Darí sa v obaloch aj elektroodpade, ale top priorita zostala na papieri. Štát vyhodnotil odpadové ciele

Mala to byť cestovaná mapa pre celý sektor odpadov s jasne vytýčenými cieľmi, ktoré chcel štát v odvetví dosiahnuť do konca minulého roka. Program odpadového hospodárstva SR (POH SR) na roky 2021 až 2025 vytyčoval priority, ktorým malo ministerstvo životného prostredia v uplynulom období rámcovať zmeny legislatívy či podporné mechanizmy. Teraz envirorezort ukázal, ako to dopadlo.

Ministerstvo tento týždeň (3. júna) predložilo na pripomienkovanie dokument, v ktorom vyhodnocuje plnenie cieľov POH SR do roku 2025. Pozreli sme sa, ktoré zámery sa podarilo naplniť a čo z cieľov zostalo na papieri.

To, ako sa štátu darilo plniť stanovené ciele, sme na Odpady-portal.sk mapovali už priebežne. Medzičasom už vláda prijala novú stratégiu do roku 2035. Jej hlavné body sme rozobrali v týchto článkoch.

Odpad sa stále kopí na skládkach

Hlavným cieľom doterajšej stratégie bolo odkloniť komunálne odpady zo skládok. Posilniť sa pritom malo ich triedenie a model odpadového hospodárstva sa mal posunúť od ukladania odpadov na skládky hlavne k ich materiálového zhodnocovaniu, teda recyklácii.

Ministerstvo teraz priznáva, že tento zámer sa podarilo splniť iba sčasti. Podiel skládkovania komunálneho odpadu (KO) síce klesol, ale nie dostatočne. Európska legislatíva ráta s tým, že Slovensko by do roku 2035 malo posielať na skládky nanajvýš desatina „komunálu.“

„Miera skládkovania KO v  období rokov 2016 - 2024 klesla z 66 % na 38 %. Na druhej strane však miera skládkovania KO stále zostáva na pomerne vysokej úrovni - najmä ak je SR viazaná splnením cieľa, ktorým je znížiť množstvo KO zneškodneného skládkovaním na menej ako 10 % z celkového množstva vzniknutého KO do roku 2035,“ konštatuje envirorezort.

Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec za nesplnením kľúčového cieľa vidí viacero faktorov. Poukazuje na roky odkladané zvýšenie poplatkov za skládkovanie, ale kritizuje aj to, že štát prešľapuje na mieste pri mechanicko-biologickej úprave (MBÚ) a v podpore energetického zhodnocovania.

„Vyšší skládkovací poplatok neschválený, podpora odklonu odpadov zo skládok cez úpravu alebo ZEVO na bode nula, a napríklad nové miesta pre inšpekciu životného prostredia obsadené len čiastočne a časť z nich v rámci konsolidácie zrušená,“ reagoval J. Chovanec.

„Okrem iného je to aj tiché priznanie, že Slovensko v odpadoch už päť rokov spí. Jediný hlavný cieľ, odkloniť odpad zo skládok, skončil ako „čiastočne splnený,“ upozornil odborník.

Cieľom POH bolo tiež zvýšiť podiel triedeného zberu KO do roku 2025 na 60 % a mieru prípravy na opätovné použitie a recyklácie KO na 55 %. Aj tieto čísla zostali na papieri. 

Miera triedeného zberu KO (papier a lepenka, sklo, plasty, kovy, biologicky rozložiteľný odpad, šatstvo, textílie a ďalšie) v roku 2024 predstavovala 50,21 %. „Cieľ do roku 2025 sa tak s vysokou pravdepodobnosťou nepodarí splniť,“ píše sa vo vyhodnotení POH s tým, že finálne čísla za rok 2025 ešte nemá.

Okrem toho POH vytyčoval aj cieľ zvýšiť množstvo zhodnotených nebezpečných odpadov. Ministerstvo však konštatuje, že „nie je možné pozorovať jednoznačný trend.“ Poukazuje pritom na problém, ktorý sme už dávnejšie podrobne rozobrali v samostatnom článku.

„Vzhľadom na to, že od roku 2016 je zaznamenaný výrazný nárast činností vykazovaných ako „iné nakladanie“, nie je možné tento indikátor presnejšie vyhodnotiť. Uvedené je spôsobené zmenou legislatívy v roku 2016, kedy boli zavedené nové kódy nakladania s odpadmi, čo malo za následok zhoršenie vysledovateľnosti tokov odpadov,“ konštatuje ministerstvo s tým, že zlepšením kontroly materiálového toku „by mohli byť“ tieto nedostatky odstránené.

„Viac ako 31 % sa vykazuje ako tajomné „iné nakladanie“, čiže nevieme, kam to ide,“ dodáva na margo štatistík Ján Chovanec.

Negatívne v materiáli ministerstvo hodnotí tiež to, že päť indikátorov nebolo možné vzhľadom na obmedzenú dostupnosť dátových zdrojov vyhodnotiť. Aj v tomto prípade ide o dlhodobo známy problém, ktorý ministerstvo priznalo už vlani. Ide napríklad o prípravu odpadov na opätovné použitie, bioodpady či textilný odpad.

„Do budúcnosti  bude potrebné prehodnotiť vhodnosť jednotlivých indikátorov a dostupnosť dátových zdrojov pre ich vyhodnocovanie,“ konštatuje envirorezort.

V niektorých oblastiach sa darilo

Vzdialené od cieľových hodnôt však nezostali všetky plány. Ministerstvo v materiáli hovorí aj o viacerých oblastiach, kde sa zámery naplniť podarilo. Ide hlavne o prúdy odpadov spadajúce pod tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov, ale napríklad aj o stavebné odpady.

Ako ukazovali už aj priebežné čísla z minulých rokov, ciele vytýčené pre odpady z obalov či elektroodpady sa Slovensku darilo plniť už v predstihu. Ako úspešné oblasti teraz menuje tiež odpadové pneumatiky či spracovanie starých vozidiel.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.