Pavol Alexy: Skutočne zelené sú len plasty, ktoré sú rozložiteľné a vyrobené z obnoviteľných zdrojov

Profesor Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je popredným európskym vedcom v oblasti vývoja biodegradovateľného plastu.

V rozhovore vysvetľuje, za akých podmienok je využitie biologicky rozložiteľných plastov priaznivé k životnému prostrediu, aké slabiny má zber kuchynského odpadu, prečo nie je energetické využitie odpadov najlepším riešením nakladania so surovinou a prečo sú klasické plastové tašky environmentálne priaznivejšie, než papierové.

Boj proti zmene klímy bol za ostatné desaťročia motorom prudkého rozvoja tzv. zelených odvetví. Jedným z nich je aj vývoj bioplastov, ktorým sa venujete už niekoľko desaťročí. Čo vlastne bioplasty sú a v čom spočíva ich environmentálny prínos?

Pod pojmom bioplasty sa vnímajú tri typy materiálov, ktoré sa využívajú na trhu. Z nich je však úplne ekologický iba jeden.

V odbornej terminológii sa však za bioplast považuje aj taký materiál, ktorý síce je vyrobený z obnoviteľných zdrojov, čiže nie z ropy, ale nie je biologicky rozložiteľný. Môže sa však označovať ako bioplast.

Bioplast je aj polymér, alebo plast, ktorý je vyrobený z ropy, ale rozkladá sa v biologickom prostredí, čiže je biologicky rozložiteľný. A tretí typ, ten celkom ekologický, je vyrobený z obnoviteľných zdrojov a zároveň aj biologicky rozložiteľný.

To znamená, že všetky tieto tri typy materiálov sú označované na trhu ako bioplasty, až na to, že jedny sa nerozkladajú, ale sú vyrobené napríklad zo škrobu, druhé sa rozkladajú, ale sú syntetické, a tretie sú vyrobené z obnoviteľných surovín, ale zároveň sú aj biologicky rozložiteľné.

Z environmentálneho pohľadu by sa len tie posledné mali nazývať bioplastmi, lebo sú ekologické z oboch hľadísk.

Z čoho sú zvyčajne vyrábané bioplasty z obnoviteľných zdrojov?

Z obnoviteľných surovín, to znamená, že nie z takzvaných fosílnych surovín, ako sú napríklad ropa, zemný plyn a podobne.

Možno ich teda vyrábať napríklad zo škrobu, alebo zo surovín živočíšneho pôvodu. Najčastejšie je to však škrob.

Bezproblémovo sa dajú vyrábať bioplasty aj z cukrov. Ako zložka bioplastov sa niekedy používa aj celulóza, ktorá je prírodný polymér, a tiež obnoviteľná surovina.

Odkedy sa venujete bioplastom?

Už od 90. rokov minulého storočia, kedy som sa začal venovať ekologickým riešeniam v oblasti polymérov, z ktorých som sa zameral najmä na plasty.

Vtedy neboli na trhu bežne dostupné materiály, ktoré by boli „full bio-based”, teda vyrobené výlučne z obnoviteľných zdrojov surovín.

Využívali sa prevažne len syntetické rozložiteľné bioplasty, teda z ropy. Tieto biologicky degradovateľné, kompostovateľné plasty z ropy, však nie sú pre životné prostredie úplne neškodné, lebo pri ich rozklade, hoci aj biologickom, produkujú skleníkové plyny.

Podobne ako keby sme surovinu na ich výrobu, teda ropu, premenili na palivo a napríklad spálili ako benzín.

Pavol Alexy | Foto: Odpady-portal.sk

Prečo?

Problém, ktorý vzniká pri spotrebovaní ropy, či už ako paliva, alebo suroviny na výrobu čohokoľvek, vrátane energie, spočíva v tom, že na konci životného cyklu sa ropa premení na oxid uhličitý (CO₂, pozn. red.) a vodu.

To znamená, že plast z ropy, ktorý sa nerozloží, aj keby sa ocitol na skládke, tak sa z neho uhlík neuvoľní vo forme CO₂. Ak dáte takýto plast do kompostu, tak sa uvoľní CO₂, lebo tie mikroorganizmy neurobia nič iné, ako to, že to rozložia na biomasu a oxid uhličitý.

Využitie ropy na účely výroby biorozložiteľného plastu je za istých okolností horšie, než jej využitie na výrobu palív. Ak zoberiete ropné palivá tak ich spálením „len“ premeníte na CO₂. Pri premene ropy na plast, následne jeho spracovanie, výrobu finálnych výrobkov, je potrebné pripočítať k celkovej uhlíkovej stope takéhoto výrobku aj CO₂, ktoré sa pri tom vyprodukuje, spotrebou energií pri výrobe, doprave, či manipulácii s odpadom.

Rozložiteľné plasty z ropy však aspoň neznečisťujú oceány.

Áno. Klasické syntetické plasty sa v prírode nerozkladajú, alebo sa rozkladajú stovky rokov, lebo sú vyrábané s tým účelom, aby sa nerozkladali.

Biorozložiteľné plasty z ropy sa preto prvoplánovo považujú za ekologické, lebo odpad sa rozloží, teda zmizne. Lenže zmizne nie celkom ekologicky. Z toho dôvodu, že sa pri tom produkuje fosílny CO₂.

Hlavný problém plastového odpadu v oceánoch však nespočíva v tom, že ide o plast, ale v tom, že je to odpad.

Čiže alternatívne odpady v moriach by boli horšie?

Minimálne rovnako zlé ako tie plastové. V spoločnosti, najmä od laickej verejnosti, vzniká tlak na to, aby sme sa vrátili k pôvodným obalom z tradičných materiálov, napríklad namiesto PET fľaše sklenenú.

Preprava nápojov v ťažkých sklených fľašiach výrazne zvyšuje spotrebu pohonných hmôt oproti ľahkým plastovým fľašiam. Takisto treba povedať, že recyklácia skla je tiež energeticky oveľa náročnejšia, než recyklácia plastov.

Plastové obaly sú v globálnom hodnotení určite ekologickejšie ako tradičné obaly. Príčinou „litteringu”, teda voľne pohodeného odpadu v prírode, je zlý manažment a naše spotrebne orientované správanie sa.

Environmentálne priaznivý prístup v oblasti obalovej techniky by mal spočívať v tom, že v prvom rade nebude dochádzať k zbytočnému „nad-obaľovaniu” tovarov, a pokiaľ to je možné, obaly by sa mali vyrábať z obnoviteľných surovín, nie z ropy.

Čiže zo surovín, ktoré spotrebovávajú CO₂ už pri svojom vzniku.

Áno. To sú najmä rastliny a rastlinné produkty.

Pred desiatimi rokmi sme sa v denníku Odpady-portal.sk zhovárali s profesorom Ivanom Chodákom zo SAV, ktorý sa tiež venuje vývoju bioplastov z obnoviteľných zdrojov. Poukázal aj na to, že ich výroba je veľmi drahá. Čím to je? Nie je rozhodujúcim faktorom práve vyššia energetická náročnosť výroby, teda de facto sú menej environmentálne priaznivé?

O energetickej náročnosti by sme mohli polemizovať. Záleží na tom, o ktorý druh bioplastu by išlo, ale v istých prípadoch to môže byť aj energetická náročnosť.

Hlavne však ide o technologickú náročnosť a závislosť na pomerne dlhom výrobnom cykle, nakoľko sme závislí v tomto prípade na vegetačnom cykle rastlín.

Ropu premeníte na hotový výrobok veľmi rýchlo, lebo nemusíte čakať celé leto, kým „narastie” ropa. Ak chcete získať škrob na výrobu plastov, tak musíte počkať, kým rastlina narastie.

No a potom potrebujete podstatne viacej technologických krokov na vyrobenie plastu, v porovnaní s výrobným procesom plastu z ropy.

Človek je energeticky veľmi neefektívny spotrebič, lebo na pomerne malý výkon prijíma potraviny, ktorých výroba je vysoko energeticky náročná. Pri ekologizácii výroby tak narazíme na „energetický strop”. Čo s tým?

Samozrejme, že aj obyčajný chlieb má obrovskú uhlíkovú stopu. Musíme však smerovať k ekologizácii nášho pôsobenia na Zemi, lebo inak zničíme sami seba. My to vedome a „úspešne” robíme.

Táto otázka však nepatrí tým, ktorí vyvíjajú ekologické bioplasty, či iné environmentálne priaznivé materiály, ale tým, ktorí vyvíjajú zelené energie.

Bolo by veľmi nerozumné zastaviť vývoj bio-materiálov, vrátane plastov, až do čias, kedy civilizácia dokáže vyrobiť lacnú a zelenú energiu. Vývoj materiálov a energií musia byť dve rovnocenné zložky pri hľadaní komplexných zelených riešení.

Dokonca si dovolím tvrdiť, že úloha zelených energií je z pohľadu ekologizácie nášho pôsobenia na tejto planéte absolútne prvoradá.

Treba si však uvedomiť, že aj keď dosiahneme stopercentnú výrobu zelenej energie a materiálov z obnoviteľných zdrojov, tak nebudú lacnejšie, než tie z ropy. Rozvoj priemyselnej výroby viedol k blahobytu, ale doplatilo na to životné prostredie.

Ak ho chceme vrátiť naspäť, ozdraviť, bude nás to stáť nemalé prostriedky. Ľudstvo má však v princípe len dve možnosti: buď za lacné peniaze vyhynie, alebo za drahé prežije.

Výroba bioplastov z obnoviteľných zdrojov bezpochyby zvýši nápor na využitie pôdy. Nemali by sme sa poučiť z produkcie biopalív, pri ktorých sa pri tvorbe environmentálnej politiky už upúšťa od využitia primárnych surovín a prechádza sa na sekundárne odpadové materiály z poľnohospodárskej výroby?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.