Chceme viac paliva zo Slovenska a menej z dovozu, ale kroky štátu tomu nepomáhajú, odkazujú cementári. Pomohli by vyššie poplatky za skládkovanie.
Cementárne na Slovensku v minulom roku 2024 spálili tuhé alternatívne palivá (TAP) v objeme 374-tisíc ton. Historicky nejde o najvyššie číslo. Viac „TAP-iek“ slovenské cementárne využili v rokoch 2022 či 2020, kedy išlo o takmer 400-tisíc ton. Vzhľadom na celkovú spotrebu palív však podiel TAP v palivovej základni cementární stúpol na rekordných 75 %.
Ako priblížil riaditeľ Zväzu výrobcov cementu SR Rudolf Mackovič, cementárne zvyšujú podiel alternatívnych palív už roky. Pred 10 rokmi sa takto nahrádzalo približne len 50 % fosílnych palív. Vlani cementárne vďaka TAP spálili takmer o 230-tisíc ton uhlia menej, čím výrazne znížili svoju uhlíkovú stopu.
Zdroj: Zväz výrobcov cementu
„Takéto alternatívne palivo vyrobené z nerecyklovateľného odpadu, ktoré sa využíva v cementárňach, spĺňa prísne kvalitatívne a ekologické parametre“, vysvetľuje R. Mackovič. Tepelná energia z týchto palív je podľa neho využitá pre výrobu cementu a ich nespáliteľná časť, popol, sa stáva súčasťou cementu.
Využívanie alternatívnych palív pri výpale slinku je dlhoročný trend, nielen na Slovensku. Výhodou je nižšia uhlíková stopa a pomoc s odkláňaním odpadov od skládkovania. Namiesto toho, aby sa napríklad nerecyklovateľné plasty ukladali bez využitia na skládkach, odpady sú v spracovateľských závodoch upravované na palivo.
Práve „TAP-ky“ pritom majú byť jedným z výstupov mechanicko-biologickej úpravy odpadov (MBÚ), ktorá mala byť povinnou od 1. januára 2025. Do hry však koncom vlaňajška vstúpil nečakaný odklad tejto povinnosti.
„Slovensko musí do roku 2035 znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na maximálne desať percent, ale postup našich zákonodarcov minulý rok bol v rozpore s týmto cieľom a na Slovensku je tak stále preferované neekologické skládkovanie odpadu,“ hovorí šéf cementárenského zväzu.
„K zníženiu skládkovania a zvýšeniu využívania odpadu by pomohlo navýšenie poplatkov za jeho ukladanie na skládkach. Kľúčová legislatíva týkajúca sa navýšenia poplatkov a zavedenia povinnosti úpravy odpadu však bola minulý rok bez zmysluplného vysvetlenia posunutá o ďalšie dva roky,“ vraví R. Mackovič. „Slovenské cementárne vedia výrazne pomôcť, nakoľko prioritou je pre nás zhodnocovanie alternatívnych palív vyrobených na Slovensku."
V súčasnosti cementárne kvôli malej výrobnej kapacite lokálnych výrobcov TAP časť odpadovej suroviny dovážajú aj zo zahraničia, napríklad z Rakúska či Talianska. Cementári však dlhodobo tvrdia, že paliva z domáceho odpadu by chceli viac a pred štyrmi rokmi v tejto veci uzavreli aj memorandum s rezortom životného prostredia.
„Využívanie a spracovanie slovenského odpadu ako alternatívneho paliva ovplyvňuje najviac slovenská legislatíva,“ uzatvára R. Mackovič.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.