Pri viacerých komoditách je recyklácia stratová a povinnosti sa sprísňujú. Ak sa niečo nezmení, firmy prestanú fungovať bez strát.
Hoci recyklácia odpadu znie na prvé počutie veľmi dobre a iniciatíva Green Deal ako idylka, ktorou sa chce Európa nechať viesť, realita vždy taká ružová nie je. Recyklácia je v mnohých prípadoch stále najdrahší spôsob nakladania s odpadmi a európska regulácia je pre Slovensko príliš ambiciózna. Ceny druhotných surovín? Padajú.
Prečo je to tak? A akú úlohu v tom všetkom zohráva materiálový tok odpadu? Na túto tému sa v rámci konferencie Odpady a životné prostredie 2025 pozrel prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Peter Krasnec.
Z právneho hľadiska má materiálový tok odpadu oporu v zákone o odpadoch. Ten okrem iného rieši, ako sa nakladá s odpadmi z obalov a neobalových výrobkov a aké povinnosti majú pôvodcovia odpadu a výrobcovia.
V prípade obalov zákon a súvisiace predpisy definujú materiálový tok ako pohyb odpadu: z miesta jeho pôvodu, do prvého zariadenia na zhodnocovanie alebo iného určeného zariadenia, kde sa odpad ďalej spracúva.
V článku sa dozviete:
- kde sa najvýraznejšie prejavil pád cien druhotných surovín,
- čo prináša európske nariadenie o obaloch a prečo je ťažko splniteľné,
- ako Green Deal ovplyvňuje priemysel a následne objemy odpadov.
Bez podpory by sa toho nikto neujal
V systéme komunálnych obalových odpadov zohráva kľúčovú rolu rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV). Aj zákon ukladá výrobcom povinnosť preplácať všetky manipulačné, prepravné, triediace a skladové operácie, ktoré sú spojené s materiálovým tokom odpadov.
V praxi to znamená, že náklady na triedený zber, prepravu a triedenie obalových odpadov majú byť financované výrobcami prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Krasnec dodáva, že bez tejto podpory by ekonomika triedenia pri mnohých komoditách jednoducho „nevychádzala.“
„Ak by sme ako zberové spoločnosti nemali aspoň čiastočnú podporu zo strany OZV pri obaloch, tak vám otvorene poviem, že nikto do toho nepôjde, lebo by vás to ťahalo priemerne medzi mínus 200 až 300 eur za tonu.“
A otázka financií zaznieva aj pri recyklácii. Pretože kým slovenská legislatíva aj európske stratégie kladú dôraz na predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu (hierarchia nakladania s odpadmi), z pohľadu ekonomiky to často vyzerá úplne inak.
„Áno, predchádzanie vzniku nás takmer nič nestojí, príprava na opätovné použitie tiež nič. No energetické zneškodnenie či skládky sú nákladovo výrazne nižšie ako recyklácia, pretože tá je najdrahším spôsobom,“ kalkuluje prezident APOH.
Stav, v ktorom sa recyklačný sektor momentálne nachádza, nie je závideniahodný. Odráža sa v ňom nielen prepad cien druhotných surovín, no aj rast nákladov a nedostatočný dopyt zo strany priemyslu.
Zostáva vám 66% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.