NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Keňa: Second-hand nie je hrozbou, ale motorom rastu, tvrdia obchodníci (+súvislosti)

Zákaz dovozu použitého oblečenia by spôsobil stratu 83 miliónov eur v rozpočte a nárast pašovania.

Keňa, trh so second-hand

Ilustračné foto: Unitarian Universalist Service Committee, Flickr

Obchod s použitým oblečením (mitumba) a domáca textilná výroba sa nemusia vylučovať; naopak, môžu spoločne ťahať kenskú ekonomiku vpred. Tvrdí to 75-stranová štúdia, ktorú minulý týždeň zverejnil think-tank Institute of Economic Affairs (IEA Kenya) spolu s asociáciou Mitumba Consortium Association of Kenya, ktorá zastupuje viac ako dva milióny obchodníkov s použitým odevom.

V článku sa dozviete:

  • ako je štrukturovaný trh s odevmi v Keni,
  • prečo sa africké vlády, vrátane Kene, snažia zakázať import použitého oblečenia,
  • ako zvyšujú Európska únia a environmentálne organizácie tlak na zákaz vývozu použitého textilu do Afriky,
  • prečo považujú autori štúdie zákaz za škodlivý,
  • ktoré krajiny v Afrike zvyšujú clá a v ktorej krajine tvorí obchod s použitými odevmi významnú súčasť ekonomiky.

Keňa má v súčasnosti dvojaký trh s textilom: tvorí ho domáca výroba odevov, ktorá smeruje na domáci trh a na export, a obchod s mitumba, čo je v svahilčine označenie pre použitú obuv a odev, teda second-hand. V roku 2022 Keňa doviezla 177 664 ton použitého ošatenia.

Snahy zakázať dovoz

V súčasnosti tento trh čelí vonkajšim aj vnútorným tlakom. Kenská vláda sa vo svojom dlhodobom pláne rozvoja snaží premeniť krajinu na sebestačnú ekonomiku, v ktorej bude výroba textilu hnacou silou tvorby pracovných miest a bude prepojená s poľnohospodárstvom, ktoré bude vyrábať vlákna pre textilný priemysel.

Podobne uvažujú aj krajiny Východoafrického spoločenstva (EAC), ktorého je Keňa členom. Hlavnou politickou otázkou, ktorou sa členské krajiny EAC zaoberajú, je, či obchod s použitým odevom a iným tovarom brzdí rozvoj domácej výroby textilu.

Aj preto niektorí tvorcovia politík silne podporujú obmedzenie obchodu a dovozu použitého odevného tovaru a obuvi v regióne východnej Afriky. Napríklad Rwanda, Tanzánia a Uganda pokračujú vo zvyšovaní ciel na dovezené odevy, čo v konečnom dôsledku najviac postihuje domácnosti s nižšími príjmami.

Ilustrácia vytvorená pomocou nástroja ChatGPT (OpenAI), 2025

Francúzi chcú zákaz

Vonkajší tlak prichádza aj zo strany Európskej únie. Tá v roku 2022 vyviezla asi 1,4 mil. ton použitých textílií, viac než dvojnásobok oproti roku 2000. Francúzsko – s podporou Švédska a Dánska – preto v marci 2024 oficiálne navrhloúplný zákaz exportu použitého oblečenia mimo EÚ s odôvodnením, že „Afrika už nesmie byť smetiskom rýchlej módy“.

Snahu zakázať vývoz podporujú aj rôzne súkromné iniciatívy:

Kampaň Stop Waste Colonialism (The Or Foundation) tvrdí, že second-hand slúži EÚ ako „de-facto odpadový manažment“ – do Ghany vraj prichádzajú tri kusy šiat na osobu a výrazná časť končí na skládkach, pričom zisk ostáva v Globálnom Severe.

Správa Trashion (Changing Markets, 2023) odhaduje, že 20 – 50 % bálov dovážaných do Kene je nepredajných a tretina kusov obsahuje plasty, ktoré sa okamžite menia na odpad a mikroplasty v riekach.

Greenpeace zverejnil v roku 2022 štúdiu, podľa ktorej takmer 40 % šatstva dovážaného do Ghany je odpad, ktorý sa spaľuje alebo splavuje do oceánu; požaduje celoúnijný zákaz exportu. Túto informáciu však neskôr spochybnila iná štúdia, ktorej sme sa venovali v denníku Odpady-portal.sk minulý rok.

JRK Slovensko

Aké benefity prináša second-hand?

Ekonomické mýty o sebestačnosti sa snaží spochybniť práve zmienená kenská štúdia. Jej autori tvrdia, že mitumba prináša krajine široké spektrum výhod.

Kľúčové zistenia

  • Pracovné miesta a dane. Mitumba živí približne 2 milióny ľudí a ročne prináša 12 miliárd KSh (približne 83 mil. eur) na dovoznom cle.
  • Dvojtrh, nie konkurencia. Second-hand dopĺňa, nie vytláča domáce značky; domácnosti nakupujú nové aj použité šaty a citlivo reagujú na ceny.
  • Silná korelácia s príjmami. Priemerný príjem rástol od roku 2007 tempom 5,35 % ročne, dopyt po mitumbe až 8,3 %. Každé percento rastu príjmov zvyšuje dovoz second-handu o 12 %.
  • Projektovaný boom. Ak sa trend udrží, do roku 2037 stúpne objem dovozu na 587 tisíc ton a spotreba na 8,2 kg na obyvateľa; priemerný príjem by presiahol 4 900 USD.

Regulácie zabijú trh a prosperitu

Autori predkladajú štyri scenáre ďalšieho vývoja trhu s použitým oblečením, podľa toho, aký prístup zvolí vláda.

 
 

Zostáva vám 30% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pribudnú nové kódy odpadu. Vysvetľujeme, ako ministerstvo doplní Katalóg odpadov

Pribudnú nové kódy odpadu. Vysvetľujeme, ako ministerstvo doplní Katalóg odpadov

Katalóg odpadov čakajú po viac ako ôsmich rokoch zmeny.

Po OZV je na rane správca zálohovania. Koaličný poslanec ho chce vyberať nanovo

Po OZV je na rane správca zálohovania. Koaličný poslanec ho chce vyberať nanovo

Súčasný minister Taraba navrhoval ešte ako poslanec zálohový systém zoštátniť.

Fínsko otvorilo dôležitú tému: chce deregulovať pravidlá EÚ pre odpady, obaly aj plasty

Fínsko otvorilo dôležitú tému: chce deregulovať pravidlá EÚ pre odpady, obaly aj plasty

Helsinki žiadajú úpravy pravidiel EÚ pre desiatky oblastí environmentálnej politiky. Tvrdia, že chcú menej byrokracie a nižšie náklady.

X
X
X
X