Toxický odpad na Horehroní: Po rokoch patovej situácie štát spúšťa tender na sanáciu za desiatky miliónov eur

V regióne Horehronia sa nachádza jedna z najťažších ekologických záťaží z čias socialistickej industrializácie. Hoci vtedajší štátny petrochemický podnik ukončil spracovávanie ropy a výrobu olejov už pred polstoročím, toxický odpad tu zostal dodnes.

Aj keď zodpovednosť za sanáciu gudrónových jám pri obci Predajná v okrese Brezno prebral v roku 2016 štát, prvý tender z roku 2018 skončil fiaskom a bol zrušený údajne kvôli diskriminačne nastaveným podmienkam súťaže.

Konečne odstrániť toxický odpad sa teraz ministerstvo životného prostredia pokúša v novom medzinárodnom tendri, ktorého podmienky vyhlásilo tento týždeň.

Odkaz Petrochemy: Ako vznikol toxický problém

Gudrónové jamy v obciach Predajná a Nemecká sú priamym dôsledkom priemyselnej činnosti štátneho podniku Petrochema Dubová, ktorý tu v 60. a 70. rokoch 20. storočia spracovával ropu a vyrábal oleje.

Gudrón je nebezpečný ropný odpad s obsahom kyseliny sírovej, ťažkých uhľovodíkov a ďalších toxických látok. Odpad z tejto výroby skončil v niekoľkých lagúnach v bezprostrednom okolí závodu – bez toho, aby bol riadne zneškodnený.

Predajná I bola dokončená v roku 1963 ako skladovacia jama s rozmermi približne 80 × 60 metrov a hĺbkou 8 metrov. Už v 60. rokoch sa riešila stabilita jej hrádze a v 70. rokoch sa pre nemožnosť ďalšieho navýšenia začal hľadať priestor pre druhú skládku.

Predajná II bola vybudovaná v roku 1973 a o pár rokov neskôr sa sem začali prečerpávať odpady zo starej skládky a prevádzka Predajnej I bola následne ukončená. Na Predajnú II sa ukončil vývoz odpadu začiatkom 80. rokov. Pôvodným vlastníkom a prevádzkovateľom areálu bol štátny podnik Petrochema, neskôr privatizovaný. V súčasnosti sú pozemky vo vlastníctve SR a v správe MŽP SR.

Riziko, ktoré lokality predstavujú, nie je len teoretické. Gudrónové jamy dlhodobo predstavujú vážnu environmentálnu záťaž, pretože môžu kontaminovať pôdu, podzemné vody aj rieku Hron. Okolité obce dlhodobo upozorňujú, že ide o časovanú bombu. Riziko erózie a pretrhnutia hrádze odkaliska hrozí najmä počas prívalových dažďov a snehových zrážok.

Štát prevzal zodpovednosť, ale riešenie meškalo

Po prebratí zodpovednosti za odstránenie envirozáťaže v Predajnej v roku 2016 vyhlásilo MŽP SR prvý tender v roku 2018. O tri roky neskôr ho nové vedenie zrušilo pre údajne diskriminačné podmienky.

V roku 2024 nastala už núdzová situácia, kedy hrozil únik toxickej vody z odkaliska (skládky) a bolo potrebné okamžité odčerpávanie vody a jej prevážanie do najbližšej čističky odpadových vôd. Tieto aktivity zabezpečoval a financoval štát, keďže spoločnosť PTCHEM to nedokázala.

Na mieste je inštalovaná mobilná čistiareň vôd za 1,4 mil. eur. Aj v tomto roku je potrebné odčerpávanie toxickej vody, pričom od polovice marca do apríla 2026 sa z lokality odviezli stotisíce litrov.

ÚHP: Náklady sanácie môžu byť vyššie

Posun v odstraňovaní záťaže nastal koncom roka 2024, keď MŽP získalo z európskych fondov nenávratný finančný príspevok na sanáciu jám v Predajnej vo výške vyše 66 miliónov eur. To otvorilo cestu k novému verejnému obstarávaniu.

Odhadované náklady na sanáciu ministerstvo v tendri stanovilo na 54,5 milióna eur. Táto cifra však vzbudila pozornosť analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR. Ten ešte pred samotným vyhlásením tendra vydal odporúčania k nastaveniu súťaže.

Podľa analytikov skutočné náklady na odstránenie záťaže môžu byť podstatne vyššie, než MŽP SR komunikovalo. Pôvodný odhad envirorezortu bol až 95 mil. eur. Po aktualizovanom prieskume trhu znížilo objem na 78 mil. eur.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.