prírody. Ak by sa napríklad podarilo vytriediť všetky prírodné vlákna, boli by naozaj užitočné napríklad v poľnohospodárstve, kde môžu slúžiť na potláčanie buriny pri pestovaní jahôd. Som zvedavá, čo ukážu vaše skúsenosti s triedeným zberom textilu a teším sa na ne, keď sa na Slovensko jedného dňa vrátim.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.