Chýbajú kapacity na spracovanie odpadu, ale bez dát sme slepí, hovorí Juraj Číž.
Využívanie tuhých alternatívnych palív (TAP) je jedným z mála spôsobov, ako môžu cementárne optimalizovať svoje náklady na výrobu a zároveň znižovať emisie CO2. Výrobcovia cementu pomocou TAP nahrádzajú čoraz viac uhlia, čím znižujú svoju uhlíkovú stopu a zároveň pomáhajú aj odpadovému hospodárstvu – z cementární sa stala „koncovka“ pre nerecyklovateľné odpady.
Pohľad na rok 2025 nám priblíži Juraj Číž, ktorý sa venuje téme využívania alternatívnych palív vyrobených z odpadov pri Zväze výrobcov cementu (ZVC) a zároveň je aj konateľom najväčšieho výrobcu tuhých alternatívnych palív (TAP), spoločnosti ecorec Slovensko s.r.o.
Zväz výrobcov cementu zverejnil najnovšie údaje za rok 2025. Sú v niečom výnimočné ?
Minulý rok štyri slovenské cementárne využili 370-tisíc ton alternatívnych palív. Je to približne rovnaké množstvo ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Rok 2022 bol rekordným v množstve ktoré bolo ešte o 30.000 ton vyššie ako v roku 2025.
Na celkovú spotrebu alternatívnych palív má najväčší vplyv množstvo vyrobeného cementu, práve v tom bol minulý rok slabší. Druhým faktorom ovplyvňujúcim množstvo zhodnotených alternatívnych palív je % ich náhrady. A v tom bol minulý rok výnimočný - išlo o historicky najlepší výsledok, kde slovenskí cementári nahradili až 77% svojej potreby primárneho paliva.
Ako je na Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami ?
Konkrétni výrobcovia si údaje strážia, ale za cementárenské zväzy vieme porovnať priemerný stupeň náhrady na európskej úrovni, združenie CEMBUREAU za všetky európske krajiny 58% za rok 2022, susedné Rakúsko 87.7% (2024) a Nemecko 73.4% (2023). Takže môžeme povedať že naši cementári patria medzi svetovú špičku vo využívaní TAP. Využívanie alternatívnych palív výrazne vplýva na celkové náklady výroby cementu.
Čím sú náklady nižšie, tým sa vie výrobca cementu lepšie presadiť. Bez využívania alternatívnych palív na Slovensku, by sme stratili konkurencieschopnosť pri výrobe cementu a ten by sa vo väčšej miere dovážal z okolitých krajín. Tomu samozrejme predchádzali investície v desiatkach miliónov eur nielen do ich využívania, ale aj do technológií ochrany ovzdušia, skladovania a podobne.
Pomerne kontroverzne sú vnímané dovozy odpadu, resp. TAP zo zahraničia. Koľko odpadu ste využili z dovozu v minulom roku ?
Faktom je, že Ministerstvo životného prostredia počas roka 2025 vydalo rozhodnutia na dovoz odpadov z iných krajín v množstve 737-tisíc ton. Z tohto množstva bolo však pre cementárne a výrobcov TAP vydaných povolenie na dovoz 430-tisíc odpadu pod katalógovým číslom 19 12 12 a 19 12 10. Slovenské cementárne zhodnotili len približne 320-tisíc ton TAP týchto katalógových čísel.
Je bežnou praxou žiadať o väčšie množstvo, a to hlavne kvôli istote dodávok, tak aby v prípade potreby bol jeden dodávateľ nahradený iným. Bez TAP už slovenské cementárne nedokážu fungovať. Samozrejme od tohto množstva musíme odpočítať aj množstvo TAP, ktoré bolo vyrobeného zo slovenských odpadov.
Ako vnímate domácich výrobcov TAP ?
Musím povedať , že naši členovia spolupracujú so všetkými domácimi výrobcami TAP. Množstvá TAP vyrobených doma, rastie. Konkrétne za našu spoločnosť (ecorec Slovensko – pozn. red.) výrazne navyšujeme využívanie domáceho odpadu, ktorý už dominuje.
Ako najväčší problém vnímame nedostatočné domáce kapacity na úpravu odpadu na TAP. Druhým faktorom je nepredvídateľnosť legislatívy, naozaj sme už rátali s využívaním tzv. ľahkej frakcie pochádzajúcej z MBÚ, a najväčšou bariérou sú nízke poplatky za skládkovanie odpadu.
Vedeli by ste teda spracovať aj TAP pochádzajúci zo slovenských liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadu (MBÚ) ?
Áno. Cementárne už dlhodobo upravujú portfólio využívaných TAP smerom aj k TAP nižšej výhrevnosti, aby mohli efektívne využiť tzv. ľahkú frakciu z MBÚ. Aktuálne približne 30% spotreby TAP už predstavuje TAP nižšej výhrevnosti. Tento podiel očakávame, že sa bude ešte zvyšovať.
Takže MBÚ vie byť riešením pre Slovensko ?
MBÚ primárne rieši úpravu a stabilizáciu biologickej zložky komunálneho odpadu, tak aby jeho skládkovanie nepredstavovalo hrozbu pre klímu. Sekundárnym efektom je vytriedenie ľahkej frakcie z odpadu, ktorá je ideálna na výrobu TAP.
Pre takéto TAP na Slovensku existujú kapacity v cementárňach. Je nezmyslom skládkovať ľahkú frakciu bez akéhokoľvek využitia. Najmä v časoch, keď závislosť na fosílnych palivách je na príťaž. Odpad je zdrojom, ktorý máme doma a musíme ho najlepšie využiť.
MBÚ áno a ZEVO nie ?
Najťažšie sa zdá zladiť dopyt s ponukou na regionálnej úrovni. Správna cesta je kdesi uprostred. Je tu riziko, že vznikne príliš veľa liniek MBÚ a nebude možné takéto množstvo odpadu spracovať v cementárňach, či teplárňach. Veľká diskusia je ohľadom výstavby kapacít ZEVO. Dlhoročná diskusia sa vedie o tom koľko a kde.
Bolo by potrebné namodelovať regionálnu potrebu a ich umiestnenie, zohľadniť aj trend produkcie komunálneho odpadu do budúcnosti, a samozrejme zahrnúť aj produkciu priemyselného odpadu.
Tu však narážame na to, že bez dát sme jednoducho slepí. Slovensko nemá spoľahlivé dáta o produkcii odpadu a bez nich model nebude fungovať. A práve tu vzniká riziko, že ZEVO sa naplánuje v regiónoch, kde už existujú kapacity v zariadeniach na spoluspaľovanie. Výsledkom bude, že odpad sa bude prepravovať na veľké vzdialenosti, znižovanie jeho dovozu zo zahraničia pôjde pomalšie. Možné aj to, že veľa využiteľného odpadu bude končiť stále na skládkach...
Foto: Odpady-portal.sk
A ako vidíte ďalší rozvoj kapacít cementárni ?
Nahrádzame už 77%. V roku 2019 sme predikovali že cementárne budú využívať cca 400-tisíc ton TAP pri 80-percentnom stupni náhrady tradičného paliva. Takže predikcia sa skoro splnila. Celková kapacita môže po dokončení niektorých investičných projektov našich členov ešte stúpnuť, ale nepredpokladám, že v najbližších rokoch presiahne 500-tisíc ton ročne.
Zároveň sme poukazovali na nízku domácu kapacitu výroby TAP. Tu sa žiaľ nič nezmenilo. Podľa štúdie IEP na Slovenskú existuje približne osem až 10 výrobcov TAP. Môj osobný odhad je, že sú schopní vyrobiť do 150-tisíc ton TAP ročne. Takže, ak by chcelo byť Slovensko sebestačné vo využívaní domáceho odpadu, musela by sa zdvojnásobiť kapacita na výrobu TAP, vrátane finalizácie TAP z liniek MBÚ.
Ako je možné toto zmeniť ?
Vo všeobecnosti sa zdá, že výroba TAP na Slovensku je v porovnaní so skládkovaním menej atraktívna. Samozrejme v špecifických regiónoch ekonomika funguje rôzne. V regióne s nedostatočnou kapacitu skládok ide cena za likvidáciu odpadu hore a výroba TAP je lepšia voľba, nielen ekologicky, ale aj ekonomicky. To platí predovšetkým pre odpady z priemyslu. Pomáhajú tomu aj záväzky mnohých „osvietených“ firiem, ktoré skládkovaniu hovoria jasné nie.
Takže nie je potrebné nič meniť...
Faktor, ktorý má zásadný vplyv kam odpad ide, je nárast zákonných poplatkov za skládkovanie. Tu sa od roku 2022 nič nezmenilo. Odpad môže byť ukladaný na skládky bez obmedzenia, poplatky sa nezmenili, dokonca ani o mieru inflácie. Dokonca aj v prípade zavedenia povinnosti úpravy MBÚ sa zdá, že bude možné výhrevný – využiteľný odpad, tzv. ľahkú frakciu naďalej pomerne lacno skládkovať. Je potrebné sa zamerať na odklon využiteľného odpadu zo skládok.
Ako sa hovorí, odpad vždy hľadá najlacnejšiu cestu a tou by nemalo byť skládkovanie, ale rozumné zhodnotenie, v tomto prípade energetické. To najdôležitejšie, čo celý sektor odpadového hospodárstva potrebuje, je predvídateľné prostredie, v ktorom sa podnikateľské subjekty nebudú báť investovať do nových kapacít. V Rakúsku to vyriešili radikálne a v roku 2025 zakázali skládkovanie výhrevných odpadov. Ale predchádzala tomu dlhoročná príprava kapacít.
Ale do roku 2035 musíme skončiť skládkovanie aj u nás.
Dokonca od budúceho roku. Stále platí zákaz skládkovania výhrevného odpadu od roku 2027.... Ale ako povedal Svätopluk Čech: „Slabý je iba ten, kto v sebe stratil vieru a malý ten, kto pozná len malý cieľ.“
Nie je potrebné rezignovať, vieme čo máme urobiť, aby sme zneškodňovanie na skládkach výrazne obmedzili. Potrebné je, hoci aj po malých krokoch, kráčať tým smerom. Takže nabrať odvahu postupne navyšovať poplatky za skládkovanie neupraveného a výhrevného odpadu. Neodkladať povinnosť mechanickej úpravy odpadu, a trh sa postará o dobudovanie MBÚ, finalizácie TAP či budovanie kapacít ZEVO. Tie vzniknú tam, kde to dáva zmysel a sú potrebné.
Odporúčania?
Bez dát sme slepí. Čo najskôr implementovať ISOH. Potom dôsledne sledovať hierarchiu nakladania s odpadom. A začať od konca, čiže snažiť sa obmedziť skládkovania a použiť nástroj, ktorí funguje najlepšie. Peniaze. Tak dostane budovanie infraštruktúry na zhodnocovanie odpadov dostatočný impulz. A potom sa postupne prepracujeme až na začiatok k princípom obehového hospodárstva, tak aby nevyužiteľného odpadu bolo čo najmenej.
Stiahnite si:
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.