Brusel reagoval na otázky k rímskej spaľovni. Tender má posúdiť národný orgán

Plánované zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu v Ríme, o ktorom sme informovali už v roku 2022, patrí medzi najsledovanejšie talianske odpadové projekty posledných rokov. Mesto ho pripravuje ako súčasť riešenia dlhodobých problémov s nakladaním so zmesovým komunálnym odpadom a ako projekt, ktorý má znížiť závislosť talianskej metropoly od externých kapacít. Zariadenie má stáť v priemyselnej oblasti Santa Palomba.

Má ísť o dvojlinkové zariadenie s kapacitou 600-tisíc ton komunálneho odpadu ročne. Projekt má dosahovať približne 65 MW elektrického výkonu, čo podľa dodávateľa technológie zodpovedá spotrebe približne 200-tisíc domácností. Súčasťou zariadenia majú byť aj technológie na zhodnocovanie kovov, nakladanie s popolmi a zachytávanie oxidu uhličitého.

Výstavba zariadenia bola definitívne pridelená konzorciu vedenému spoločnosťou Acea Ambiente. Jeho súčasťou sú aj Suez Italy, Kanadevia Inova, Vianini Lavori a RMB. Rímska samospráva o definitívnom pridelení zákazky informovala 7. mája 2025.

Otázku položil bývalý starosta Ríma

Na Európsku komisiu sa 15. apríla 2026 obrátil taliansky europoslanec Ignazio Roberto Marino. V Európskom parlamente pôsobí vo frakcii Zelení/Európska slobodná aliancia (Verts/ALE). Marino pôsobil v minulosti dva roky aj vo funkcii starostu Ríma.

Vo svojej prioritnej otázke pre písomnú odpoveď upozornil, že Rím verejným oznámením zo 16. novembra 2023 začal súťaž na udelenie koncesie na výstavbu zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu s kapacitou približne 600-tisíc ton ročne. Súťaž bola podľa otázky realizovaná prostredníctvom projektového financovania podľa článku 183 ods. 15 talianskeho legislatívneho dekrétu č. 50/2016. Tento postup podľa europoslanca umožňoval promotérovi projektu uplatniť predkupné právo.

Marino v otázke poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. februára 2026 vo veci C-810/24. Podľa jeho interpretácie Súdny dvor rozhodol, že článok 3 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií v spojení s právom EÚ bráni tomu, aby členský štát priznal promotérovi projektového financovania predkupné právo.

Europoslanec preto Komisii položil tri otázky. Pýtal sa, či môže Komisia potvrdiť, koľko hospodárskych subjektov predložilo žiadosť o účasť a či bola koncesia udelená promotérovi. Zároveň sa pýtal, či existencia predkupného práva mohla odradiť iných hospodárskych operátorov od účasti. Treťou otázkou bolo, či mala súťaž deformujúce účinky na hospodársku súťaž v rozpore so zásadami nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania podľa práva EÚ.

Za Komisiu odpovedal Stéphane Séjourné

Na otázku odpovedal v mene Európskej komisie výkonný podpredseda Stéphane Séjourné. V Komisii Ursuly von der Leyenovej má portfólio prosperity a priemyselnej stratégie. Pred vstupom do Komisie bol francúzskym ministrom pre Európu a zahraničné veci a predtým pôsobil ako europoslanec a predseda frakcie Renew Europe.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.