PPWR mení pravidlá hry. Kto je výrobcom obalov a čo to znamená pre slovenský systém triedeného zberu? (píše Roman Zvara)

Doterajším základom európskej obalovej legislatívy bola smernica 94/62/ES, ktorá takmer tri desaťročia upravovala predchádzanie vzniku obalových odpadov, ich zber a recykláciu. Postupne sa však ukázalo, že nedokáže dostatočne reagovať na nové environmentálne výzvy ani zabezpečiť jednotné pravidlá na európskom trhu. Európska komisia preto v rámci Európskej zelenej dohody a Akčného plánu pre obehové hospodárstvo pripravila novú právnu úpravu, ktorej výsledkom je nariadenie (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpade z obalov (PPWR).

PPWR predstavuje oveľa viac než len ďalšiu zmenu v obalovej legislatíve. Prináša nový pohľad na zodpovednosť jednotlivých subjektov v dodávateľskom reťazci a posilňuje prepojenie medzi tým, ako je obal navrhnutý a uvedený na trh, a tým, aké dôsledky má jeho používanie pre životné prostredie. Zásadná zmena pravidiel spočíva predovšetkým v novom vymedzení subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za obaly.

V tomto kontexte nadobúda osobitný význam otázka, kto je podľa novej právnej úpravy výrobcom obalov a ktorý subjekt má niesť zodpovednosť za plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Nejde pritom iba o terminologickú alebo formálnu zmenu. Správne určenie výrobcu má priamy vplyv na evidenciu obalov uvádzaných na trh, vykazovanie ich množstiev, financovanie triedeného zberu a celkové fungovanie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Jednou z aktuálne najdiskutovanejších zmien, ktorou sa v súvislosti s uplatňovaním PPWR zaoberajú slovenské podniky, organizácie zodpovednosti výrobcov aj Ministerstvo životného prostredia SR, nie sú nové požiadavky na obalové materiály či ich označovanie. Je ňou odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku: Kto je vlastne výrobcom obalu?“

Pozrime sa preto bližšie na to, kto sa podľa PPWR považuje za výrobcu obalov a čo to v praxi znamená.

Jedna z najvýznamnejších zmien sa týka prázdnych prepravných, servisných obalov a obalov prvovýroby

Pri tejto skupine obalov je vo väčšine prípadov po novom výrobcom samotný zhotoviteľ prázdneho obalu (ten kto ich fyzicky vyrobil). V praxi tak pri tejto skupine obalov neoznačených obchodnou značkou, vyrobených a dodaných v rámci Slovenska už povinnosti RZV za tieto obaly neplní podnik, ktorý ich kúpi a následne použije na zabalenie svojho výrobku. Zodpovednosť sa presúva o krok skôr v dodávateľskom reťazci, na subjekt, ktorý daný obal v SR zhotovil (vyrobil) a prvýkrát sprístupnil na slovenskom trhu.

Iná situácia je v prípade, ak si zadáte výrobu prázdnych prepravných, servisných obalov alebo obalov prvovýroby s Vašou obchodnou značkou. V takomto prípade budete výrobcom z pohľadu RZV Vy. To však neplatí ak ste považovaný za mikropodnik¹, v takomto prípade bude výrobcom - nositeľom RZV zodpovednosti ten u koho ste si zadali požiadavku na výrobu obalov.

Za výrobcu na účely RZV (pri tejto skupine obalov) sa budete považovať vy, aj v prípade, ak výrobcovi obalu určíte konkrétne technické alebo konštrukčné požiadavky (napr. rôzne výseky, prvky, obsch recyklovanej suroviny,... ), napríklad špecifické výseky či prvky obalu, požadovaný obsah recyklovaného materiálu alebo iné osobitné parametre. Tento výklad vychádza z dokumentu zverejneného európskou komisiou „Packaging and Packaging Waste Regulation (PPWR) – Frequently Asked Questions, 2. vydanie, august 2026.“

Zdôrazňujem, že v opísanej situácii sa jedná o obaly vyrobené a aj dodané v rámci Slovenska.

Ak nakupujete zo zahraničia neoznačené prázdne prepravné, servisné obaly alebo obaly prvovýroby, ste ich výrobcom na účely RZV. Platí to tak v prípade, keď dovezené prázdne obaly sami použijete na zabalenie svojich výrobkov, ako aj v prípade, keď ich v nezmenenom stave ďalej predávate alebo dodávate na Slovensku iným podnikom, ktoré ich následne použijú na balenie.

Tovar prichádzajúci zo zahraničia

Pri dodávkach baleného tovaru zo zahraničia je pri určovaní výrobcu dôležité rozlišovať, či je tovar na Slovensku určený na ďalšiu distribúciu, alebo smeruje priamo ku koncovému používateľovi.

Ak je balený tovar zo zahraničia dodaný slovenskej spoločnosti, ktorá ho následne ďalej distribuuje na slovenskom trhu, za výrobcu na účely plnenia povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcu (RZV) sa vo všeobecnosti považuje táto slovenská spoločnosť, ktorá takýto tovar prvá sprístupnila na trhu SR a následne ho ďalej distribuuje v rámci slovenského trhu.

Iná situácia nastáva, ak zahraničný dodávateľ dodáva balený tovar priamo koncovému používateľovi na Slovensku. V takom prípade sa za výrobcu na účely RZV vo všeobecnosti považuje zahraničný dodávateľ. Koncovým používateľom pritom nemusí byť iba spotrebiteľ, ale môže ním byť aj profesionálny koncový používateľ, teda napríklad spoločnosť, ktorá výrobok používa pre vlastnú potrebu alebo výrobu a ďalej ho nedistribuuje.

Rozhodujúce teda nie je iba to, že tovar prichádza zo zahraničia, ale najmä to, čo sa s ním po dodaní na Slovensko ďalej deje, teda či je dodaný jeho koncovému používateľovi, alebo či pokračuje ďalej v distribučnom reťazci.

Príklad 1: Tovar pokračuje v distribúcii

Český výrobca dodá balené výrobky slovenskému veľkoobchodu, ktorý ich následne predáva ďalším obchodníkom na Slovensku.

Výrobcom na účely RZV je vo všeobecnosti slovenský veľkoobchod, pretože ide o prvú slovenskú spoločnosť v distribučnom reťazci a tovar ďalej distribuuje na slovenskom trhu.

Príklad 2: Tovar smeruje priamo ku koncovému používateľovi

Nemecký dodávateľ dodá balený výrobok priamo slovenskej výrobnej spoločnosti, ktorá ho použije vo svojej prevádzke pre vlastnú potrebu a ďalej ho nepredáva ani nedistribuuje.

Výrobcom na účely RZV je Nemecký dodávateľ nakoľko Slovenská spoločnosť je v tomto prípade profesionálnym koncovým používateľom.

Ak nakupujete balený tovar zo zahraničia a ste koncovým používateľom, odporúčame na túto skutočnosť upozorniť svojho zahraničného dodávateľa. Ten by si mal následne zabezpečiť plnenie povinností výrobcu obalov vyplývajúcich z RZV na území Slovenskej republiky.

Tovar dodávaný zo Slovenska do zahraničia

Pri dodávkach baleného tovaru zo Slovenska do zahraničia je situácia presne opačná ako pri tovare prichádzajúcom zo zahraničia. Ak slovenská spoločnosť dodáva balený tovar na trh iného členského štátu, je potrebné určiť výrobcu a nositeľa povinností RZV vo vzťahu k trhu krajiny, do ktorej je výrobok dodávaný.

Aj v tomto prípade je dôležité rozlišovať, či slovenská spoločnosť dodáva tovar zahraničnej spoločnosti na ďalšiu distribúciu, alebo ho dodáva priamo zahraničnému koncovému používateľovi.

Ak slovenská spoločnosť dodá balený výrobok napríklad českému distribútorovi, ktorý ho následne ďalej predáva na českom trhu, výrobcom na účely RZV by vo všeobecnosti mala byť prvá česká spoločnosť, ktorá balený výrobok ďalej distribuuje na českom trhu.

Iná situácia nastáva, ak slovenská spoločnosť dodáva balený výrobok priamo koncovému používateľovi v inom členskom štáte. Keďže medzi slovenským dodávateľom a zahraničným koncovým používateľom už nevystupuje miestny distribútor, povinnosti výrobcu vo vzťahu k obalom sa vzťahujú priamo na slovenskú spoločnosť ako zahraničného dodávateľa. Zároveň je potrebné, aby si slovenská spoločnosť zabezpečila plnenie povinností RZV v príslušnom členskom štáte, napríklad v Českej republike prostredníctvom príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov, a to v súlade s pravidlami platnými v danej krajine.

Aj tu pritom platí, že koncovým používateľom môže byť nielen spotrebiteľ, ale aj profesionálny koncový používateľ, teda napríklad podnik, ktorý zakúpený výrobok použije pre vlastnú potrebu alebo vo svojej činnosti a ďalej ho nedistribuuje.

Rozhodujúce teda nie je iba to, že tovar opúšťa Slovensko. Dôležité je, komu je v cieľovej krajine dodaný a či po dodaní pokračuje ďalej v distribučnom reťazci.

Čo sa rozumie pod pojmom koncový používateľ?

Koncový používateľ je osoba alebo spoločnosť, pri ktorej sa končí distribučný reťazec daného výrobku. Výrobok nadobúda na svoju vlastnú spotrebu alebo profesionálne použitie a ďalej ho ako výrobok nedistribuuje v rovnakej forme akej bol dodaný.

Koncovým používateľom teda môže byť:

• spotrebiteľ, napríklad fyzická osoba, ktorá si kúpi výrobok pre osobnú spotrebu,
• profesionálny koncový používateľ, teda podnikateľ alebo spoločnosť, ktorá výrobok nakúpi pre potreby svojej podnikateľskej činnosti a ďalej ho nepredáva ani nedistribuuje v rovnakej forme akej bol dodaný.

Spotrebiteľské a skupinové obaly

Pri spotrebiteľských a skupinových obaloch sa za výrobcu obalov na účely plnenia povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcu (RZV) vo všeobecnosti považuje balič alebo plnič, teda spoločnosť, ktorá výrobok balí alebo plní do obalu a následne ho v tomto obale sprístupňuje na trhu.

To znamená, že samotný výrobca prázdneho spotrebiteľského alebo skupinového obalu sa spravidla nestáva výrobcom obalov na účely RZV len preto, že tento obal vyrobil. Zodpovednosť sa viaže na spoločnosť, ktorá obal použije na zabalenie alebo naplnenie výrobku a balený výrobok následne sprístupní na trhu.

Ak si necháte výrobok vyrobiť a zabaliť inou spoločnosťou, ale na trh ho uvádzate pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, za výrobcu spotrebiteľského alebo skupinového obalu na účely RZV sa považujete vy. Výnimkou je prípad, ak ste mikropodnikom¹. Vtedy sa za výrobcu na účely RZV považuje spoločnosť, ktorá výrobok zabalila alebo naplnila do obalu. Uvedené platí za predpokladu, že spoločnosť, ktorá si nechala výrobok vyrobiť a zabaliť, ako aj spoločnosť, ktorá výrobok zabalila alebo naplnila do obalu, majú sídlo v Slovenskej republike.

Prebaľovanie tovaru

Ak je spoločnosť prvým subjektom na Slovensku, ktorý uvádza dovezený tovar na slovenský trh, pričom tento tovar aj vybalí a následne prebalí bez toho, aby bola jeho koncovým používateľom, za výrobcu obalov na účely RZV sa vo všeobecnosti považuje táto spoločnosť, pokiaľ nebol určený iný výrobca zodpovedný za plnenie povinností RZV.

Čo zmena výrobcu znamená pre evidenciu obalov, financovanie RZV a triedeného zberu?

Zmena definície výrobcu podľa PPWR sa nekončí pri určení subjektu, ktorý má plniť povinnosti RZV. Mení sa aj to, u koho budú jednotlivé množstvá obalov evidované a vykazované. Od 12. augusta 2026 tak môžu niektorým spoločnostiam evidované množstvá obalov klesnúť, pretože pri časti svojich obalových tokov už nebudú v postavení výrobcu. Naopak, iným spoločnostiam môžu množstvá pribudnúť alebo im môže povinnosť evidencie a plnenia RZV vzniknúť po prvýkrát. Presne na tento presun zodpovednosti upozorňuje aj aktuálne usmernenie Ministerstva životného prostredia SR.

Rok 2026 bude z pohľadu evidencie špecifický

Keďže k zmene definície výrobcu došlo v priebehu kalendárneho roka, od 12. augusta 2026, pri evidencii bude potrebné zohľadniť dva režimy. Aktuálne usmernenie MŽP SR uvádza potrebu získať údaje umožňujúce porovnať množstvá obalov evidované podľa pravidiel platných pred uplatňovaním PPWR s množstvami evidovanými po začatí jeho uplatňovania.

Nejde pritom iba o administratívnu záležitosť. Údaje o množstvách obalov vykazovaných jednotlivými výrobcami sú dôležitým vstupom systému RZV. Ak sa v dôsledku novej definície presunie postavenie výrobcu z jedného subjektu na druhý, presúva sa spolu s ním aj zodpovednosť za príslušné množstvo obalov a za plnenie povinností RZV.

Čo to môže znamenať pre financovanie systému RZV?

Tu sa dostávame k jednému z najdôležitejších praktických dôsledkov zmeny.

Nová definícia sama osebe neznamená, že na slovenský trh bude uvedených viac alebo menej obalov. Mení však to, kto za konkrétne obaly nesie RZV zodpovednosť a cez koho budú tieto množstvá v systéme vykazované a financované.

Napríklad množstvo prepravných obalov, ktoré bolo v minulosti vykázané baličom, môže byť po novom vykazované ich slovenským zhotoviteľom. Rovnako pri balenom tovare zo zahraničia určenom na ďalšiu distribúciu sa zodpovednosť podľa nových pravidiel viaže na slovenského príjemcu, ktorý ho ďalej distribuuje. Naopak, pri priamom cezhraničnom dodaní koncovému používateľovi sa RZV zodpovednosť viaže na zahraničného dodávateľa.

Tým môže dochádzať k presunom vykazovaných množstiev medzi jednotlivými výrobcami a následne aj medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, prostredníctvom ktorých si výrobcovia svoje vyhradené povinnosti plnia. To môže mať následne finančný význam pre jednotlivých výrobcov aj OZV. Konkrétny rozsah finančného vplyvu však bude možné objektívne vyhodnotiť až na základe reálnych evidenčných údajov.

A čo triedený zber na Slovensku?

Práve tu sa ukazuje, prečo správne určenie výrobcu nie je len legislatívnou formalitou.

Obal sa po použití môže stať odpadom bez ohľadu na to, ktorý subjekt bol podľa PPWR určený ako jeho výrobca. Z pohľadu systému je preto dôležité, aby množstvá obalov, ktoré na Slovensku vstupujú do spotreby a následne môžu skončiť v odpadovom toku, boli zároveň správne zachytené v systéme RZV.

Ak sa právna zodpovednosť za určité obaly presunie medzi subjektmi, musí sa tomu prispôsobiť aj evidencia a plnenie povinností. Kľúčové bude zabrániť situácii, keď by rovnaké množstvo obalov bolo vykázané dvakrát, ale rovnako aj opačnému prípadu, keď by v dôsledku nesprávneho určenia výrobcu nebolo vykázané vôbec.

Práve preto bude v nasledujúcom období mimoriadne dôležitá kvalita dát, správne zmapovanie dodávateľských tokov a výmena informácií medzi dodávateľmi a odberateľmi. MŽP SR potrebu porovnania údajov pred a po zmene definície výrobcu výslovne identifikuje ako potrebnú na to, aby systém plnenia vyhradených povinností dokázal na zmenu plynulo reagovať

Zmena, ktorá sa na prvý pohľad môže javiť ako úprava jednej definície, tak v skutočnosti zasahuje evidenciu, výkazníctvo, zmluvné vzťahy, financovanie systému RZV a aj stabilitu systému triedeného zberu v slovenských mestách a obciach.

Pre fungovanie systému preto nebude rozhodujúce iba to, či dokážeme správne určiť, kto je výrobcom. Rovnako dôležité bude zabezpečiť, aby za každým obalom uvedeným na slovenský trh stál jednoznačne identifikovaný subjekt, ktorý zaň prevezme zodpovednosť a zabezpečí plnenie povinností RZV.

Ak má systém RZV a naň nadväzujúci systém triedeného zberu aj po zmene pravidiel fungovať stabilne, je potrebné minimalizovať riziko, že určité množstvá obalov zostanú mimo evidencie a systému financovania len preto, že subjekt, na ktorý podľa nových pravidiel prešla zodpovednosť, o svojej povinnosti nevie alebo na ňu včas nezareagoval.

Z môjho pohľadu je preto nevyhnutné, aby všetky zainteresované subjekty pristúpili k novým povinnostiam vyplývajúcim z PPWR čo najskôr a s maximálnou mierou zodpovednosti.

Za jednu z najdôležitejších úloh v najbližšom období považujem aktívnu komunikáciu medzi slovenskými spoločnosťami a ich zahraničnými obchodnými partnermi. Osobitne dôležité je to v prípadoch, keď slovenská spoločnosť nakupuje balený tovar zo zahraničia ako jeho koncový používateľ. Ako už bolo uvedené v takom prípade by mala slovenská spoločnosť, svojho zahraničného dodávateľa informovať o tom, že v súvislosti s dodávaním baleného tovaru priamo koncovému používateľovi na Slovensku mu vzniká povinnosti výrobcu obalov na účely RZV.

Mgr. Roman Zvara, environmentálny špecialista OZV NATUR-PACK

---

Informácie v tomto článku vychádzajú z aktuálne dostupných podkladov a výkladu nariadenia PPWR. Keďže výklad a aplikačná prax sa môžu ďalej vyvíjať, obsah článku má informačný charakter a nepredstavuje právne záväzný výklad ani individuálne právne poradenstvo.

Zdroje:

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES
2. https://environment.ec.europa.eu/topics/waste-and-recycling/packaging-waste_en?utm_source.com
3. Packaging and Packaging Waste Regulation (PPWR) – Frequently Asked Questions, 2. vydanie, august 2026.
4. Usmernenie MŽP SR k praktickému uplatňovaniu definície výrobcu obalov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „Nariadenie o obaloch“) a zasielaniu požadovaných údajov od výrobcov obalov vo vzťahu k zmene definície výrobcu obalov pre určené obdobie

¹ Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.