Recyklovať kritické suroviny sa v EÚ celkom nedarí, upozorňuje správa

Európska únia si stanovila náročné ciele znižovania emisií a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov pri výrobe energií. Transformácia vyžaduje nové technológie, obsahujúce kritické suroviny ako lítium, nikel, kobalt, meď a prvky vzácnych zemín.

Spotreba týchto surovín by sa mala výrazne zvyšovať a zaistenie dodávok sa stáva strategicky dôležitou oblasťou pre viacero odvetví ekonomiky. V roku 2020 Európska komisia prijala akčný plán pre kritické suroviny, ktorý stanovuje ciele, aby:

• aspoň 10 % ročnej spotreby strategických surovín v EÚ sa ťažilo na domácom trhu,
• aspoň 40 % strategických surovín sa spracúvalo v EÚ,
• aspoň 25 % strategických surovín pochádzalo z recyklovaných materiálov,
• najviac 65 % ročnej spotreby ktorejkoľvek strategickej suroviny v EÚ pochádzalo z jedinej krajiny mimo EÚ.

Zabezpečiť dodávky kritických surovín možno tromi základnými spôsobmi. Domácou produkciou (ťažba a spracovanie), dovozom z krajín mimo EÚ. Treťou cestou je lepšie využívanie existujúcich zdrojov, teda recyklácia. Ako sa Európe darí napredovať v týchto oblastiach, hodnotila správa Európskeho dvora audítorov.

Spoliehanie sa na dovoz

V prípade väčšiny kritických surovín je EÚ závislá od dovozu z iných krajín a takto to podľa audítorov vo veľkej miere zostane aj naďalej. Import však narúšajú zákazy vývozu a geopolitická situácia, čo ohrozuje bezpečnosť dodávok do EÚ.

Príkladom je Čína, ktorá vlani začala uplatňovať vývozné licencie na sedem prvkov vzácnych zemín, kľúčových pre výrobu veterných turbín a v ďalších odvetviach. Vydávanie licencií je však pomalé a úrady v praxi povoľujú iba zlomok žiadostí európskych firiem.

Dodávky surovín limitujú aj regionálne politické konflikty. Napríklad dovoz dôležitých surovín pre technológie obnoviteľných zdrojov z Ukrajiny sa v dôsledku invázie Ruska znížil z 345-tisíc ton v roku 2021 na zhruba 60-tisíc ton v roku 2024.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.