Kontajnery za mrežami, vstup na čip, elektronická evidencia výsypov a postupne aj váženie odpadu. To, čo ešte pred pár rokmi využívala iba menšia časť slovenských obcí, sa postupne dostáva aj do väčších miest a na sídliská.

Množstvový zber komunálneho odpadu sa stal jednou z najdiskutovanejších tém odpadového hospodárstva. Kým časť samospráv v ňom vidí cestu k nižšiemu množstvu zmesového odpadu, vyššej miere triedenia a spravodlivejším poplatkom, kritici upozorňujú na vysoké investičné náklady, technické komplikácie či riziko odpadovej turistiky a čiernych skládok.

Do zavádzania nových systémov zároveň vstúpili aj eurofondové dotácie za desiatky miliónov eur. Mestá začali investovať do uzamykateľných stojísk, čipov, vážiacich systémov a elektronickej evidencie. Nové projekty pripravujú veľké krajské mestá aj menšie samosprávy.

Z rodinných domov presúva na sídliská

Hoci sa o množstvovom zbere na Slovensku diskutuje už roky, väčšina projektov sa doteraz týkala najmä rodinných domov. Dôvod je jednoduchý. Každá domácnosť má vlastnú nádobu a systém vie pomerne jednoducho evidovať, ako často sa vyváža.

Najväčšou výzvou zostávajú bytové domy a sídliská. Práve tam sa dnes sústreďuje pozornosť viacerých miest.

Otázky a odpovede

1. Prečo mestá zamykajú kontajnery?

Na prvý pohľad môže zamykanie kontajnerov pôsobiť iba ako technická zmena. V skutočnosti však ide o jeden z najdôležitejších krokov pri príprave množstvového zberu v bytových domoch. 

Ak chce mesto sledovať, kto nádoby používa, prípadne v budúcnosti určovať poplatok podľa produkcie odpadu, potrebuje mať kontrolu nad prístupom ku kontajnerom. Práve preto samosprávy budujú uzamykateľné stojiská a zavádzajú čipové systémy. 

Najďalej sa v tomto smere dostali viaceré väčšie mestá. Prešov začal budovať klietkové stojiská už v roku 2024 a v projekte pokračoval aj počas roka 2025. Mesto postupne osádza elektronické zámky a obyvateľom rozdalo viac ako 1 500 čipov. 

Foto: Mesto Prešov

Radnica pritom otvorene hovorí o dvoch cieľoch. Prvým je obmedzenie prehrabávania kontajnerov a znečisťovania ich okolia. Druhým je boj proti tzv. odpadovej turistike, teda situáciám, keď nádoby využívajú osoby alebo firmy, ktoré za odpad v danej lokalite neplatia.

„Prináša to so sebou oveľa väčšiu kontrolu nad daným stojiskom, či už ide o poriadok pri kontajneroch alebo neželaný, takzvaný odpadový turizmus,“ vysvetľoval vtedy prešovský primátor František Oľha. Mesto zároveň priznáva, že ide aj o prípravu na budúci množstvový zber na sídliskách. Podľa radnice však nepôjde o záležitosť mesiacov, ale rokov, keďže systém si vyžaduje rozsiahlu digitalizáciu a zmenu návykov obyvateľov. 

Podobný vývoj vidno aj v Žiline. Mesto si najprv objednalo analýzy a konzultácie, ktoré sa týkali rozšírenia množstvového zberu do bytových domov. Práve sídliská predstavujú ďalšiu veľkú etapu, s ktorou sa budú musieť samosprávy vysporiadať.

2. Prečo sa zavádza množstvový zber?

Hlavným dôvodom sú financie. 

Náklady miest a obcí na odpadové hospodárstvo v posledných rokoch výrazne rastú. Samosprávy zároveň čelia tlaku na znižovanie množstva zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach. 

Množstvový zber vychádza z princípu, že domácnosti by mali byť viac motivované triediť. Ak totiž poplatok zohľadňuje produkciu zmesového odpadu, obyvatelia majú väčšiu motiváciu využiť triedený zber papiera, plastov, skla alebo bioodpadu. 

Napriek tomu ide zatiaľ skôr o menšinový systém. Podľa údajov štatistického úradu malo v roku 2023 množstvový zber zavedený iba 10,6 % slovenských obcí. Ďalších 5,6 % fungovalo v kombinovanom systéme. Počet samospráv síce rastie, no stále ide iba o zlomok Slovenska. Kým v roku 2019 využívalo množstvový zber 211 samospráv, do roku 2023 ich počet stúpol na 307. 

Významnú úlohu zohráva aj tlak z Bruselu.

Európska komisia v júni 2025 upozornila Slovensko, že stále neprijalo všetky opatrenia na podporu triedeného zberu odpadu. Medzi nimi spomenula aj princíp PAYT, teda „plať za to, čo vyhodíš.“ Komisia zároveň kritizovala opakované odklady povinnej úpravy odpadu pred skládkovaním a upozornila, že kapacity zariadení na spracovanie odpadu zostávajú nedostatočné. 

Množstvový zber preto viaceré mestá vnímajú ako jeden z nástrojov, ktorým možno znížiť objem odpadu smerujúceho na skládky. 

3. Čo odštartovalo súčasný záujem o tento zber?

Najvýraznejším impulzom sa stala eurofondová výzva vyhlásená ministerstvom životného prostredia začiatkom roka 2025. Z európskych zdrojov bolo k dispozícii 20 miliónov eur a ďalšie financie mal doplniť štátny rozpočet. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.