Slovenská odpadová legislatíva nie je na PPWR prispôsobená, upozornila advokátka

Európske nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR) sa začalo všeobecne uplatňovať 12. augusta 2026. Pre firmy to znamená, že časť povinností nebude čakať na ich prepis do slovenského zákona. Nariadenie je priamo uplatniteľné a podniky sa ním musia riadiť aj v situácii, keď vnútroštátna legislatíva ešte nie je plne prispôsobená.

Práve napätie medzi priamo uplatniteľnými európskymi pravidlami a slovenským zákonom o odpadoch bolo hlavnou témou prednášky advokátky Márie Sadloňovej z Eversheds Sutherland na júnovej konferencii Odpady 2026 v Žiline. Podobný problém podľa nej už dnes vzniká pri nariadení o batériách, ktoré pracuje s inými kategóriami batérií než slovenský odpadový rámec. 

„Tým, že ide o nariadenie, je priamo záväzné pre subjekty, ktorým ukladá povinnosti. Konkrétne povinnosti, ktoré sú v ňom stanovené a dajú sa splniť, nemusia byť transponované do slovenského právneho poriadku,“ vysvetlila Mária Sadloňová.

Nie všetky povinnosti prídu naraz

PPWR síce vstupuje do všeobecného režimu uplatňovania 12. augusta 2026, celý balík požiadaviek sa však nespustí v jeden deň. Viaceré povinnosti majú neskoršie termíny a pri časti z nich sa čaká na delegované alebo vykonávacie akty Európskej komisie.

Komisia už vydala k PPWR dokument s často kladenými otázkami, ako aj usmernenie. To okrem iného spresňuje, ako sa má v prechodnom období posudzovať recyklovateľnosť obalov, kým nebudú uplatniteľné detailné kritériá dizajnu pre recykláciu. V tejto fáze sa vychádza aj z harmonizovanej normy EN 13430:2004.

Podľa Sadloňovej by podniky mali v prvom rade správne určiť svoje postavenie. PPWR rozlišuje zhotoviteľa obalu, dodávateľa, dovozcu, distribútora, koncového distribútora, poskytovateľa logistických služieb a výrobcu v zmysle rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV).

Najširší okruh povinností sa viaže na zhotoviteľa. Typicky ide o subjekt, ktorý obal vyrába alebo si ho dáva vyrobiť pod vlastným menom či ochrannou známkou a ovplyvňuje jeho dizajn. Ak je zhotoviteľ mimo EÚ, časť zodpovednosti preberá dovozca.

Dôležité je nezamieňať zhotoviteľa s výrobcom v režime RZV. Kým zhotoviteľ zodpovedá najmä za súlad samotného obalu, pojem výrobca PPWR používa v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou. Práve zmena definície výrobcu môže podľa advokátky priniesť praktický problém do slovenského systému uprostred kalendárneho roka.

Od chemických látok po technickú dokumentáciu

Medzi povinnosti relevantné už od augusta zaradila Sadloňová najmä obmedzenia ohľadom používania niektorých chemických látok, povinnosť vypracovať technickú dokumentáciu a vykonať posudzovanie zhody v rozsahu už uplatniteľných požiadaviek, ako aj označenie hospodárskych subjektov a vysledovateľnosť obalov.

Pri látkach vzbudzujúcich obavy PPWR požaduje ich minimalizáciu. Osobitne stanovuje limity pre olovo, kadmium, ortuť a šesťmocný chróm a obmedzuje PFAS v obaloch určených na styk s potravinami.

Zhotoviteľ má podľa nariadenia vypracovať technickú dokumentáciu preukazujúcu súlad obalu s relevantnými požiadavkami a EÚ vyhlásenie o zhode. Na obale má byť zároveň možné identifikovať zhotoviteľa a samotný obal, napríklad typom, šaržou či iným identifikačným údajom.

Sadloňová upozornila, že označenie obalu podľa PPWR treba oddeliť od označovania výrobku podľa sektorovej legislatívy. Ak napríklad potravinový predpis vyžaduje uviesť výrobcu potraviny, ide o inú povinnosť než identifikácia zhotoviteľa obalu.

„Ak je produkt zabalený v obale a iná legislatíva požaduje, aby bol výrobok označený údajmi o výrobcovi, na obale sa uvedie aj tento subjekt. To je však iný právny predpis. Nariadenie o obaloch požaduje uviesť zhotoviteľa, prípadne dovozcu,“ uviedla Mária Sadloňová z Eversheds Sutherland v diskusii.

Hospodárske subjekty majú tiež uchovávať údaje o tom, od koho obal získali a komu ho ďalej dodali. Pri jednorazových obaloch ide podľa PPWR o päť rokov, pri opakovane použiteľných obaloch o desať rokov.

Obaly majú byť menšie, opakovane použiteľné a neskôr prísnejšie recyklovateľné

Veľká časť zmien sa prejaví postupne v ďalších rokoch. PPWR zavádza požiadavky na minimalizáciu hmotnosti a objemu obalov a zároveň obmedzuje prázdny priestor v obaloch. Do posúdenia sa pritom započítava aj výplňový materiál.

Ďalšou oblasťou je opätovné použitie. Od roku 2030 majú pri vybraných prepravných, skupinových a nápojových obaloch platiť ciele pre podiel opakovane použiteľných obalov. Nariadenie stanovuje aj prísnejší režim pre niektoré pohyby obalov medzi prevádzkami alebo v rámci jedného členského štátu.

Diskutovanou témou boli paletové fólie a popruhy. Európska úprava v roku 2026 priniesla výnimku zo 100-percentnej požiadavky v časti vnútroštátnych a vnútropodnikových prepráv. Sadloňová však upozornila, že podľa jej právneho výkladu tým nemusí zaniknúť všeobecný 40-percentný cieľ pre vybrané prepravné obaly.

PPWR ďalej obmedzí niektoré jednorazové plastové formáty, napríklad vybrané skupinové obaly, obaly na čerstvé ovocie a zeleninu pod stanovenou hmotnosťou či miniatúrne jednorazové obaly hygienických výrobkov v ubytovacích zariadeniach. Pri konkrétnych zákazoch však treba sledovať výnimky a presnú kategorizáciu obalu.

Od roku 2030 budú rozhodovať triedy recyklovateľnosti

PPWR postupne sprísni aj požiadavky na recyklovateľnosť. Od roku 2030 sa obaly budú hodnotiť podľa výkonnostných tried dizajnu pre recykláciu. Nariadenie pracuje s triedou A pri recyklovateľnosti nad 95 %, triedou B nad 80 % a triedou C nad 70 %. Obal pod hranicou 70 % sa považuje za technicky nerecyklovateľný. Od roku 2038 už trieda C nebude postačovať na uvedenie obalu na trh.

Od roku 2035 sa k technickej recyklovateľnosti pridá podmienka, že obal sa musí aj reálne recyklovať vo veľkom rozsahu. Od roku 2038 už trieda C nebude postačovať na uvedenie obalu na trh.

Nariadenie zároveň zavedie minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch, pričom percentá sa budú líšiť podľa typu obalu. Pri vybraných obaloch sa zavedú aj požiadavky na priemyselnú kompostovateľnosť.

Problém nie je len v tom, čo prikazuje EÚ

Za najdôležitejšiu praktickú otázku považovala Sadloňová súbeh priamo uplatniteľného PPWR a neprispôsobeného slovenského zákona o odpadoch. Povinnosti rozdelila do troch skupín.

Prvou sú povinnosti, ktoré síce vyplývajú priamo z nariadenia, ale bez vnútroštátneho nástroja sa podľa nej nedajú vykonať spôsobom, ktorý PPWR predpokladá. Ako príklad uviedla registráciu výrobcov a ohlasovanie údajov do registra, ak súčasný slovenský register a formuláre neobsahujú nové dátové polia a nie je jasne určený orgán pre nový režim.

Druhou skupinou sú povinnosti, ktoré podnik technicky splniť dokáže - napríklad označenie obalu alebo niektoré produktové požiadavky. Otázkou podľa nej zostáva vnútroštátna kontrola a sankcionovanie tam, kde slovenská legislatíva ešte nebola prispôsobená PPWR.

Treťou skupinou je zmena definície výrobcu. Slovenský zákon o odpadoch obsahuje systém RZV, registráciu a sankčné mechanizmy. Sadloňová preto pripustila, že nová priamo uplatniteľná definícia môže mať praktický dopad aj bez toho, aby ju slovenský zákon stihol slovne prevziať.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.