Nevieme vyhodnotiť, či plníme ciele, priznáva ministerstvo. Chýbajú dáta o bioodpade

Zber biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov sa na Slovensku za posledné roky znásobil na 60 000 ton ročne. Spolu s biologicky rozložiteľným odpadom zo záhrad sa ročne zbierajú státisíce ton tzv. bioodpadov. Či však Slovensko plní cieľ znížiť do roku 2025 množstvo bioodpadov v zmesovom komunálnom odpade o 60 % oproti roku 2016, nie je jasné.

Vo vyhodnotení strategického dokumentu o predchádzaní vzniku odpadu, ktorý prednedávnom vzala na vedomie vláda, to konštatuje ministerstvo životného prostredia. Hoci percentuálny cieľ existuje, čísla, na základe ktorých by sa dalo sledovať jeho plnenie, štát nemá.

A bielych miest je v tejto oblasti viac. Ďalším zo strategických cieľov je „znižovanie potravinového odpadu, ktorý vzniká v maloobchode a u spotrebiteľa a znižovanie potravinových strát v celom reťazci výroby a distribúcie potravín.“ Aj v tomto prípade však envirorezort konštatuje, že úspešnosť v jeho napĺňaní nemá ako vyhodnotiť.

Čo štatistika ukazuje a aké dáta chýbajú

Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025, ktorého priebežné vyhodnotenie predstavilo ministerstvo na jeseň 2024, stanovuje ako jeden z hlavných cieľov „znížiť množstvo biologicky rozložiteľných odpadov v zmesovom komunálnom odpade o 60 % do roku 2025 oproti stavu v roku 2016.“ Na jeho vyhodnotenie majú slúžiť tri indikátory:

• množstvo vytriedeného biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO),
• podiel tohto odpadu v zmesovom komunálnom odpade
• a počet samospráv, ktoré podporujú domáce a komunitné kompostovanie.

Pod BRKO pritom rezort zaraďuje päť druhov odpadov, a to: 20 01 08 (biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad), 20 01 25 (jedlé oleje a tuky), 20 01 38 (drevo iné ako uvedené v 20 01 37), 20 02 01 (biologicky rozložiteľný odpad) a 20 03 02 (odpad z trhovísk).

Prvý z indikátorov sa podľa rezortu vyvíja uspokojivo, keďže množstvo BRKO rastie. V minulom roku 2023 sa ho vyzbieralo celkovo 461 960 ton, čo je oproti stavu z roka 2016 (166 343 ton) takmer o 180 % viac.

Zdroj: MŽP SR

Za hlavné dôvody rezort označuje, že od roku 2021 sa v zákone o odpadoch začali postupne rušiť výnimky z triedeného zberu kuchynského odpadu z domácností a od roku 2023 sa povinnosť zabezpečovať triedený zber do zberných nádob nevzťahuje už iba na tie obce alebo časti obcí, ktoré preukážu, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad.

Od minulého roka tak na povinné triedenie kuchynského odpadu z domácností „naskočili“ aj dve najväčšie mestá, pre ktoré dovtedy platila výnimka vďaka tomu, že zmesový komunálny odpad neskládkujú, ale energeticky zhodnocujú v spaľovniach. Štatistiky za rok 2023 následne v Bratislave aj v Košiciach ukázali viac vytriedených bioodpadov.

Zdroj: MŽP SR

Problematické je to však s plnením druhého indikátora. To, koľko bioodpadov je v zmesovom komunálnom odpade, štát nevie. Metodika na zisťovanie síce existuje, ale žiadnu analýzu podľa nej ministerstvo doposiaľ neuskutočnilo.

„Cieľ, ktorým je znížiť množstvo biologicky rozložiteľných odpadov v zmesovom komunálnom odpade o 60 % do roku 2025 oproti stavu v roku 2016, nie je možné presne vyhodnotiť, nakoľko metodika pre analýzy zmesového odpadu na zisťovanie zloženia komunálneho odpadu bola schválená a zverejnená až v júli 2020 a v súčasnosti nedisponujeme potrebnými údajmi,“ píše sa vo vyhodnotení strategického dokumentu.

Na konci roka 2023 a začiatkom roka 2024 síce podľa rezortu „prebehli práce“ Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) a Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) na určení potrebnej veľkosti reprezentatívnej vzorky odpadu pre potrebu analýz, ale samotné analýzy sa nikdy neuskutočnili. Pozitívny trend tak rezort dokáže vyvodiť len z toho, že zmesového odpadu ubúda a vytriedených bioodpadov je v posledných rokoch viac.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.