Finančná správa vysvetľuje hranice daňovej výhody, ÚVO hodnotenie cien a PMÚ pravidlá štátnej pomoci. Ministerstvo financií na otázky neodpovedalo.
Registrovaný sociálny podnik môže pri zbere a odvoze odpadu oprávnene uplatniť päťpercentnú DPH, hoci jeho konkurent účtuje 23 percent. Finančná správa to potvrdila pre Odpady-portal.sk, zároveň však upozorňuje, že samotný štatút podniku na zníženú sadzbu nestačí. Rozhodujú skutočne vykonávané činnosti a plnenie sociálneho cieľa.
V prvej časti témy sme priblížili výhrady odpadových združení, obhajobu podpory zo strany sociálneho podniku aj zmeny zákona z rokov 2024 a 2025. V pokračovaní prinášame vysvetlenia úradov: ako sa posudzujú subdodávky, čo má pri ponukách porovnávať obec a kto zodpovedá za posúdenie štátnej pomoci. Venujeme sa aj návrhom na zmenu pravidiel.
V článku sa dozviete:
- kedy môže sociálny podnik uplatniť päťpercentnú DPH aj pri využití externej skládky,
- prečo registrácia obce na DPH sama osebe nezaručuje odpočet pri odpadových službách,
- ako ministerstvo práce preveruje sociálny účel podnikov a čo pri cenách posudzuje ÚVO,
- čo musí byť splnené, aby daňové zvýhodnenie predstavovalo štátnu pomoc,
- aké zmeny navrhujú odpadové združenia a na čo neodpovedalo ministerstvo financií.
Finančná správa potvrdzuje rozdielne sadzby pri rovnakej službe
Finančná správa na priamu otázku denníka potvrdila, že registrovaný sociálny podnik môže pri splnení zákonných podmienok fakturovať zber a odvoz komunálneho odpadu s päťpercentnou DPH aj vtedy, keď iný dodávateľ pri tej istej službe uplatňuje 23 %.
Hovorca Daniel Kováč odkazuje na § 27 ods. 3 písm. c) zákona o DPH. Zvýhodnenie sa týka tovarov a služieb dodávaných registrovaným sociálnym podnikom v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, ak podnik používa celý zisk po zdanení na dosiahnutie svojho hlavného cieľa. Tieto podmienky uvádza aj aktuálny prehľad sadzieb Finančnej správy.
„Samotná povaha dodávaného tovaru alebo služby nie je rozhodujúca,“ vysvetľuje Kováč v odpovedi pre Odpady-portal.sk. Sociálny podnik môže poskytovať rovnaké tovary alebo služby ako ostatní podnikatelia. Rozhodujúce je splnenie podmienok daňového zákona a charakter činnosti ako aktivity sociálnej ekonomiky.
Samotný štatút sociálneho podniku preto nestačí na automatické uplatnenie piatich percent na ľubovoľnú faktúru. Finančná správa spája zvýhodnenie s činnosťami, ktoré napĺňajú verejný alebo komunitný záujem prostredníctvom spoločensky prospešnej služby. Posúdenie, či konkrétna aktivita spĺňa znaky sociálnej ekonomiky, podľa nej patrí do pôsobnosti ministerstva práce.
Toto vysvetlenie je podstatné aj pre výhradu Petra Pajerchina zo spoločnosti BRANTNER Slovakia, ktorú sme priblížili v prvej časti témy. Podľa výkladu oslovených úradov samotné pôsobenie sociálneho podniku na trhu, kde už podnikajú komerčné firmy, neznamená odklon od jeho zákonného účelu. Otázkou zostáva, či podnik sociálny cieľ skutočne napĺňa a či je podpora primerane nastavená.
Externá skládka sama osebe päťpercentnú sadzbu nevylučuje
Osobitnú otázku predstavuje služba, pri ktorej sociálny podnik vlastnými zamestnancami zabezpečí zber a prepravu, ale uloženie odpadu nakúpi od externého prevádzkovateľa skládky.
„Základným pravidlom je, že využitie subdodávateľa samo osebe nevylučuje uplatnenie sadzby 5 %, ak registrovaný sociálny podnik dodáva odberateľovi vlastné plnenie v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a nejde len o ‚refakturáciu‘ služieb nakúpených od iných osôb,“ uviedla Finančná správa.
Ak ide o jediné komplexné plnenie, ktorého hlavným účelom je zabezpečiť zber a odstránenie komunálneho odpadu, podľa úradu sa môže posudzovať ako jednotné dodanie služby. Daňové posúdenie však musí zohľadniť všetky okolnosti: úlohu sociálneho podniku, rozsah vlastných činností aj jeho podiel na vytváraní pozitívneho sociálneho vplyvu.
Kováč zároveň upozorňuje, že neexistuje všeobecne určiteľný percentuálny pomer vlastných výkonov a subdodávok, ktorý by sám rozhodol o nároku na zníženú sadzbu. Každý prípad treba posúdiť individuálne.
Je to dôležité spresnenie k odpovedi spoločnosti Služby občanom mesta Levice (SOM Levice). Jej riaditeľka Ivana Tóthová pri rozhodovaní o sadzbe spomína percentuálny podiel subdodávok. Rozsah vlastných výkonov je relevantný, nemožno ho však zamieňať s univerzálnou zákonnou percentuálnou hranicou.
Septembrové usmernenie Finančného riaditeľstva SR č. 2/DPH/2026/MU, ktoré nahradilo februárový dokument, vylučuje päťpercentnú sadzbu pri výlučnom preúčtovaní cudzích výkonov bez aktívneho zapojenia sociálneho podniku. Pri kombinácii vlastnej práce a subdodávok požaduje, aby subdodávky neboli dominantné. Pevný percentuálny pomer neurčuje; účasť integračného podniku posudzuje pri realizácii zákazky ako celku.
Pre obec môže byť DPH konečným nákladom aj pri existujúcej registrácii
Finančná správa pripomína, že nárok na odpočet má platiteľ, ktorý prijaté tovary a služby používa na svoje zdaniteľné plnenia. Pri komunálnom odpade preto treba skúmať, v akom postavení obec konkrétnu činnosť vykonáva.
Ak koná ako nezdaniteľná osoba pri plnení úloh verejnej moci, daň z nákupu služby si neodpočíta. V takom prípade sa stáva súčasťou jej konečného nákladu.
Zostáva vám 68% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.