Zodpovedá projektant aj za odpady? Nový stavebný zákon to rieši

Aký podiel zodpovednosti má projektant na nesprávne definovanej bilancii stavebného odpadu? Čo ak na stavbe vznikne aj nebezpečný odpad, s ktorým projekt nepočítal. A treba projekt spracovať nanovo, ak na stavbe došlo k neočakávanej udalosti a napríklad po zrútení konštrukcie vznikli odpady, ktoré neboli zahrnuté do bilancie?

To sú len niektoré z praktických otázok, ktoré vyvstali po tom, ako sa od 1. apríla 2025 dostal do praxe nový stavebný zákon. Legislatíva nezmenila pravidlá hry „iba“ pri povoľovaní stavieb, ale výrazne sa dotkla aj nakladania so stavebným odpadom a demolačným odpadom.

Na to, aké problémy súčasná prax prináša a ako sa dajú riešiť, sme sa pýtali konzultantky - expertky na odpadové hospodárstvo a Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Odpady na papieri nie sú odpady na stavbe

Ministerstva životného prostredia SR má na svojom webe zverejnenú Príručku nakladania so stavebným odpadom a odpadom z demolácií. Envirorezort príručku vydal v roku 2022 v nadväznosti na „reformu nakladania so stavebným odpadom,“ a Plán obnovy, teda reflektujúc na zmeny v §77 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 344/2022 Z.z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií.

Lenže legislatíva odpadového hospodárstva odvtedy prešla veľkými zmenami. Kľúčové bolo hlavne prijatie nového stavebného zákona, ktorý sčasti zlúčil stavebné a územné konanie. A čo je dôležité - zvýšil mieru zodpovednosti projektanta, a to nielen voči príprave projektovej dokumentácie, ale tiež zodpovednosti za priebeh stavby a jej zmien až po kolaudáciu.

„V praxi sa veľmi často stretávame s tým, že zoznam stavebných odpadov a spôsob nakladania s nimi definuje projektant už v projektovej dokumentácii a tento zoznam chápeme ako východiskový a smerodajný, hoci často dochádza počas výstavby k odchýlkam v množstvách stavebných odpadov, ale aj rozsahu druhov stavebných odpadov,“ objasňuje Zuzana Balková, konzultantka a šéfka Združenia poradcov v odpadovom hospodárstve.

Foto: Odpady-portal.sk

Niekedy sa však podľa skúseností expertky stáva, že v konštrukčných prvkoch stavby sa objaví aj kontaminovaný stavebný odpad a občas dokonca i azbest alebo rádioaktívne požiarne hlásiče. Materiály a predmety, s ktorými nikto pred začiatkom stavebných prác nerátal.

„S uvedenými zmenami sa vždy, či už stavebník alebo zhotoviteľ vysporiadali intuitívne, väčšinou v koordinácii s povoľovacím orgánom. Ten občas považoval zmenu v rozsahu odpadov za takú zásadnú, že celý proces povoľovania sa vrátil až na úplný začiatok a bolo treba žiadať zmenu projektu alebo v krajných prípadoch až zmenu spracovaného zámeru o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,“ vysvetľuje odborníčka.

Pri kolaudačnom konaní sa firmy podľa jej skúseností v záväznom stanovisku (pred 1. aprílom 2025 vo „vyjadrení“) orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo priamo u povoľujúceho orgánu (stavebného úradu) stretávajú s tým, že zástupca povoľujúceho orgánu vyžaduje niekedy až bezvýhradné vysporiadanie sa s odpadmi, ktoré vznikli na stavbe. Vychádza sa pritom z technickej správy projektanta, ktorý pracuje nielen s odhadom množstiev stavebných odpadov, ale aj s odhadom druhov stavebných odpadov.

„Povoľujúci orgán si pritom často stanovuje, už v podmienkach stavebného povolenia, vlastné kritériá preukazovania reálneho nakladania so stavebným odpadom ku kolaudácii a určuje aj spôsob „nekompromisného“ preukazovania dôkazov, ako napríklad originály faktúr a vážnych lístkov o odpade, a to s presne stanoveným rozsahom údajov,“ pokračuje Z. Balková. 

Problémom však je, že faktúry sú síce účtovným dokladom, ale nie sú relevantným dokumentom z pohľadu legislatívy odpadového hospodárstva. Vážne lístky zas žiadna právna úprava nedefinuje, je to len slangové pomenovanie „dokladu o hmotnosti“ z určeného meradla.

„Podmienky prevádzkovania určeného meradla pritom neobsahujú podmienku generovania výstupu o hmotnosti a už vôbec nie rozsah údajov pre účely zákona o odpadoch, ktoré by mal doklad z určeného meradla obsahovať,“ upozorňuje Zuzana Balková.

Foto: Odpady-portal.sk

Čo hovorí a radí úrad

Súčasťou komplexných zmien v stavebnej legislatíve bol aj vznik nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Ako kompetentného orgánu v tejto téme sme sa preto pýtali, ako postupovať pri riešení praktických problémov načrtnutých Z. Balkovou z doterajšej praxe, kedy legislatíva kladie kľúčovú zodpovednosť na projektanta.

Úrad vysvetľuje, že ak sa produkcia odpadu v praxi odchýli od bilancie, s ktorou rátal projektant, vždy to neznamená, že projekt treba prepisovať. „Odchýlky v odpade, ktoré vzniknú počas zhotovovania stavby, nepredstavujú automaticky dôvod na zmenu projektu,“ tlmočila hovorkyňa úradu Simona Parížeková.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.