Názor. Dôvody, prečo nestavať ďalšiu spaľovňu v Bratislave, nevychádzajú z iracionálneho uvažovania

V nedávnom článku v denníku ODPADY-PORTAL o vystúpení Barbory Čerňanskej, manažérky spoločnosti SLOVNAFT, na konferencii ODPADY 2026 v Žiline sa uvádza, že kritiku projektu CEZO (Centrum energetického zhodnotenia odpadov) zo strany aktivistov, samospráv a politických predstaviteľov hodnotila veľmi kriticky. Doslova pritom uviedla: „Tam, kde my prichádzame s odborníkmi a faktami, často čelíme emóciám, hnevu a iracionálnemu uvažovaniu.“

Priatelia Zeme – SPZ, podobne ako viaceré ďalšie environmentálne organizácie, považujú plánovanú spaľovňu Slovnaftu za škodlivú investíciu a tento zámer od začiatku pripomienkujeme v procese posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie. Nedávno sme podali rozklad proti súhlasnému záverečnému stanovisku MŽP SR. Preto si dovolím poukázať aspoň na niektoré z našich výhrad, ktoré zároveň reagujú na uvedené vyjadrenie pani Čerňanskej.

Bratislava je podľa nás nevhodným miestom

V prvom rade považujeme umiestnenie budúcej spaľovne na okraji územia Slovenska, v bezprostrednej blízkosti už existujúceho zariadenia OLO – ZEVO a zároveň v najväčšej aglomerácii na Slovensku, ktorá je už v súčasnosti zaťažená emisiami z dopravy a viacerých priemyselných zdrojov, za veľmi nevhodne zvolené.

Blízkosť štátnych hraníc vytvára predpoklad na budúce využívanie odpadov aj zo zahraničia. Existencia spaľovne OLO – ZEVO v Bratislave zase znamená, že odpady pre CEZO bude potrebné zvážať zo vzdialenejších oblastí, v niektorých prípadoch viac ako 100 km.

Potvrdzuje to aj samotný SLOVNAFT, ktorý do zvozovej oblasti pre komunálny odpad v množstve 118 000 ton ročne zahrnul okrem Bratislavského kraja aj Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj. Navrhovateľ pritom neposúdil možnosť využitia dostupných kapacít troch cementární nachádzajúcich sa v tejto zvozovej oblasti – v Rohožníku, Ladcoch a Hornom Srní –, ktorých celková kapacita predstavuje 440 000 ton TAP ročne.

Rovnako podľa nášho názoru dostatočne nezohľadnil prognózy vývoja tvorby komunálneho odpadu ani opatrenia, záväzky a strategické ciele stanovené v národných a európskych dokumentoch vo vzťahu ku komunálnemu odpadu.

Znižovanie tvorby komunálneho odpadu pritom nie je iba desaťročia legislatívne stanoveným, no v praxi nedostatočne napĺňaným cieľom. Súčasný stav životného prostredia a prebiehajúca klimatická zmena si vyžadujú jeho reálne plnenie. To si nevyhnutne vyžaduje aj zmenu smerovania hospodárstva, výrobných a spotrebných vzorcov, spôsobu uvažovania spoločnosti a predovšetkým väčšie zohľadnenie potrieb budúcich generácií.

Chýba analýza potrebných kapacít pre nebezpečné odpady

Čo sa týka nebezpečných odpadov, Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025 ukladal do konca roka 2022 vypracovať analýzu zariadení na spracovanie nebezpečných odpadov podľa ich pôvodu a vlastností, vrátane posúdenia potrebných kapacít jednotlivých zariadení v regiónoch v závislosti od množstva a povahy vznikajúcich odpadov. Takáto analýza však dodnes nebola vypracovaná.

Nemáme preto dostatočný odborný podklad na posúdenie, aké kapacity na termické spracovanie nebezpečných odpadov Slovensko skutočne potrebuje, pre aké druhy a množstvá odpadov je termické zneškodnenie najvhodnejším spôsobom nakladania ani aký vývoj možno v budúcnosti očakávať v množstve a nebezpečných vlastnostiach týchto odpadov.

Slovnaft vo svojich vyjadreniach zároveň deklaroval aj možnosť zneškodňovania odpadov pochádzajúcich zo sanácie starých environmentálnych záťaží, napríklad z lokality Vrakunskej skládky. Vzhľadom na charakter týchto odpadov a prítomnosť významného množstva chlórovaných organických zlúčenín nie je navrhovaný teplotný režim CEZO, pri ktorom sa počíta prevažne s teplotami približne okolo 900 stupňov, iba s ojedinelým zvýšením teploty nad 1000 stupňov, vyhovujúci.

Na vysoké riziká spojené s možným spaľovaním odpadov zo starých environmentálnych záťaží upozornila vo svojom rozklade aj Ing. Zuzana Kocúnová, bývalá riaditeľka odboru ochrany ovzdušia MŽP SR.

Nie každý spáliteľný odpad je vhodný na energetické využitie

Pani Čerňanská uviedla, že podľa ich analýz sú na Slovensku približne dva milióny ton priemyselných odpadov vhodných na termické spálenie. V Správe o hodnotení sa však takýto údaj neuvádza. Uvádza sa v nej len pomerne neurčitá formulácia, že v roku 2023 vzniklo v Slovenskej republike viac ako 1,5 mil. ton iných priemyselných odpadov vhodných na energetické využitie.

O aké konkrétne druhy odpadov a na základe akej metodiky bola ich vhodnosť na energetické využitie posudzovaná, sa však v tomto dokumente nedozvieme.

Samotná skutočnosť, že je odpad technicky spáliteľný, pritom ešte neznamená, že jeho energetické využitie je environmentálne vhodné. Typickým príkladom sú plasty, ktoré sú prevažne fosílneho pôvodu a pri ich spaľovaní vznikajú vysoké emisie fosílneho CO2. Podľa údajov Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) predstavuje emisný faktor plastov približne 75 kg CO2/GJ, zatiaľ čo pri zemnom plyne je to približne 56,1 kg CO2/GJ.3)

Mestá so spaľovňami zaostávajú v triedení odpadu

Pani Čerňanská odmietla argument, že budovanie nových kapacít na energetické využitie odpadu musí automaticky viesť k ústupu od plnenia recyklačných cieľov. My však poukazujeme na riziko, že k brzdeniu triedeného zberu a recyklácie dochádza najmä v bezprostrednom okolí spaľovní.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.